Nová globálna analýza ukazuje, že ženy nielenže čelia migréne trikrát častejšie ako muži, ale jednotlivé záchvaty u nich trvajú dlhšie, čo vedie k výrazne vyššej strate kvality života.
Dlhé roky sa bolesti u žien neprávom zľahčovali. Dnešná veda však potvrdzuje, že ide o seriózny zdravotný problém, ktorý netreba ignorovať. Zdroj: iStock.com/Tunatura
Migréna nie je len obyčajná bolesť hlavy. Pre miliardy ľudí na celom svete predstavuje vyčerpávajúce neurologické ochorenie sprevádzané nevoľnosťou, zvracaním či citlivosťou na svetlo a zvuky. Najnovšia vedecká práca, publikovaná v decembri 2025 v časopise The Lancet Neurology, prináša detailný pohľad na to, ako toto ochorenie ovplyvňuje populáciu. Výskumníci analyzovali údaje viac ako 41 000 ľudí z 18 krajín a potvrdili, že záťaž, ktorú migréna predstavuje pre ženy, je viac než dvojnásobná v porovnaní s mužmi. Kým sa predchádzajúce výskumy sústredili najmä na početnosť záchvatov, nové dáta po prvýkrát zohľadňujú aj čas, ktorý pacienti strávia v symptomatickom stave.
Dvojnásobná záťaž a dlhšie trvanie
Podľa údajov z rozsiahlej štúdie Global Burden of Disease 2023, ktorú zastrešuje Inštitút pre metriky a hodnotenie zdravia (IHME) pri Washingtonskej univerzite, trpelo bolesťami hlavy globálne až 2,9 miliardy ľudí. Hoci je tenzná bolesť hlavy v populácii bežnejšia, práve migréna pacientov zneschopňuje najviac – tvorí až 90 percent celkovej zdravotnej záťaže spojenej so všetkými typmi bolestí hlavy.
Kľúčovým zistením aktuálneho výskumu je fakt, že ženy majú stav bolesti takmer dvakrát dlhší než muži. Andreas Kattem Husøy, hlavný autor štúdie z Nórskeho centra pre výskum bolesti hlavy, upozorňuje, že samotný údaj o výskyte ochorenia nestačí. Na pochopenie skutočného vplyvu je nutné vedieť, ako dlho obmedzuje choroba jednotlivca. Kombinácia vyššej frekvencie záchvatov a ich dlhšieho trvania spôsobuje, že ženy nesú neúmerne väčšiu časť globálnej ťarchy tohto ochorenia.
Hormonálna hypotéza
Odborníci sa zhodujú, že za rodovými rozdielmi stoja do veľkej miery biologické faktory, konkrétne hormóny. Hoci nie je úplne objasnený presný mechanizmus migrény, predpokladá sa, že kľúčovú úlohu zohráva trigeminovaskulárny systém – sieť nervov a ciev v mozgu. Práve v tomto systéme sa nachádzajú receptory pre ženské hormóny estrogén a progesterón.
Dominantnou teóriou, ktorá vysvetľuje častejší výskyt migrény u žien, je teória poklesu estrogénu. Tá naznačuje, že spúšťačom záchvatov je náhly úbytok tohto hormónu, ku ktorému dochádza tesne pred menštruáciou. Túto hypotézu podporujú aj dáta sledujúce rôzne životné etapy žien, a to:
- detstvo – do veku 10 rokov trpia chlapci a dievčatá migrénou približne rovnako;
- puberta – s nástupom menštruácie riziko u dievčat prudko stúpa;
- tehotenstvo – počas druhého a tretieho trimestra, keď sú hladiny estrogénu stabilne vysoké, pociťujú mnohé ženy úľavu;
- perimenopauza – v období pred menopauzou, keď hladiny hormónov kolíšu, sa stavy často zhoršujú.
Problém nadužívania liekov
Významným faktorom, ktorý zhoršuje celkový stav pacientov bez ohľadu na pohlavie, je nesprávne užívanie liekov. Štúdia upozorňuje na fenomén tzv. bolesti hlavy z nadužívania liekov. Ide o stav, keď časté užívanie akútnej medikácie paradoxne vedie k častejším bolestiam.
Analýza ukázala, že viac ako 20 percentám celkovej zdravotnej záťaže spojenej s bolesťami hlavy by sa dalo predísť, ak by pacienti užívali lieky správne a vyhli by sa ich nadmernej spotrebe. Tento problém sa týka nielen liekov na predpis, ale aj voľnopredajných analgetík.
Historický dlh a pohľad do budúcnosti
Výskum migrény u žien bol v minulosti zaťažený stigmou. V polovici 20. storočia bola migréna u žien často bagatelizovaná ako psychologický problém, čo viedlo k nedostatočnej diagnostike a liečbe. Dnešná veda sa snaží tento historický dlh dohnať.
Nové štúdie na myšiach naznačujú, že okrem estrogénu môže hrať významnú úlohu aj progesterón. Výskum ukázal, že aktivácia progesterónových receptorov zvyšovala citlivosť na podnety spojené s migrénou, zatiaľ čo ich blokovanie symptómy potláčalo. Pochopenie týchto mechanizmov je kľúčové pre vývoj cielených terapií, ktoré by mohli pomôcť ženám práve v produktívnom veku, keď je vplyv migrény na kariéru a rodinný život najcitlivejší.
Zdroje: National Geographic, The Lancet Neurology
(KAM)
