Nový prístup zaraďuje nádory do konkrétnych kategórií podľa toho, či ich život a funkcie závisia od hormónov.
Prístup prináša špecifické riešenie, ktorého základom je molekulárny charakter konkrétneho nádoru. Ilustračný obrázok. Prostata. Zdroj: iStock.com/libre de droit
Rakovina prostaty je najčastejšie sa vyskytujúci druh rakoviny u mužov. Výskum potvrdil prvý genetický test na rakovinu prostaty, ktorý dokáže spoľahlivo určiť, ktorí pacienti potrebujú hormonálnu terapiu a u ktorých možno túto liečbu vynechať.
Doterajšia a súčasná liečba sa pri rakovine prostaty zameriava na súbor klinických markerov, tzv. biomarkerov. Biomarker je objektívne kvantifikovateľná látka alebo štruktúra, ktorá sa využíva na posúdenie zdravotného stavu, diagnostiku ochorenia či monitorovanie účinnosti liečby. V prípade rakoviny prostaty je hlavným biomarkerom prostatický špecifický antigén (PSA – prostate-specific antigen). V tele slúži tento proteín na skvapalňovanie semena, čím uľahčuje pohyb spermií. V zdravom tele sú jeho hodnoty nízke, no pri ochoreniach prostaty sa zvyšujú.
Pokrok v genomických štúdiách (analýzach ľudského genómu na identifikáciu genetických vzorcov spojených s chorobami) umožňuje personalizáciu liečby, čím môže zbaviť veľa pacientov nepriaznivých vedľajších účinkov a zároveň zlepšiť prognózu u iných. Desaťročia sa veda zameriavala na kombináciu rádioterapie a hormonálnej liečby, hlavne u pacientov s relapsom ochorenia. Hormonálna liečba v tomto prípade znižuje produkciu testosterónu, ktorý zohráva veľkú úlohu v raste rakoviny prostaty. Rakovinové bunky tak nie sú dostatočne aktivované a dochádza k zastaveniu ich delenia a zmenšovaniu. Takéto bunky sú následne citlivejšie na ožiarenie (radiáciu).
Detekcia rakovinových buniek. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStock.com/wildpixel
Nie všetky prostatické nádory však reagujú na hormonálnu liečbu rovnako. Niektoré typy rakoviny sú podmienené inými mechanizmami rastu, a preto je pri nich hormonálna liečba neúčinná. Pacient môže podstúpiť dlhodobú hormonálnu liečbu bez viditeľných účinkov, zato však s mnohými vedľajšími. Až donedávna neboli v medicíne vyvinuté metódy, ktoré by dokázali efektívne zhodnotiť, ktorým pacientom hormonálna liečba prospeje a ktorým, naopak, uškodí.
Prelom v doterajšom chápaní liečebných procesov prichádza práve z výskumu rakoviny prsníka. Onkológovia už desaťročia využívajú molekulárne testy na kategorizovanie nádorov na základe hormonálnej senzitivity. Na základe toho, či je rakovina prsníka závislá od progesterónu alebo estrogénu, sa stanoví hormonálna blokujúca liečba pacientom, u ktorých bude mať táto liečba pozitívny účinok.
Týmto príkladom sa teraz inšpirovali aj výskumníci zaoberajúci sa rakovinou prostaty. Za bežných okolností sa testuje prítomnosť tzv. hormonálnych receptorov, ktoré sú však prítomné na takmer 99 percent druhov rakovín prostaty. To znamená, že ich prítomnosť nemusí nevyhnutne zaručovať, že rast danej rakoviny závisí od prítomnosti konkrétneho hormónu. Namiesto toho, aby sme sa pýtali, či má táto rakovina hormonálny receptor, hľadáme odpoveď na otázku, či je rast tejto rakoviny aktívne závislý od hormónov.
(Zjednodušený proces tohto mechanizmu: Hormón, ako napríklad testosterón, prenikne do bunky. V bunke sa spustí kaskáda signálnych dráh, ktoré vedú k aktivácii špecifických génov. Následne spustia tieto gény rast a delenie rakovinových buniek.)
Genomický test zisťuje, ktoré konkrétne gény sú v nádore počas tohto mechanizmu aktivované. Špecificky sa zameriava na gény spojené s hormonálne závislým rastom a zároveň meria aktivitu týchto génov. Nový prístup zaraďuje nádory do konkrétnych kategórií podľa toho, či ich život a funkcie závisia od hormónov a aká je pravdepodobnosť úspechu hormonálnej terapie.
Novozískané výsledky sú veľmi presvedčivé. Pacienti s hormonálne závislými nádormi, ktorým bola poskytnutá rádioterapia spolu s hormonálnou liečbou, mali výrazne lepšie výsledky. 72 percent pacientov zostalo bez relapsu 5 rokov po liečbe v porovnaní s 54 percentami pacientov, ktorí nepodstúpili hormonálnu liečbu. Tento prístup prináša špecifické riešenie, ktorého základom je molekulárna povaha konkrétneho nádoru.
Úspešné využitie genomického profilovania v liečbe rakoviny prostaty je len začiatkom možností. Súčasné štúdie sa orientujú na aplikáciu umelej inteligencie pri hodnotení digitálnych snímok nádorového tkaniva. Ďalší výskum sa zameriava na využitie týchto molekulárnych testov už v skoršom štádiu ochorenia. Tieto nové poznatky nás vedú k podrobnejšiemu pochopeniu biológie rakoviny, k účinnejšej liečbe a k viac personalizovanej medicíne.
Zdroje: National Geographic, health.harvard.edu
(zh)
