Naopak, čerstvé a zdravé potraviny majú pozitívne účinky na mozog, zlepšujú napríklad jeho funkciu.
Tím výskumníkov analyzoval súvislosť medzi pozornosťou, rizikom demencie a podielom ultraspracovaných potravín. Zdroj: iStock/beats3
Výskum, publikovaný americkou neziskovou organizáciou The Alzheimer’s Association, preukázal súvislosť medzi priemyselne spracovanými potravinami a zhoršeným stavom mozgu. Tím výskumníkov analyzoval súvislosť medzi pozornosťou, rizikom demencie a podielom ultraspracovaných potravín na viac ako dvoch tisíckach Austrálčanov vo veku 40 – 70 rokov, ktorí netrpeli demenciou.
Biochemička v oblasti výživy Barbara Cardosová z Monashovej univerzity v austrálskom Melbourne preskúmala 2 192 účastníkov, ktorí vyplnili dotazník o stravovaní a absolvovali štyri testy kognitívnych funkcií hodnotiace pozornosť a pamäť. Hoci takáto štúdia nemôže určiť, či existuje nejaká príčinná súvislosť medzi ultraspracovanými potravinami a zdravím mozgu, odhalila medzi nimi vzorce, ktoré by sa mohli ďalej skúmať.
Ultraspracované potraviny tvorili asi 41 percent celkového príjmu energie všetkých účastníkov výskumu. Tento podiel bol navyše výrazne vyšší u mladších účastníkov a u mužov. Pokiaľ u nich rástol podiel celkového príjmu ultraspracovaných potravín o minimálne 10 percent, došlo k zreteľnému a merateľnému zhoršeniu schopnosti sústrediť sa o približne 0,05 bodu. Vedci spojili vyšší príjem ultraspracovaných potravín s vyšším rizikom demencie, pričom každý 10-percentný nárast znamenal zvýšenie skóre o približne 0,24 bodu. Podľa odborníkov predstavuje týchto 10 percent asi jeden balík zemiakových lupienkov denne.
Celozrnné potraviny mali oveľa lepšie výsledky
Ľudia, ktorí jedli ultraspracované potraviny, mali nižšie výsledky v štandardizovaných kognitívnych testoch merajúcich vizuálnu pozornosť a rýchlosť spracovania informácií. Štúdia tiež odhalila niekoľko ďalších faktorov spojených s vyšším príjmom ultraspracovaných potravín, konkrétne nižšie vzdelanie, obezitu a menšie dodržiavanie stredomorskej stravy. Napriek tomu štúdia nepoukazuje na žiadnu súvislosť medzi príjmom ultraspracovaných potravín a výsledkami v testoch pamäti.
Avšak zdravé stravovanie, do ktorého patrí napríklad aj konzumácia stredomorskej stravy, je dlhodobo spájané s lepšou funkciou mozgu. Pokiaľ sa účastníci štúdie zdravo stravovali a občas si dali ultraspracované potraviny, nemalo to takmer žiadny vplyv na ich mozog. To naznačuje, že na kognitívne zdravie má vplyv skôr samotné spracovanie potravín než nedostatok živín v strave. Účastníci výskumu konzumovali napríklad nealkoholické nápoje, zemiakové lupienky, hotové jedlá, mliečne dezerty a párky v rožku – v podstate všetko, čo nie je čerstvá, celozrnná potravina. Odborníci však upozorňujú, že ide o veľmi širokú kategóriu potravín, čo sťažuje presné určenie príčin vzťahu medzi zdravím mozgu a stravou.
Podľa výskumníkov ultraspracovanie potravín často ničí ich prirodzenú štruktúru a počas tohto procesu do nich pridávajú potenciálne škodlivé látky, akými sú napríklad umelé prísady alebo chemikálie používané pri spracovaní.
Tieto prísady naznačujú, že súvislosť medzi stravou a kognitívnymi funkciami presahuje rámec jednoduchého nedostatku potravín považovaných za zdravé a poukazuje na mechanizmy spojené s mierou spracovania potravín samotných.
Ultraspracované potraviny sú tiež spojené s metabolickými ochoreniami, akými sú cukrovka, vysoký krvný tlak a obezita, ktoré zase môžu ovplyvňovať funkciu mozgu. Na druhej strane môžu byť ľudia s nižším skóre pozornosti a vyšším rizikom demencie v prvom rade náchylnejší na konzumáciu ultraspracovaných potravín. Miesto, kde človek žije, má tiež priamy vplyv na jeho prístup k zdravým potravinám.
Zdroj: Science Alert
(RR)
