Vanilka je nielen chutná, ale má aj pozitívne účinky na zdravie

Vanilka má aj liečivé účinky, povzbudzuje celé telo, mozgovú činnosť, pôsobí proti únave a upokojuje nervový systém.

Vanilkové rožky už tradične patria medzi obľúbené vianočné pečivo Slovákov. Ako napovedá názov, jednou z ingrediencií je práve vanilka. Tá sa v kuchyni využíva na dochucovanie vianočného pečiva, ale i rôznych krémov, zákuskov, zmrzliny, čokolády, pudingu či likérov.

Vanilka je považovaná za kráľovnú medzi koreninami, čomu zodpovedá aj jej cena. Ide o druhú najdrahšiu koreninu po šafrane. Vanilkové struky rastú z voňavých bielych kvetov rôznych druhov orchideí. „Vanilkový struk je vlastne plod orchidey – tobolka, naplnená čiernou kašovitou hmotou s množstvom drobných, ale neklíčivých semien. Fermentované tobolky obsahujú vanilín, ktorý spôsobuje vytrvalú a príjemnú vôňu vanilky, po fermentácii sa tobolky sušia,“ píše v článku o vianočných koreninách Iveta Čičová z Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch.

Z histórie vanilky

Okrem jedinečnej arómy má vanilka tiež pozitívne účinky na ľudský organizmus. Vedeli to už pôvodní obyvatelia Strednej Ameriky, odkiaľ sa vanilka dostala do Európy so španielskymi dobyvateľmi v roku 1721. Keďže sa táto exotická korenina tešila veľkej obľube na európskych kráľovských dvoroch, objavili sa tiež pokusy pestovať ju vo veľkom v Európe. Neboli však úspešné a v roku 1821 bola vanilka pravá (Vanilla planifolia) prenesená z botanických záhrad v Paríži na ostrov La Réunion v Indickom oceáne. Odtiaľ dnes pochádza bourbonská vanilka (pôvodne sa ostrov volal Île Bourbon). Na svete sa pestujú len tri druhy vanilky, okrem bourbonskej sú to ešte tahitská a guadeloupská vanilka.

Vanilín – hlavná zložka vanilky

Hlavnou zložkou vanilky je vanilín, ktorý zodpovedá za jej chuť a zdravotné účinky. Každý vanilkový struk obsahuje 1,5 až 2,4 percenta vanilínu. Na získanie jedného kilogramu vanilínu z vanilky je potrebné opeliť 40 000 kvetov, čo zodpovedá úrode približne 500 kilogramov vanilkových strukov.

Vanilín sa potom môže získať izolovaním z vanilkového extraktu a použiť ako aromatická látka, v súčasnosti je to už skôr výnimočné. Vanilková aróma používaná v potravinárskom a kozmetickom priemysle pochádza dnes takmer výlučne zo syntetického vanilínu.

Liečivé účinky vanilínu

Vanilka má nielen mimoriadnu arómu a chuť, ale je aj zdravá. Pripisujú sa jej viaceré pozitívne účinky na ľudský organizmus, a to antioxidačné, antimikrobiálne, protizápalové či protirakovinové. Vanilka tiež stimuluje chuť do jedla. Účinky vanilky na zdravie opisujú početné štúdie na zvieratách.

Protinádorové účinky vanilky

Podľa výskumov majú antioxidanty obsiahnuté v sladkých strukoch chrániť DNA našich buniek, a tak predchádzať mutáciám (zmenám v genetickom materiáli) a rakovine. Existuje tiež predpoklad, že vanilka môže prispievať k apoptóze, teda k programovanej smrti rakovinových buniek.

Mnohé štúdie na zvieratách hovoria o pozitívnych účinkoch vanilky a vanilínu pri viacerých druhoch rakoviny.

V experimente na zvieratách viedla perorálna dávka 100 mg vanilínu na kilogram telesnej hmotnosti denne počas 13 týždňov k 57-percentnému zníženiu veľkosti a počtu nádorov pri rakovine hrubého čreva.

Podobné výsledky výskumu sú k dispozícii i pre rakovinu prsníka, pľúc a pečene. Zatiaľ však neexistujú žiadne podložené vedecké výsledky u ľudí.

Pomáha pri psoriáze

Pokusy na zvieratách naznačujú pozitívne účinky vanilínu na psoriázu (lupienku). Podľa taiwanskej štúdie, uverejnenej v časopise Journal of Agricultural and Food Chemistry, denné perorálne dávky vanilínu v rozmedzí 50 až 100 mg na kilogram telesnej hmotnosti počas jedného týždňa viedli v prípade myší k výraznému zmierneniu kožných zápalov a opuchov. Dôvodom je protizápalový účinok vanilínu.

Vanilka a neurodegeneratívne ochorenia

Účinky vanilky sa tiež testujú pri neurodegeneratívnych ochoreniach, ako je Alzheimerova a Parkinsonova choroba. Vedci sa domnievajú, že táto exotická sladká korenina môže zastaviť oxidačné procesy v mozgu.

V pokusoch na zvieratách výskumníci zistili, že vanilín prechádza hematoencefalickou bariérou a vďaka svojim antioxidačným a protizápalovým účinkom môže mať ochranný vplyv na mozog.

Parkinsonova choroba je po Alzheimerovej chorobe druhou najčastejšou neurodegeneratívnou chorobou. Postupným odumieraním nervových buniek sa objavujú symptómy ako trasenie, spomalené pohyby, stuhnutosť, ale aj poruchy spánku a poruchy čuchu.

Perorálne dávky 5 až 20 mg vanilínu na kilogram telesnej hmotnosti denne počas 45 dní viedli v prípade potkanov s Parkinsonovou chorobou k zlepšeniu pohyblivosti. Dávka 20 mg vanilínu na kilogram hmotnosti na deň vykazovala najlepší účinok na zmiernenie symptómov.

Upokojuje nervový systém

Pri nervovom vypätí má vanilka upokojujúci účinok. Dá sa použiť i pri poruchách spánku. Pozitívne účinky vanilky na spánok boli známe už v 17. storočí.

Éterický olej z vanilky sa používa v aromaterapii, okrem iného pri úzkostných stavoch, nespavosti a depresiách.

V prípade depresívnych potkanov viedla polhodinová aromaterapia s vanilínom k zlepšeniu depresívnych symptómov (merané na základe správania zvierat). Vyplýva to z čínskej štúdie.

Zdroj: Zentrum der Gesundheit, agriculture.ec.europa.eu, Bundeszentrum für Ernährung (BZfE), natuerlich.thieme.de, VND

(zh)