S vniknutím akéhokoľvek cudzieho predmetu do kože vrátane tetovacej ihly je spojené aj riziko infekcie.
Výskumy ukazujú, že častice tetovacej farby môžu preniknúť do lymfatického systému a hromadiť sa v lymfatických uzlinách. Zdroj: iStock/Belyjmishka
Už tisícky rokov si ľudia tetujú kožu, či už z duchovných, kultúrnych, alebo osobných dôvodov. Dlhý čas pred tým, ako si na telo kreslili rôzne obrázky, používali trvalý atrament. Hoci z histórie tetovania vieme veľa o jeho kultúre, stále máme málo informácií o tom, ako táto praktika ovplyvňuje naše zdravie.
Tetovací pigment v koži vyvoláva imunitnú reakciu a táto farba, samozrejme, zostáva v tele, hoci nie vždy na tom istom mieste. Výskumy ukazujú, že častice tetovacej farby môžu preniknúť do lymfatického systému a hromadiť sa v lymfatických uzlinách.
Lymfatické uzliny sú kľúčovými centrami imunitnej činnosti nášho tela. Lymfatická tekutina, ktorá je plná bielych krviniek, sa cez ne filtruje, aby sa zbavila všetkých nečistôt, ktoré nazbierala počas putovania po tele. Patria medzi ne abnormálne bunky, napríklad rakovinové, baktérie, vírusy a cudzie látky, akou je aj tetovacia farba.
Raper MGK sa o tom nedávno presvedčil na vlastnej koži, keď si nechal narýchlo vytetovať rozsiahle tetovanie v štýle blackwork, ktoré pokrýva veľkú časť jeho trupu vrátane oblasti lymfatických uzlín v okolí podpazušia a ramien. Tvrdí, že v dôsledku tohto procesu mu koža v okolí tetovania zožltla a cítil sa veľmi zle.
Tetovanie vyvolalo alergickú reakciu
Aj bez toho, aby sa pigment z tetovania dostal do krvného obehu, aktivuje imunitný systém. Pigment preniká do buniek zamše (dermis), strednej vrstvy kože, kde je rýchlo rozpoznaný ako cudzia látka. Telo vysiela imunitné bunky, avšak častice pigmentu sú príliš veľké na to, aby ich tieto bunky dokázali odstrániť.
To je dôvod, prečo sú tetovania trvalé, ale zároveň to pripravuje telo na celoživotný boj proti cudzorodej látke, ktorú nie je možné odstrániť. K trvácnosti tetovaní prispieva tiež skutočnosť, že moderné farby sú vyrobené z rôznej kombinácie chemických látok.
„Obsahujú pigmenty, ktoré dodávajú farbu, tekuté nosiče, ktoré pomáhajú rozprestrieť atrament, konzervačné látky zabraňujúce rastu mikroorganizmov a malé množstvá nečistôt,“ vysvetlila lekárska mikrobiologička Manal Mohammedová v článku pre portál The Conversation.
„Mnohé pigmenty, ktoré sa v súčasnosti používajú, boli pôvodne vyvinuté na priemyselné účely, ako sú autolaky, plasty a toner do tlačiarní, nie na vpichovanie do ľudskej kože.“
Výskumníci zistili v tetovacích farbách stopové množstvá ťažkých kovov vrátane niklu, kobaltu, chrómu a v ojedinelých prípadoch aj olova. Pri nahromadení môžu byť ťažké kovy vo vysokých koncentráciách toxické a môžu spôsobiť vážne zdravotné problémy, ako je poškodenie vnútorných orgánov, neurotoxicita a zvýšené riziko rakoviny.
V niektorých prípadoch tieto ťažké kovy vyvolali u osoby, ktorá si dala urobiť tetovanie, alergické reakcie a zvýšenú citlivosť imunitného systému.
Nikdy nezabudneme na desivý príbeh poľského muža, ktorého imunitná reakcia na tetovanie červeným atramentom viedla k strate schopnosti potiť sa, k vypadaniu všetkých telesných chĺpkov a k vzniku vitiliga, ochorenia sprevádzaného zosvetlením kože.
„Farebné atramenty, najmä červené, žlté a oranžové, sa častejšie spájajú s alergickými reakciami a s chronickým zápalom,“ vysvetlila Mohammedová. „Červený atrament sa spája predovšetkým s pretrvávajúcim svrbením, opuchmi a granulómami, malými zápalovými uzlíkmi tvoriacimi sa, keď sa imunitný systém snaží izolovať látku, ktorú nedokáže odstrániť.“
Alergické reakcie a chronické zápaly vyvolané farebnými atramentmi sú čiastočne spôsobené kovovými soľami a azo pigmentmi. Azo pigmenty sú organické zlúčeniny, ktoré sa pridávajú do tetovacích atramentov pre ich žiarivé farby. Z toho istého dôvodu sa používajú aj v textilnom priemysle a pri výrobe plastov.
Tieto pigmenty sa však môžu pri vystavení určitým formám žiarenia rozložiť na aromatické amíny. Napríklad na také, akým môže byť vaša koža vystavená, ak strávite príliš veľa času na slnku alebo ak sa rozhodnete, že tetovanie bola chyba a podstúpite jeho laserové odstránenie.
A to je znepokojujúce, pretože laboratórne štúdie spojili aromatické amíny s rakovinou a genetickým poškodením. Tetovacie pigmenty – hlavne čierne – môžu obsahovať aj polycyklické aromatické uhľovodíky, ktoré sa nachádzajú v sadziach, vo výfukových plynoch a v spálenom jedle. Mnohé z týchto uhľovodíkov sú tiež klasifikované ako karcinogénne.
Jedna observačná štúdia, ktorá bola uverejnená koncom minulého roka, tiež zistila, že ľudia s tetovaním majú o 29 percent vyššie riziko melanómu (druh rakoviny kože), hoci iné nedávne štúdie takúto súvislosť nepotvrdili.
Pred tým, ako si necháte urobiť nové tetovanie, by ste mali tiež vážne zvážiť imunitné reakcie, ktoré môže tetovanie vyvolať.
„Hoci súčasné dôkazy nenaznačujú všeobecné nebezpečenstvo, rastúci počet výskumov poukazuje na dôležité nezodpovedané otázky týkajúce sa toxicity, vplyvu na imunitný systém a dlhodobého zdravia,“ napísala Mohammedová v článku pre The Conversation.
„Chronický zápal sa spája s poškodením tkanív a so zvýšeným rizikom ochorení. Pre ľudí s autoimunitnými ochoreniami alebo oslabeným imunitným systémom môžu tetovania predstavovať dodatočné riziko.“
Pri tetovaní dochádza k narušeniu kožnej bariéry, ktorá predstavuje jednu z dôležitých obranných mechanizmov vášho tela proti infekciám, ako sú Staphylococcus aureus, hepatitída B a C, v zriedkavých prípadoch aj atypické mykobakteriálne infekcie.
V mnohých krajinách je tetovací priemysel do veľkej miery neregulovaný, preto sa oplatí uvedomovať si riziká a postupovať opatrne, ak sa rozhodnete nechať si urobiť tetovanie.
Je dôležité porozprávať sa s tetovacím umelcom o tom, aké farby používa a aké hygienické postupy dodržiava. A ak máte v anamnéze akékoľvek imunitné problémy, poraďte sa s lekárom.
„Tetovanie zostáva silnou formou sebavyjadrenia, ale zároveň predstavuje celoživotnú expozíciu chemickým látkam,“ uzavrela Mohammedová.
Zdroj: Science Alert
(RR)
