Svetový deň bezpečnosti potravín 2026 poukazuje na neviditeľné zdravotné riziká. Kontaminované potraviny každoročne spôsobujú milióny úmrtí a obrovské ekonomické straty.
Tohtoročný vizuál celosvetovej kampane vyzýva k prechodu od merania záťaže chorôb k zavádzaniu konkrétnych vedeckých riešení. Zdroj: WHO / FAO
Jedlo predstavuje základ života, no niekedy prináša aj skryté nebezpečenstvo. Svetový deň bezpečnosti potravín 2026 pripadá na nedeľu 7. júna. Tento deň upozorňuje na hrozbu jedla, ktoré kontaminovali baktérie, vírusy, parazity a nebezpečné chemikálie.
Nové dáta Svetovej zdravotníckej organizácie odhaľujú skutočne alarmujúce zdravotné štatistiky. Každý rok ochorie z nebezpečného jedla približne 866 miliónov ľudí. V praxi to znamená, že zdravotné ťažkosti z jedla potrápia ročne každého deviateho obyvateľa planéty.
Deti a najzraniteľnejšie skupiny
Celosvetové štatistiky pôsobia hrozivo, no kontaminované jedlo nezasahuje všetkých ľudí rovnako. Deti do piatich rokov tvoria iba deväť percent svetovej populácie. Napriek tomu predstavujú takmer tretinu všetkých pacientov s chorobami z potravín. Často čelia ťažkým hnačkovým ochoreniam, ktoré sa niekedy končia až fatálne.
Výskum inštitúcií Organizácie Spojených národov (OSN) prináša aj ďalšie veľmi dôležité detaily. Toxické látky ako olovo vážne poškodzujú vyvíjajúci sa detský mozog. Tieto chemikálie spôsobujú celoživotné neurologické a vážne vývojové problémy. Do potravín prenikajú prostredníctvom znečisteného životného prostredia, priemyselnou činnosťou alebo špinavou vodou.
Toxická hrozba a ťažké kovy
Baktérie a vírusy spôsobujú ochorenia často, no toxíny majú častejšie smrteľné následky. Biologické patogény vyvolali v roku 2021 väčšinu všetkých tráviacich infekcií. Chemikálie v jedle však mali na svedomí až 73 percent úmrtí.
Anorganický arzén a olovo predstavujú vôbec najvýraznejších pôvodcov týchto úmrtí. Tieto dve nebezpečné látky zabili v jedinom roku viac ako milión ľudí. Dlhodobá konzumácia takýchto toxínov významne zvyšuje riziko rakoviny a srdcových chorôb. Chemikálie totiž neodstránite z jedla, keď už v ňom raz sú, bežným umytím ani dôkladným varením.
Do plodín alebo mäsa prenikajú zo znečistenej vody a pôdy. Môžu pochádzať aj z nešetrných poľnohospodárskych postrekov. Bežný človek ich voľným okom neuvidí a ani ich neucíti. Ich prítomnosť dokážu odhaliť len presné laboratórne testy. Tieto testy v jedle prísne sledujú povolené limity škodlivín.
Kontaminované potraviny rýchlo spôsobia ťažké tráviace problémy. Výrazné symptómy sú varovaním pred prítomnosťou nebezpečných škodlivín. Zdroj: iStockphoto.com
Globálne rozdiely a ekonomické straty
Závažnosť situácie sa naprieč rôznymi svetovými regiónmi veľmi výrazne líši. Obyvatelia Afriky a juhovýchodnej Ázie hlásia takmer tri štvrtiny všetkých prípadov nakazenia. Tieto rozvojové oblasti zároveň zaznamenávajú až 60 percent všetkých súvisiacich úmrtí.
Zlé potraviny neničia len zdravie, ale spôsobujú aj obrovské finančné straty. V roku 2021 prišla svetová ekonomika o 310 miliárd amerických dolárov. Chorí ľudia nemohli pracovať a štáty museli hradiť drahú zdravotnú starostlivosť. Straty navyše prehĺbilo masívne vyhadzovanie kontaminovaných potravín a zastavenie medzinárodného obchodu.
Keď úrady zistia pri testoch toxíny, dodávky jedla musia okamžite zničiť. Štáty následne často úplne zakážu dovoz potravín z danej krajiny. Tým chránia občanov, no spôsobujú miliardové hospodárske škody a obchodné spory. Suma 310 miliárd dolárov predstavuje len absolútnu hodnotu ušlých ziskov. Po zohľadnení miestnych cien stúpajú tieto reálne straty až na 647 miliárd. Tento prepočet totiž odráža skutočnú kúpnu silu v chudobnejších štátoch. Výpadok príjmu tam ľuďom spôsobuje oveľa ťažšie existenčné problémy ako v bohatých krajinách.
Päť pravidiel pre bezpečnosť a spoločné riešenie
Téma tohtoročnej kampane Svetového dňa bezpečnosti potravín znie: Od bremena k riešeniam – bezpečné potraviny všade. Klimatická zmena a antibiotická rezistencia tento obrovský globálny problém neustále zhoršujú. Baktérie sa stávajú odolnými proti liekom a bežné antibiotiká prestávajú fungovať. Úrady musia preto prísnejšie kontrolovať výrobu a dodržiavať medzinárodné štandardy Codex Alimentarius. Ide o medzinárodné pravidlá, ktoré zaručujú bezpečnú produkciu potravín po celom svete.
Spotrebitelia môžu situáciu zlepšiť dodržiavaním piatich základných pravidiel Svetovej zdravotníckej organizácie. Po prvé, udržujte prísnu čistotu rúk a všetkých kuchynských plôch. Po druhé, vždy oddeľujte surové mäso od hotových a uvarených jedál. Po tretie, jedlo dôkladne uvarte, čím zničíte väčšinu nebezpečných mikroorganizmov. Po štvrté, skladujte potraviny pri bezpečných teplotách, ideálne v chladničke. Po piate, používajte pri varení len zdravotne neškodnú vodu a čerstvé suroviny. Spoločný postup vlád, výrobcov a spotrebiteľov dokáže predísť zbytočným tragédiám.
Zdroje: FAO, University of Liverpool, WHO, WHO, medRxiv
(KAM)
