Hlad je komplexný fyziologický proces, ktorý je len nepriamo spojený s akútnou potrebou potravy.
Otvárate chladničku hneď, ako začujete škvŕkanie? Často je to zbytočné. Telo si týmito zvukmi nemusí pýtať energiu, ale len oznamuje aktivitu tráviaceho traktu. Zdroj: iStock.com/demaerre
Kým náš mozog a hormóny regulujú pocity chuti a impulzívnosti, tráviaci trakt vykonáva hlučnú údržbu, ktorá často vedie k spoločensky nekomfortným situáciám. Asi každý pozná ten moment: sedíte v tichej miestnosti, na porade alebo v knižnici a zrazu sa ozve hlasný hlboký zvuk vychádzajúci z vašich útrob. Hoci si tento fenomén automaticky spájame s hladom a prázdnym žalúdkom, fyziologická realita je o niečo zložitejšia. Tieto zvuky, odborne nazývané borborygmy, sú výsledkom neprestajnej aktivity tráviacej sústavy, ktorá prebieha bez ohľadu na to, či sme práve jedli alebo nie.
Akustika tráviacej trubice
Termín borborygmus pochádza zo starovekej gréčtiny a ide o onomatopoju – slovo, ktoré svojím znením napodobňuje samotný zvuk škvŕkania. Z fyziologického hľadiska je tráviaci trakt dlhá dutá trubica, ktorej steny sú tvorené vrstvami hladkého svalstva. Keď sa tieto svaly aktivujú, stláčajú obsah traktu, aby premiešali a posunuli jedlo, tekutiny a plyny smerom od úst k análnemu otvoru. Tento proces sa nazýva peristaltika.
Zvuk vzniká práve pohybom plynov a tekutín v črevách a žalúdku. Prečo je však škvŕkanie počuť najmä vtedy, keď sme hladní? Odpoveď je v akustike. Keď je žalúdok plný jedla, tento obsah tlmí zvukové vibrácie. V prázdnom tráviacom trakte steny orgánov fungujú ako ozvučnica, ktorá zvuky zosilňuje. Mylná je aj predstava, že zvuk vychádza výhradne zo žalúdka – rovnako často vzniká v tenkom čreve.
Upratovacia čata v našom vnútri
Zaujímavým fenoménom je, že aktivita tráviaceho traktu sa mení v závislosti od prítomnosti potravy. Približne dve hodiny po vyprázdnení žalúdka, keď receptory v stenách orgánu nezaregistrujú žiadne jedlo, sa spustí špecifický reflex. Enterická nervová sústava (nervová sústava v stenách čriev) aktivuje takzvaný migrujúci myoelektrický komplex (MMC).
Ide o vlny elektrickej aktivity a svalových sťahov, ktoré prechádzajú celým tráviacim traktom. Tieto sťahy slúžia ako upratovacia čata. Ich úlohou je vymiesť zvyšky potravy, hlien a baktérie z tenkého čreva do hrubého čreva, čím sa zabraňuje ich hromadeniu na jednom mieste. Silné kontrakcie spôsobujú vibrácie a známe hlasné škvŕkanie. Cyklus trvá 10 až 20 minút a opakuje sa každú hodinu až dve, kým sa človek opäť nenaje.
Je dôležité rozlišovať bežné kontrakcie od skutočných „hladových bolestí“, ktoré nastupujú až 12 až 24 hodín po poslednom jedle a môžu pretrvávať niekoľko dní.
Chemická symfónia hladu
Samotný pocit hladu však nie je len o mechanickom pohybe čriev. Je to súhra signálov medzi mozgom, krvou a orgánmi. Kľúčovú úlohu zohráva blúdivý nerv (nervus vagus), ktorý informuje mozog o plnosti žalúdka a živinách v črevách. Keď je žalúdok prázdny, bunky v tráviacom trakte začnú produkovať hormón ghrelín, ktorý spúšťa pocit hladu. Hladiny kľúčových živín v krvi – glukózy, aminokyselín a mastných kyselín – sú v tom čase na najnižšej úrovni.
Stav má priamy účinok aj na naše správanie a kognitívne funkcie. Hlad zvyšuje impulzívnosť a znižuje schopnosť robiť dlhodobé rozhodnutia. To je dôvod, prečo odborníci neodporúčajú nakupovať potraviny s prázdnym žalúdkom – mozog v stave nutričnej núdze uprednostňuje rýchle a kalorické riešenia. Zaujímavosťou je, že pocit hladu podlieha aj cirkadiánnemu rytmu (biologickým hodinám). Často pociťujeme hlad v čase obeda jednoducho preto, lebo telo je zvyknuté v tomto čase prijímať potravu, a to aj v prípade, ak objektívne nepotrebujeme doplniť energiu.
Hlučný dôkaz
Škvŕkanie v bruchu teda nie je len spoločenskou nepríjemnosťou, ale dôležitým signálom, že naša tráviaca sústava funguje správne a vykonáva potrebnú údržbu. Je to dôkaz koordinácie medzi nervovou sústavou, hormónmi a svalstvom, ktorá zabezpečuje, aby telo bolo pripravené na ďalší prísun živín.
Zdroje: Scientific American, BBC Science Focus
(KAM)
