Konšpirácie o opaľovacích krémoch získavajú na popularite aj vďaka známym osobnostiam. Dermatológovia varujú, že ignorovanie ochrany pred slnkom môže mať vážne zdravotné následky.
Sú prípravky na opaľovanie skutočne potrebné? Zdroj: iStock/dusanpetkovic
V posledných mesiacoch vyvolal španielsky futbalista Marcos Llorente diskusiu nielen svojimi výkonmi na ihrisku, ale aj vyjadreniami o zdraví. Na sociálnych sieťach sa pridal k hlasom, ktoré spochybňujú význam opaľovacích krémov a tvrdia, že prirodzené slnečné žiarenie by malo dopadať na pokožku bez akejkoľvek ochrany. Jeho názory sa rýchlo rozšírili medzi milióny fanúšikov a opäť otvorili debatu o takzvanej anti-sunblock teórii.
Táto konšpiračná teória tvrdí, že výrobcovia opaľovacích prípravkov a farmaceutický priemysel údajne zveličujú riziká slnečného žiarenia, aby zvyšovali svoje zisky. Zástancovia často argumentujú tým, že opaľovacie krémy spôsobujú nedostatok vitamínu D alebo dokonca podporujú vznik rakoviny kože. Odborníci však upozorňujú, že takéto tvrdenia nie sú podložené kvalitnými vedeckými dôkazmi, keďže vedecké poznatky dlhodobo ukazujú, že ochrana pred UV žiarením významne znižuje riziko poškodenia kože a niektorých druhov rakoviny.
Podobný názor zastáva aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), podľa ktorej je nadmerné vystavenie ultrafialovému žiareniu jednou z hlavných príčin rakoviny kože, poškodenia očí a oslabenia imunitného systému.
Viac než len opaľovacie krémy
Marcos Llorente sa v posledných rokoch profiluje ako propagátor alternatívnych zdravotných návykov. Okrem podpory intenzívneho pobytu na slnku presadzuje paleo diétu založenú na minimálne spracovaných potravinách, ranné vystavovanie sa prirodzenému svetlu či chodenie naboso po prírodných povrchoch. Vo svojom dome používa po západe slnka prevažne červené osvetlenie a v interiéri nosí žlté okuliare, ktoré podľa neho pomáhajú obmedziť vplyv umelého modrého svetla na organizmus. Futbalista razí myšlienku, že moderný životný štýl človeka príliš oddeľuje od prirodzených biologických rytmov.
Niektoré z jeho tvrdení však vyvolali kritiku vedcov a lekárov. Kontroverzie vzbudili najmä jeho názory na ochranu pred slnkom, ale aj vyjadrenia týkajúce sa takzvaných chemtrails, teda konšpiračnej teórie o údajnom vypúšťaní chemických látok z lietadiel. Futbalista španielskeho klubu Atlético Madrid tvrdí, že sa len pýta otázky a snaží sa upozorňovať na témy, ktoré podľa neho nie sú dostatočne vysvetľované.
Marcos Llorente v originálnom a zároveň provokatívnom kostýme opaľovacieho krému vyzýva na diskusiu o používaní ochranných prípravkov pred slnkom. Na prednej strane je zobrazený fiktívny produkt s extrémne vysokým ochranným faktorom SPF 650+, kým zadná strana obsahuje graf a zoznam odporúčaní podporujúcich prirodzený prístup k pobytu na slnku, budovanie melanínu a celoročnú starostlivosť o pokožku. Zdroj: Youtube/Vladi Mereniuc
Ako poškodzuje UV žiarenie organizmus
Ultrafialové žiarenie sa delí na UVA, UVB a UVC. K zemskému povrchu sa dostáva predovšetkým UVA žiarenie a menšia časť UVB žiarenia. Práve tieto zložky slnečného spektra sú zodpovedné za väčšinu poškodení kože. UVA preniká hlbšie do pokožky a urýchľuje jej starnutie, zatiaľ čo UVB spôsobuje spálenie kože a priamo poškodzuje DNA buniek.
Najviditeľnejším dôsledkom nadmerného pobytu na slnku je spálenie pokožky. Mnohí ľudia ho považujú len za dočasnú nepríjemnosť, no v skutočnosti ide o zápalovú reakciu organizmu na poškodenie buniek. Opakované spálenia, najmä v detstve a dospievaní, výrazne zvyšujú riziko vzniku melanómu – najagresívnejšej formy rakoviny kože.
Dlhodobé účinky sú ešte závažnejšie. Dermatológovia upozorňujú na predčasné starnutie kože, vznik vrások, pigmentových škvŕn a stratu elasticity. UV žiarenie zároveň spôsobuje mutácie DNA, ktoré sa môžu po rokoch prejaviť ako bazaliómy, spinaliómy alebo melanóm.
Podľa WHO bolo len v roku 2020 celosvetovo diagnostikovaných viac ako 1,5 milióna prípadov rakoviny kože. Organizácia odhaduje, že značnej časti týchto prípadov by sa dalo predísť správnou ochranou pred UV žiarením.
Mýtus o vitamíne D
Jedným z najčastejších argumentov odporcov opaľovacích krémov je tvrdenie, že ochrana pred slnkom bráni tvorbe vitamínu D. Realita je však podstatne zložitejšia. Dermatológovia upozorňujú, že na syntézu vitamínu D stačí relatívne krátka expozícia slnečnému žiareniu a väčšina ľudí aj pri používaní opaľovacích prípravkov prijíma dostatok UV žiarenia na jeho tvorbu.
Navyše vitamín D možno získavať aj zo stravy alebo z výživových doplnkov. Odborníci preto nepovažujú zámerné opaľovanie bez ochrany za vhodný spôsob zabezpečenia jeho dostatočnej hladiny. Riziko poškodenia kože totiž výrazne prevyšuje potenciálny prínos nekontrolovaného pobytu na slnku.
Niektorí kritici opaľovacích krémov zároveň poukazujú na štúdie, ktoré preukázali vstrebávanie niektorých chemických filtrov do krvného obehu. Odborné organizácie však zdôrazňujú, že samotná prítomnosť látok v krvi neznamená zdravotné riziko. Doterajšie výskumy nepreukázali, že by bežne používané opaľovacie krémy spôsobovali vážne zdravotné problémy, zatiaľ čo škodlivé účinky UV žiarenia sú veľmi dobre zdokumentované.
Čo odporúčajú dermatológovia
Moderné odporúčania sa neobmedzujú len na používanie opaľovacieho krému. WHO aj dermatologické spoločnosti zdôrazňujú kombináciu viacerých ochranných opatrení. Základom je obmedziť pobyt na priamom slnku počas najintenzívnejšieho UV žiarenia, približne medzi 10. a 16. hodinou. Pri dlhšom pobyte vonku sa odporúča nosiť klobúk, slnečné okuliare a ochranné oblečenie. Opaľovací krém by mal mať širokospektrálnu ochranu proti UVA aj UVB žiareniu a minimálne SPF 30. Krém je potrebné nanášať v dostatočnom množstve a opakovane každé dve hodiny alebo po kúpaní a intenzívnom potení.
Zaujímavé je, že odborníci dnes zdôrazňujú aj rozdiel medzi minerálnymi a chemickými filtrami. Obe skupiny poskytujú účinnú ochranu pred UV žiarením, pričom minerálne filtre na báze oxidu zinočnatého alebo oxidu titaničitého bývajú vhodnejšie pre citlivú pokožku. Kľúčové však nie je to, ktorý typ si človek vyberie, ale to, aby ochranu používal pravidelne.
Pozrite si
Dôležitou súčasťou prevencie je tiež pravidelná kontrola znamienok. Odporúča sa sledovať tzv. pravidlo ABCDE – asymetriu, okraje, farbu, priemer a vývoj znamienka. Ak si človek všimne zmenu tvaru, farby alebo veľkosti, mal by čo najskôr navštíviť dermatológa. Pri včasnom záchyte je totiž úspešnosť liečby melanómu veľmi vysoká.
Počet prípadov melanómu na Slovensku rastie
Aj slovenskí dermatológovia a onkológovia upozorňujú, že podceňovanie ochrany pred slnkom môže mať vážne následky. Národný onkologický inštitút (NOI) dlhodobo zdôrazňuje, že ultrafialové žiarenie predstavuje hlavný rizikový faktor vzniku melanómu, teda najagresívnejšej formy rakoviny kože. Odborníci preto odporúčajú pravidelnú fotoprotekciu, sledovanie UV indexu a preventívne dermatologické vyšetrenia.
Štatistické dáta zo Slovenska pritom nie sú zanedbateľné. Podľa údajov Národného onkologického inštitútu pribudne na Slovensku každoročne takmer 1 000 nových pacientov s melanómom kože. Približne 200 ľudí ročne tomuto ochoreniu podľahne. Odborníci upozorňujú, že veľká časť prípadov súvisí s nadmerným vystavovaním sa UV žiareniu počas života a s opakovanými spáleniami kože, najmä v detstve.
Slovensko sa zároveň nachádza približne v strede európskeho rebríčka výskytu melanómu. Hoci nejde o krajinu s extrémne vysokým počtom slnečných dní, problémom býva intenzívne opaľovanie počas dovoleniek pri mori alebo pobyt na slnku bez dostatočnej ochrany. Dermatológovia upozorňujú, že pokožka si poškodenia spôsobené UV žiarením „pamätá“ a ich následky sa môžu prejaviť až po desiatkach rokov.
Podľa slovenských odborníkov je mimoriadne dôležité vyhýbať sa spáleniu kože. Každé spálenie predstavuje poškodenie DNA kožných buniek a zvyšuje pravdepodobnosť vzniku nádorových zmien v budúcnosti. Práve preto považujú tvrdenia spochybňujúce význam opaľovacích krémov za potenciálne nebezpečné, hlavne ak sa šíria prostredníctvom sociálnych sietí a známych osobností.
Sociálne siete verzus vedecké dôkazy
Prípad Marcosa Llorenteho ukazuje, ako ľahko sa môžu zdravotné dezinformácie šíriť prostredníctvom sociálnych sietí. Popularita známych osobností často spôsobuje, že ich názory získavajú väčšiu váhu než stanoviská odborníkov. Problém nastáva vtedy, keď osobné presvedčenie nahrádza vedecké dôkazy.
V otázke ochrany pred slnkom je však vedecký konsenzus mimoriadne silný. UV žiarenie patrí medzi najlepšie preskúmané environmentálne rizikové faktory a jeho súvislosť s rakovinou kože bola potvrdená v stovkách štúdií. Opaľovacie krémy síce nie sú jediným riešením, ale zostávajú jedným z najdôležitejších nástrojov ochrany zdravia.
Debata o bezpečnosti opaľovacích prípravkov bude pravdepodobne pokračovať i naďalej. Z pohľadu súčasnej medicíny však neexistujú dôkazy, ktoré by podporovali tvrdenie, že vyhýbanie sa opaľovacím krémom je zdravšou voľbou. Naopak, odborníci sa zhodujú, že pravidelná ochrana pred UV žiarením patrí medzi najjednoduchšie a najúčinnejšie preventívne opatrenia proti rakovine kože a predčasnému starnutiu.
Zdroje: Mundo Deportivo (1, 2), WHO (1, 2), Good Housekeeping, The Washington Post, Verywell Health, NIERAKOVINE, Info, Centers for Disease Control and Prevention, archív VND
(RR)
