Rastúce nočné teploty a horúčavy preukázateľne skracujú spánok a zvyšujú riziko zdravotných komplikácií.
Mnohí ľudia sa nadránom zobúdzajú spotení a prehriati. Narušená termoregulácia a prerušovaný spánok môžu spôsobiť, že telo už nevie nanovo zaspať. Zdroj: iStock/dragana991
Hoci je človek po celom dni vyčerpaný, vo vyhriatej miestnosti často nemôže zaspať. Aj keď zaspí, spánok nemusí byť taký kvalitný, aký ľudské telo potrebuje. Namiesto uvoľnenia totiž organizmus bojuje o udržanie stabilnej vnútornej teploty, čo sa môže odraziť na fyzickom i psychickom zdraví.
Spánok vyžaduje chlad
Pred zaspávaním vnútorná telesná teplota prirodzene klesá, čo mozog vyhodnocuje ako signál na útlm. Ak okolitá teplota neklesne pod 20 stupňov Celzia (tropická noc), telo musí o ochladenie aktívne bojovať potením a silnejším prekrvením kože. Tento fyziologický nepokoj odďaľuje zaspávanie a vedie k plytkému, prerušovanému spánku bez plnohodnotnej regenerácie.
Pozrite si
Teplo neoberá o spánok každého rovnako
Rozsiahla štúdia z Kodanskej univerzity a Inštitútu Maxa Plancka prepojila viac ako sedem miliónov záznamov z nositeľnej elektroniky s meteorologickými dátami zo 68 krajín. Dáta ukázali, že počas teplejších nocí ľudia zaspávajú neskôr a budia sa skôr.
Vplyv tepla však nezasahuje celú populáciu rovnako. Najviac zasahuje starších ľudí, ženy a obyvateľov krajín s nižšími príjmami, ktorí čelia obmedzeným možnostiam chladenia obydlí. Zvýšená zraniteľnosť týchto skupín súvisí s fyziologickými rozdielmi – napríklad seniori majú prirodzene oslabenú termoreguláciu a ženy môžu mať kvôli odlišnému ukladaniu podkožného tuku či hormonálnym zmenám vyššiu citlivosť na teplo, a tak sa ich organizmus nedokáže ochladiť tak efektívne ako telo mladého muža.
Riziková vlhkosť a vyčerpanie organizmu
Pot dokáže telo ochladiť jedine vtedy, keď sa odparuje z pokožky. Zvýšená vlhkosť a stojatý vzduch tento proces blokujú. Nedostatočné ochladzovanie a nepokojná noc tak priamo zvyšujú riziko vyčerpania z tepla, ktoré sa prejavuje bolesťami hlavy a závratmi. V extrémnych prípadoch dochádza k úpalu – akútnemu zlyhaniu termoregulácie.
Takzvaný kumulatívny tepelný stres, ktorý vzniká po dlhodobom vystavení sa organizmu vysokým denným aj nočným teplotám bez možnosti dostatočného zotavenia sa, preukázateľne zhoršuje chronické kardiovaskulárne ochorenia a zaťažuje obličky. Horúčavy negatívne ovplyvňujú aj duševné zdravie, zhoršujú astmu, zvyšujú riziko úrazov z nepozornosti a obmedzujú schopnosť jasne myslieť, sústrediť sa či pamätať si informácie.
Mestské prostredie a riešenia pre lepší odpočinok
Problém výrazne prehlbujú husto zastavané mestá, kde betón a asfalt sálajú akumulované teplo hlboko do noci. Ak sa globálny nárast teplôt nespomalí a mestá sa vyšším teplotám aktívne neprispôsobia, vedci očakávajú, že ľudia budú z roka na rok prichádzať o čoraz viac hodín spánku, čo dlhodobo ohrozí ich zdravie a produktivitu.
Udržať si v spálni nižšiu teplotu tak prestáva byť iba otázkou pohodlia. Ide o nevyhnutný krok pre zachovanie dobrého zdravia. Existuje však niekoľko praktických riešení, ako pomôcť organizmu. Základom je obmedziť prenikanie tepla do bytu počas dňa zatiahnutím závesov či žalúzií a vetrať až vtedy, keď vonkajšia teplota po zotmení klesne.
Pomôcť môže aj pravidelný pitný režim počas dňa, chladná sprcha pred spaním či používanie ľahkých prikrývok. Odborníci pripomínajú, že bežné ventilátory uľavujú od tepla len do momentu, kým okolitá teplota neprekročí 40 stupňov Celzia – následne už horúci vzduch telo iba ohrieva.
(KAM)
