Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Zimné hubárčenie nie je mýtus

VEDA NA DOSAH

V lese rastie v tomto období Judášovo ucho či kuriatko lievikovité.

Rôzne druhy húb v košíku. Zdroj: iStockphoto.com

Hubárska sezóna sa jeseňou nekončí. Existujú totiž aj také huby, ktorým nízke teploty neprekážajú.

Podľa vedcov z Botanického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) bola tohtoročná jeseň na huby pomerne skúpa, avšak je možné, že to príroda napraví v nasledujúcich dňoch.

„Na Slovensku rastie viacero húb, ktoré možno zbierať a pochutiť si na nich aj v novembri či decembri. Pozor však na prízemný mráz. Ak pri extrémnom striedaní teplôt jedlé huby opakovane zmrznú a zase sa rozmrazia, môžu v nich vznikať toxíny podobné tým, ktoré poznáme v muchotrávkach,“ vysvetlil Tomáš Čejka z Botanického ústavu Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV.

„Na neskorú jeseň a cez zimu preto radšej zbierajme zimné huby, ktorým mráz neprekáža. Ak nie je zima teplotne extrémne premenlivá, je zimné hubárčenie bezpečnejšie, pretože sa môžeme spoľahnúť na to, že v lese jedovaté huby nerastú.“

Ktoré huby sú „otužilé“? 

Väčšina zimných húb rastie na dreve.

„Otužilou hubou je aj takzvané Judášovo ucho, známe aj pod menom uchovec bazový či novšie uchovka bazová. Ako napovedá meno, uchovka rastie skoro na každej starej baze, ale aj na iných stromoch od marca až do decembra. Blízka ázijská príbuzná tejto huby je uchovka ázijská (Auricularia polytricha), ktorá je súčasťou mnohých orientálnych jedál. Od našej uchovky je na pohľad aj chuť na nerozoznanie. Poznáme ju najmä ako súčasť čínskej ostrokyslej polievky či iných čínskych a pseudočínskych jedál,“ objasnil Tomáš Čejka.

Malé huby rastúce v lese na machu. Zdroj: iStockphoto.com

Typickou zimnou hubou je v našich podmienkach plamienka zamatovohlúbiková. Rastie v celých trsoch najmä na javoroch, bukoch či iných listnáčoch, ale aj na kmeňoch, ktoré sú už spráchnivené.

„Je veľmi otužilá a vydrží teploty až do mínus desať stupňov pod nulou. Nestor českých hubárov František Smotlacha ju nazýval vianočnou hubou, pretože rastie, na rozdiel od iných druhov, práve cez vianočné sviatky, často aj pod snehom. Pňovku neskorú (Panellus serotinus) objavia skôr skúsenejší hubári na odumretých kmeňoch jelší, bukov, vŕb a javorov na vlhších miestach. Má zaujímavú chuť a hodí sa napríklad do gulášu,“ opísal biológ.

Zoznam ďalších zimných húb, ktoré môžeme zbierať aj v našich lesoch, uzatvoril botanik takými, ktoré odporúča zbierať radšej v spoločnosti skúsených hubárov, pretože je ľahké pomýliť si ich s nejedlými alebo ťažko stráviteľnými hubami.

„Ide napríklad o peniazovku dubovú (Gymnopus dryophilus), kuriatko lievikovité (Cantharellus tubaeformis), pôvabnicu dvojfarebnú (Lepista saeva) či šupinovku menlivú (Kuehneromyces mutabilis),“ dodal biológ.

Zdroj: Tlačová správa SAV

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky