Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

VIDEO: Bojíte sa výšok? Pomôže vám virtuálna realita

VEDA NA DOSAH

Nestihli ste prednášku Diany Bzdúškovej z Ústavu normálnej a patologickej fyziológie SAV? Pozrite si video.

Utorok s virtuálnou realitou sa uskutočnil 8. 11. 2022 ako jedno z hlavných podujatí Týždňa vedy a techniky na Slovensku 2022 v Centre vedecko-technických informácií SR. Jeho súčasťou bola aj prednáška o prekonávaní strachu z výšok pomocou skutočnosti simulovanej počítačom. RNDr. Diana Bzdúšková, PhD., z Centra experimentálnej medicíny SAV v Bratislave priblížila, ako strach z výšok pôsobí na naše telo a ako sa dá odstrániť.

Ľudské telo a strach

„Rovnováha, strach a výška spolu súvisia viac, ako sa na prvý pohľad zdá,“ začala prednášku doktorka Bzdúšková. Pri bežných aktivitách si rovnováhu neuvedomujeme a neriešime, čo všetko musíme spraviť, aby sme sa udržali na nohách. Regulácia rovnováhy je komplexný proces, ktorý si vyžaduje súhru troch senzorických systémov. Naše ťažisko tela máme v okolí pupka, pričom stabilitu celého tela držíme na chodidlách, ktorých plocha je vzhľadom na telo malá.

Senzorické systémy – zrakový, somatosenzorický a vestibulárny – poskytujú informácie centrálnej nervovej sústave (CNS), ktorá ich následne vyhodnocuje. Každý z nich prispieva k regulácii postoja svojou čiastkou. Pri dobrých podmienkach, ako je pevná podložka a dostatočné svetlo, prispieva k celkovej funkčnosti somatosenzorický systém 70 percentami, zrakový systém 10 percentami a zvyšnými dvadsiatimi vestibulárny.

Medzi najrozšírenejšie metódy hodnotenia vzpriameného postoja patrí stabilometria, ktorá je založená na princípe merania výslednice oporných síl stojaceho človeka v predozadnom i bočnom smere. Výstupy sa dajú merať v časovej forme alebo číselne.

Virtuálna realita a senzorický systém

Virtuálna realita (VR) simuluje skutočnosť a pohlcuje vnímanie človeka. Využíva sa najmä na simuláciu hier, výcvikové lety, no jej zapojenie do praxe nájdeme aj v klinike, vo vede a výskume. „Prednedávnom na Slovensku v Bratislave spoločnosť Virtuplex otvorila najnovšiu a najväčšiu halu VR,“ uviedla Bzdúšková. Pocit úplného pohltenia získavame vďaka interakcii medzi senzorickými, motorickými a kognitívnymi systémami. Výhodou VR je opakovateľnosť a regulovateľnosť prostredia.

Strach je duševný stav, pocit znepokojenia, nepríjemný cit alebo obava. Motivuje nás, aby sme sa vyhli nebezpečenstvu, okrem toho má aj fyzické prejavy ako zvýšený tlak a tep, pocit chvenia, búšenie srdca a potenie. Doktorka Bzdúšková tvrdila, že až sto percent pacientov, ktorí sa zapojili do pilotnej štúdie v jednej z londýnskych nemocníc, má vďaka použitiu VR lepší pocit z hospitalizácie, menšiu úzkosť, dokonca aj bolesť.

Virtuálna realita. Zdroj: iStockphoto.com

Virtuálna realita. Zdroj: iStockphoto.com

Strach z výšok môžeme zmierniť pomocou virtuálnej reality

Akrofóbia je panický strach z výšok. Akrofóbia ako fóbia a diagnóza postihuje 3-6 % populácie. Avšak až jedna tretina populácie trpí zvýšenou citlivosťou (označovaná aj ako height intolerance) k výške. U nás sa pojem akrofóbia často využíva aj na označenie zvýšenej citlivosti resp. intolerancie.
Príčinou akrofóbie je interakcia medzi psychologickými faktormi (úzkosťou) a organickými faktormi (senzorickým konfliktom). Ak chceme pomôcť pacientom, ktorí trpia touto fóbiou, musíme sa zamerať na otázku bezpečnosti a uskutočniteľnosti pobytu v reálnej výške. Často ju ovplyvňujú meniace sa podmienky počasia, ktoré priamo vplývajú na priebeh celej terapie. VR sa preto stáva vhodným nástrojom, ktorý vie simulovať bezpečné a nemenné prostredie.

Doktorka priblížila ich štúdiu, kde sledovali posturálne, ale aj psychologické parametre pacientov pri pobyte v kabíne vo výške 20 až 40 metrov. Účastníci štúdie mali nasadené okuliare s virtuálnou realitou a pozerali sa na peknú jesennú prírodu, ktorá nevyvolávala stres. Ten spôsobila až samotná výška. Z dotazníkov vedci zistili, že ľudia, ktorí prežívali strach intenzívnejšie, mali vyššiu mieru úrovne prežívania aktuálneho stresu. Stres spôsobil zvýšenie srdcovej frekvencie, ovplyvnil periférnu teplotu tela (ľudia mali nižšiu teplotu na končekoch prstov) aj elektrodermálnu aktivitu. Posturálna stabilita bola priamo úmerná miere strachu. Po opakovaní expozície vo výške jednotlivé hodnoty úzkosti postupne klesali, pacienti sa adaptovali a opakovanie znížilo váhu zrakovej informácie.

RNDr. Diana Bzdúšková, PhD., je samostatná vedecká pracovníčka v rámci oddelenia behaviorálnej neurovedy Ústavu normálnej a patologickej fyziológie Centra experimentálnej medicíny Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Jej hlavným zameraním je vplyv veku na držanie tela seniorov a pacientov s Parkinsonovou chorobou.

Zameriava sa na analýzu rovnováhy postoja, senzorickú stimuláciu pri postoji a vibráciu posturálnych svalov. Má bohaté skúsenosti s využitím posturografie a inerciálnych snímačov pri sledovaní rovnováhy postoja v rôznych senzorických podmienkach, napríklad počas vibračnej stimulácie vybraných svalov, v priebehu postoja na nestabilnej podložke či počas vyradenia zrakovej informácie, či už v reálnom, alebo vo virtuálnom prostredí.

Čo je Vedecká cukráreň?

Ide o pravidelné stretnutia študentov stredných škôl s osobnosťami slovenskej vedy, výskumu a techniky. Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) v Bratislave oslovuje vedcov, odborníkov, ktorí vedia populárnou formou a jednoduchým spôsobom študentom vysvetliť zložitosti vedeckého výskumu. Vedecká cukráreň je pre študentov aj jedinečnou príležitosťou a priestorom na konfrontáciu vlastných poznatkov a názorov na dianie vo vede a v technike. Vo Vedeckej cukrárni sa diskutuje v uvoľnenej a priateľskej atmosfére pri čaji, minerálke a koláčikoch a svoje zohráva aj mimoškolské prostredie. Témy Vedeckých cukrární sa vyberajú podľa aktuálnosti. Vedecká cukráreň trvá asi 90 minút (45 minút vystúpenie vedca a 45 minút diskusia).

Týždeň vedy a techniky na Slovensku 2022 sa uskutočnil v období od 7. do 13. novembra 2022. Hlavnými organizátormi podujatia sú Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Centrum vedecko-technických informácií SR. Spoluorganizátorom podujatia je AMAVET. Partnermi podujatia sú Slovenské elektrárne a EPSON. Mediálnymi partnermi sú vedanadosah.sk, časopisy Quark, Nextech a Zážitkové centrum vedy Aurelium.

(JM)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky