Os črevo – mozog predstavuje obojsmernú komunikačnú sieť, ktorá spája centrálnu nervovú sústavu s tráviacou.
Súvislosť medzi črevným mikrobiómom a mozgom je už vedecky preukázaná. Zdroj: iStockphoto.com
Hovorí sa, že láska ide cez žalúdok, no veda dnes ukazuje, že cez tráviaci trakt vedie cesta k celej škále emócií vrátane smútku či radosti. Dlho prevládala predstava, že mozog je izolovaným vládcom našich emócií a myšlienok. Najnovšie výskumy však odhaľujú, že v našom vnútri prebieha neprestajná a komplexná výmena informácií medzi hlavou a tráviacou sústavou. Biologická diaľnica rozhoduje napríklad o tom, či sa cítime šťastní, pokojní alebo úzkostliví. Tieto súvislosti skúma a opisuje koncept známy ako os črevo – mozog.
Dlhé roky sme vnímali trávenie a duševné zdravie ako dve oddelené disciplíny. Moderné štúdie však dokazujú, že tieto sústavy sú neoddeliteľne prepojené. Os črevo – mozog predstavuje obojsmernú komunikačnú sieť, ktorá spája centrálnu nervovú sústavu s tráviacou.
Kto riadi koho?
Hlavným aktérom tejto komunikácie je nervus vagus (blúdivý nerv). Je to najdlhší nerv v tele, ktorý fyzicky prepája mozgový kmeň priamo s tráviacim traktom. Prostredníctvom neho dokáže mozog regulovať trávenie, no najnovšie zistenia prinášajú fascinujúci fakt, na ktorom sa dnes zhodujú desiatky výskumníkov: táto komunikácia nie je jednosmerná.
V skutočnosti je tok informácií prekvapujúco intenzívny opačným smerom. Približne 90 percent vlákien blúdivého nervu prenáša signály zdola nahor, teda z čriev a iných vnútorných orgánov do mozgu. Útroby tak centrále bez prestávky hlásia stav vnútorného prostredia. Ak je v tele nerovnováha, správa putuje priamo do mozgu, ktorý môže ovplyvniť emócie či reagovať na stres.
Továreň na šťastie: biochémia baktérií
V črevách však nerozhodujú len nervy, ale predovšetkým bilióny mikroorganizmov – črevný mikrobióm. Tieto baktérie nie sú len pasívnymi obyvateľmi. Fungujú ako malá chemická továreň, ktorá produkuje látky nevyhnutné na fungovanie nervového systému.
Kľúčovým faktom, ktorý mení pohľad na psychiatriu, je zistenie o sérotoníne. Hoci ho poznáme ako hormón šťastia spájaný s mozgom, až 90 – 95 percent sérotonínu sa v skutočnosti tvorí v črevách, konkrétne v špecializovaných bunkách, ktorých činnosť baktérie priamo ovplyvňujú.
Starostlivosť o duševné zdravie sa doslova odvíja aj od toho, čo máme na tanieri. Zdroj: iStockphoto.com
Ak je mikrobióm narušený, jemná rovnováha sa rúca. Tento stav sa nazýva dysbióza. Zápal v črevách, spôsobený zlými baktériami a priepustnosťou črevnej steny, môže cez os črevo – mozog vyvolať neurozápal. Ide o zápalovú reakciu priamo v centrálnej nervovej sústave, pri ktorej sa aktivujú imunitné bunky mozgu (mikroglie), čo môže narúšať funkciu neurónov a prispievať k rozvoju depresií či úzkosti. Psychiatria budúcnosti sa tak možno bude pozerať nielen do hlavy pacienta, ale aj na jeho tanier.
Starostlivosť sa začína na tanieri
Čo s týmito zisteniami môžeme urobiť v praxi? Výskum otvára dvere novej triede probiotík nazývaných psychobiotiká. Ide o špecifické kmene baktérií (najčastejšie rody Lactobacillus a Bifidobacterium), ktoré majú potenciál zmierňovať príznaky stresu. Rovnako dôležité sú prebiotiká a fermentované potraviny, ktoré slúžia ako potrava pre prospešné baktérie.
Starostlivosť o duševné zdravie sa tak doslova odvíja aj od toho, čo máme na tanieri. Sme nielen to, čo jeme my, ale predovšetkým to, čo jedia naše baktérie.
Autor: Mgr. art. Kristína A. Majcherová
Zdroje:
- Margolis, K. G. – Cryan, J. F. – Mayer, E. A. (2021). The Microbiota-Gut-Brain Axis: From Motility to Mood. Gastroenterology.
- Suda, K. – Matsuda, K. (2022). How Microbes Affect Depression: Underlying Mechanisms via the Gut–Brain Axis and the Modulating Role of Probiotics. International Journal of Molecular Sciences.
- Toader, C. et al. (2024). Mind, Mood and Microbiota-Gut-Brain Axis in Psychiatric Disorders. International Journal of Molecular Sciences.
(zh)
