Zelená budúcnosť Brazílie


Zelená budúcnosť Brazílie

Brazília má problémy s obrovským množstvom vedľajších produktov spracovania dreva a poľnohospodárskej produkcie. Vlani túto krajinu navštívil Dr. Peter Biely z Chemického ústavu SAV. Podľa neho tam má výskum biokonverzie rastlinnej hmoty najväčšiu podporu na svete.

REDAKCIA: Čo bolo podnetom na návštevu Brazílie?

P. BIELY: Dostal som pozvanie od profesora Roberta da Silva z Universidade Estadual Paulista v meste São José do Rio Preto. Mesiac som strávil ako hosťujúci profesor na tejto štátnej univerzite a niekoľko dní aj v Národnom centre pre výskum v oblasti energetiky a materiálov (CNPEM) v meste Campinas. Obe mestá sa nachádzajú v provincii São Paulo.

Zúčastnil som sa tiež na národnom sympóziu ENZITEC 2018 (Brazílske sympózium enzýmových technológií), ktoré sa konalo v prímorskom meste Florianopolis na ostrove Svätej Kataríny pri pobreží Atlantiku. O rozsahu výskumu v oblasti enzýmových technológií v Brazílii svedčí počet účastníkov. Brazílčanov tam bolo do 500 a zahraničných hostí len približne desať. Niekoľko prednášok a približne štvrtina zo 400 posterov sa venovala enzýmom, ktoré študujeme aj v našom laboratóriu.

Cez obedňajšiu prestávku sympózia ENZITEC 2018 na pláži vo Florianopolis. Zľava Mario Tyago Murakami, Peter Biely, Adalberto Pessoa a Roberto da Silva

REDAKCIA: Čomu sa venujú vedecké pracoviská, ktoré ste navštívili?

P. BIELY:  Zameriavajú sa okrem iného na možnosti racionálneho a ekologicky akceptovateľného využitia rastlinnej hmoty. Brazília potrebuje riešiť problém obrovského množstva vedľajších produktov spracovania dreva a poľnohospodárskej produkcie, ako sú kukurica a cukrová trstina. To je azda dôvod, prečo má výskum biokonverzie rastlinnej hmoty v tejto krajine najväčšiu podporu na svete. Veľké množstvo každoročne sa obnovujúcej rastlinnej hmoty, ktorá sa nevyužíva na potravinové a krmovinárske účely, tu predstavuje zdroj organickej hmoty vhodnej na biotechnologickú výrobu chemických palív a chemikálií, ale aj surovinu pre funkčné aditíva do potravín a zelenú chémiu. Intenzívne sa študujú napríklad využitie bagasy, čo je zvyšok po vylisovaní šťavy z trstiny alebo kukuričných oklaskov.

REDAKCIA: Ako vidíte budúcnosť tohto brazílskeho výskumu?

P. BIELY: Neďaleko existujúceho synchrotrónu v areáli CNPEM budujú nový, údajne najvýkonnejší synchrotrón na svete. Bude to synchrotrón štvrtej generácie, ktorý nevyžaduje obrovské rozmery doteraz najvýkonnejších synchrotrónov sveta. Túto veľkorysú investíciu uvedú do prevádzky v roku 2020. Sirius sa týmto aktom stane unikátnym pracoviskom vyhľadávaným vedcami z celého sveta. Už teraz poskytuje možnosti predkladať projekty nielen domácim, ale aj zahraničným pracovníkom, pretože veľa projektov sa rieši v rámci medzinárodnej spolupráce. Ďalšie dve sekcie centra sa venujú vývoju a štruktúre nových materiálov a nanotechnológiám aplikovateľným predovšetkým v medicíne.

Priestory nového synchrotrónu v Campinas, ktorý majú sprevádzkovať v roku 2020, v pravom hornom rohu letecký záber na synchrotrón. 

RNDr. Peter Biely, DrSc.RNDr. Peter Biely, DrSc., je pracovníkom Chemického ústavu SAV. Kolektív, ktorý vedie, významne prispel k súčasnému poznaniu enzymológie mikrobiálnej degradácie rastlinnej hmoty, ktoré je základom rozvoja biotechnológií. Publikoval 226 prác a je autorom viacerých úspešných patentov. Získal mnoho ocenení, napríklad Zaslúžilý vynálezca Československa (1989), Zlatú medaila SAV (2001), Vedec roka SR (2003) či Rad Ľudovíta Štúra II. triedy (2011). V roku 2015 sa stal držiteľom amerického vyznamenania Charles D. Scott Award za významný príspevok v oblasti biotechnológie produkcie palív a chemikálií. Ako hosťujúci vedec alebo profesor reprezentoval slovenskú vedu na všetkých kontinentoch.

 

Za rozhovor ďakuje redakcia Quark

Foto: archív Petra Bieleho

Uverejnila: VČ

 

Viac o výskume biokenverzie rastlinnej hmoty v Brazílii, ako aj o iných zaujímavých témach, sa dočítate v časopise Quark (číslo 04/2019), ktorý nájdete v novinových stánkoch alebo si ho môžete predplatiť v elektronickej alebo papierovej verzii na www.quark.sk.

Súvisiace:

Hore
Bratislavská vedecká cukráreň
Aurelium - centrum vedy
Quark_2020
Veda v Centre
TAG Slovenská veda
kúpa časopisov jún 2016
banner záhrady
Publikácie Veda v CENTRE
Zaujímavosti vo vede
Prvým ľuďmi vyrobeným objektom, ktorý sa dostal do vesmíru bola nacistická raketa V2 v roku 1942.