Presné druhy veveričiek, v ktorých sa prirodzene tento vírus vyskytuje, zatiaľ vedcom nie je úplne jasný, avšak údaje z monitorovania voľne žijúcich živočíchov naznačujú, že môže ísť o veveričku ohnivú (Funisciurus pyrropus).
Veverička druhu Funisciurus pyrropus je pravdepodobne zdrojom ohniska opičích kiahní. Zdroj: Wikimedia/Oddfeel
Opičie kiahne sa môžu preniesť zo zvieraťa na človeka a hoci je známe, že ich spôsobuje vírus rovnakého pomenovania (MPXV; Orthopoxvirus monkeypox), hostiteľov, ktorí umožňujú patogénu pretrvávať v prírode, zatiaľ až tak dobre nepoznáme. Ako uvádzajú autori vedeckého článku v Nature, vírus pravdepodobne prenášajú veveričky druhu Funisciurus pyrropus, ktorý je na základe odhadu zdrojom ohniska opičích kiahní v divokej populácii mangabejov Cercocebus atys v Národnom parku Taï na Pobreží slonoviny. Štúdia poskytuje dôležité informácie o druhoch veveričiek ako o potenciálnych prírodných rezervoároch a zdôrazňuje pretrvávajúce riziko prenosu na rozhraní človek – zviera, najmä pri obchode s divou zverou.
Už predošlé výskumy poukazujú na to, že hlodavce môžu potenciálne prenášať vírus opičích kiahní. Objavili ho v stromovej veveričke bezčervenej (Funisciurus anerythrus), konkrétne v blízkosti jednej dediny v Konžskej demokratickej republike, kde sa vyskytli opičie kiahne u ľudských pacientov. Neskôr vedci zistili, že opičie kiahne prenášajú aj prériové psy, ktoré boli vystavené kontaktu s dovezenými a infikovanými africkými hlodavcami. Pri rozsiahlych prieskumoch voľne žijúcich živočíchov a pri skúmaní múzejných exemplárov mali veveričky a niekoľko ďalších druhov hlodavcov zo strednej Afriky pozitívne testy na vírus prenášajúci opičie kiahne. Napriek tomu neexistujú žiadne priame dôkazy o prenose vírusu z veveričiek na ľudí alebo primáty.
V roku 2023 objavili príznaky infekcie v skupine 80 mangabejov čiernych. Do troch mesiacov sa približne v prípade 30 percent tohto druhu prejavili symptómy vírusu opičích kiahní. Vedci sa zamerali aj na veveričky a preskúmali vzorky druhov žijúcich v Národnom parku Taï na Pobreží slonoviny. Vo vzorkách výkalov mangabejov potvrdili DNA vírusu opičích kiahní, pričom zistili, že vírus cirkuloval v populácii mangabejov najmenej dva mesiace bez toho, aby ho objavili.
Vírus opičích kiahní objavili aj v stromovej veveričke bezčervenej (Funisciurus anerythrus), konkrétne v blízkosti jednej dediny v Konžskej demokratickej republike. Zdroj: iNaturalist
Mohlo ísť o náhodného hostiteľa
Keďže sa tieto druhy veveričiek živia malými cicavcami, vedci preskúmali i ich zdroj potravy. Veverička ohnivá, ktorej telo našli tri kilometre od územia mangabejov 12 týždňov pred vypuknutím epidémie, mala pozitívny test na opičie kiahne. Vedci porovnali genóm opičích kiahní veveričky s genómom mangabejov a odhalili, že s výnimkou niekoľkých malých rozdielov v oblastiach genómu, ktoré zatiaľ ešte nevedia identifikovať, boli sekvencie takmer identické.
Vedci objavili video z roku 2014, na ktorom jeden mangabej konzumoval veveričku druhu Funisciurus pyrropus. V jeho výkaloch našli DNA tejto veveričky spolu s DNA opičích kiahní, čo naznačuje, že mangabeje jedli infikované veveričky ešte pred vypuknutím epidémie. Autori článku sú presvedčení, že tieto zistenia sú dôkazom prenosu medzi druhmi z prirodzeného rezervoára.
Spolu s historickými epidemiologickými a ekologickými výskumami to podporuje myšlienku, že veveričky sú jedným z prirodzených rezervoárov opičích kiahní. Je však známe, že je veľmi ťažké definitívne identifikovať prirodzený rezervoár patogénov a rozlíšiť relatívne úlohy hostiteľov pri prenose. Prirodzená rezervoárová populácia je populácia zvierat, v ktorej patogén pretrváva v čase a z ktorej dochádza k ďalšiemu prenosu. Patogén zvyčajne cirkuluje v rezervoárovej populácii bez vážnych následkov vďaka dlhodobému spoločnému vývoju s hostiteľom.
Vedci nevylučujú možnosť, že tento druh veveričiek mohol byť iba náhodným hostiteľom vírusu, ktorý sa nakazil od iných druhov. V tejto hostiteľskej populácii sa mohol vírus rozmnožiť a šíriť a následne sa preniesť na mangabeje. Nie je však jasné, či veverička uvedená v tejto štúdii zomrela na infekciu vírusom opičích kiahní. Vedci tiež nedokážu jednoznačne potvrdiť priamy prenos medzi veveričkou a mangabejmi na základe identifikácie sekvencie vírusu opičích kiahní bez vyššieho pokrytia genómu – v tejto štúdii otestovali iba 92 percent vírusového genómu zo vzoriek zvierat.
Pozrite si
Autori tvrdia, že dôkazy o infekcii opičích kiahní viacerých veveričiek druhu Funisciurus pyrropus – tak mŕtvej veveričky, ako aj veveričiek identifikovaných vo vzorkách výkalov mangabejov – podporujú myšlienku, že vírus v populácii veveričiek cirkuloval. Je však ťažké určiť, či detekcia MPXV i DNA veveričiek v týchto vzorkách výkalov odzrkadľuje aktívnu infekciu veveričiek alebo mangabejov. Analýzy výkalov by tiež mohli naznačovať, že mangabeje konzumovali iný druh veveričiek, pretože analýzy krátkych segmentov nukleotidov sú často menej špecifické ako analýzy dlhších fragmentov, najmä ak sa sekvencie porovnávajú s referenčnými databázami, ktoré nemusia obsahovať genómy všetkých druhov.
To poukazuje na možnosť, že opičie kiahne môžu prenášať aj iné druhy zvierat vrátane hlodavcov. Existujú dôkazy, ktoré naznačujú, že iba jeden druh veveričky by bol náchylný na opičie kiahne, a niekoľko druhov veveričiek a iných hlodavcov sa prekrýva v tomto ekologicky bohatom prostredí. Aby však mohli odborníci definitívne potvrdiť túto teóriu, potrebujú preskúmať ďalšie druhy zvierat. Autori výskumu sa však zhodli, že rozsiahle sledovanie populácie veveričiek v tejto oblasti by objasnilo, či môžu udržiavať vírus opičích kiahní v populácii alebo sú náhodnými alebo medzihostiteľmi náchylnými na infekciu. Na posúdenie možnosti udržania vírusu vo viac ako jednom druhu sú potrebné tiež rozsiahle prieskumy iných potenciálnych rezervoárových hostiteľov.
Zdroj: Nature
(RR)
