Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Vedci zistili, že kožný ekzém môže zhoršovať niečo, čo zažíva takmer každý z nás

VEDA NA DOSAH

Odborníci identifikovali sieť neurónov, ktoré môžu zhoršovať stav pokožky s ekzémom.

Atopický ekzém

Alergické kožné ochorenia, akým je atopická dermatitída, sú spôsobené nadmernou imunitnou reakciou, ktorá útočí na vlastné kožné bunky organizmu. Zdroj: iStock/tylim

Zhoršenie kožného ekzému spôsobujú špeciálne neuróny. Vedci zistili, že tieto neuróny spôsobuje stres, ktorý vyvoláva zhoršenie príznakov a zhoršuje aj stav svrbivých výražok ľuďom s ekzémom. Súvislosť medzi stresom a zápalovými procesmi vyskytujúcimi sa na koži však doteraz nebola dostatočne objasnená.

Len nedávno vedci identifikovali sieť neurónov, ktoré reagujú na stres aktiváciou imunitných buniek na koži, čím zhoršujú príznaky ekzému. Ako informuje štúdia, uverejnená v časopise Science, vedci sa to rozhodli preskúmať na myšiach, ktorým vyvolali atopický ekzém.

Atopický ekzém je chronické zápalové ochorenie kože. Trápi najmä deti, ktorých blízki príbuzní trpia rôznymi formami alergických ochorení, napríklad astmou či alergickou nádchou. Atopický ekzém vedie k vysušeniu kože, pretože pri ňom dochádza k porušeniu ochrannej bariérovej funkcie kože, ktorá môže byť daná geneticky. Takto postihnutá pokožka veľmi svrbí, je suchá, olupuje sa alebo sa na koži vyskytujú pľuzgiere, vyrážky či chrasty.

Vystresovaným jedincom sa zhoršil atopický ekzém

Nedávno publikovaná štúdia poukazuje na to, ako môže psychický stres spôsobiť konkrétny zápal kože. Alergické kožné ochorenia, akým je atopická dermatitída, sú spôsobené nadmernou imunitnou reakciou, ktorá útočí na vlastné kožné bunky organizmu. U niektorých ľudí s týmto ochorením dochádza v postihnutých kožných tkanivách k nahromadeniu imunitných buniek nazývaných eozinofily, čo zhoršuje zápal. Nie je však jasné, čo pri atopickej dermatitíde aktivuje tieto bunky v koži.

Vedci sa rozhodli analyzovať vzorky 51 pacientov s atopickým ekzémom, pričom zistili, že u tých, ktorí prežívali viac stresu, bol zápal kože závažnejší a hladiny eozinofilov vyššie v porovnaní s účastníkmi, ktorí boli vystresovaní oveľa menej. Aby pochopili, čo tento zápalový signál aktivuje, vyvolali myšiam atopický ekzém, ktorý sa prejavoval typickým začervenaním kože, svrbením a zapálenými vyrážkami. Keď tieto myši prežívali psychický stres, ich príznaky atopického ekzému sa zhoršili. V kožných vzorkách odobratých týmto stresovaným zvieratám sa nachádzalo štyrikrát viac eozinofilov ako v koži kontrolných jedincov, ktoré neboli v strese.

Autori analyzovali nervové bunky v koži, pričom identifikovali skupinu neurónov aktivovanú stresom. Tieto bunky prijímali signály z centrálneho nervového systému, ktoré sa podieľajú na stresových reakciách, a zároveň produkovali zápalové proteíny, ktoré privádzajú eozinofily do kože.

Aktivácia týchto neurónov viac ako zdvojnásobila podiel eozinofilov v koži myší s atopickou dermatitídou, zatiaľ čo ich blokovanie zabránilo tomu, aby stres zhoršil príznaky. Vedci sú presvedčení, že tieto zistenia smerujú k vysoko cieleným liečebným postupom, ako je blokovanie nervov reagujúcich na stres alebo zápalových molekúl, ktoré produkujú.

Zdroje: Jesseniova lekárska fakulta UK v Martine, Science

(RR)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky

Mediálni partneri

ÁMOS vision FonTech Startitup