Skákanie dáva telu krátky, ale výrazný signál, aby kosti, svaly, srdce aj nervový systém začali rýchlo spolupracovať. Prínos pre ľudské telo však závisí od typu skokov, techniky a zdravotného stavu človeka.
Radosť z pohybu od detstva. Aj obyčajné poskoky dávajú telu dôležitý signál, že kosti, svaly a nervový systém musia rýchlo spolupracovať. Zdroj: iStockphoto.com
Stačí pár poskokov cez švihadlo, výskok pri basketbale alebo mäkký dopad na trampolíne. Pri každej z týchto aktivít opustí telo na okamih podlahu a potom musí dopad zachytiť.
Pri skoku vytvoria svaly najprv silu na odraz. Po dopade zachytia členky, kolená, bedrá a trup danú silu tak, že brzdia pohyb tela smerom nadol. Táto krátka brzdiaca fáza a otrasy zaťažujú telo úplne inak ako napríklad pokojná chôdza.
Skákanie môže byť preto užitočné. Zároveň patrí medzi aktivity, pri ktorých viac neznamená automaticky lepšie.
Dopad dáva kostiam signál
Kosť nie je mŕtva konštrukcia. Živé kostné tkanivo reaguje na záťaž, ktorá je silnejšia alebo intenzívnejšia než bežné sedenie, státie či pomalá chôdza.
Keď človek skáče a bezpečne dopadne, kosť dostane krátky mechanický podnet. Taký podnet môže podporiť prestavbu kostného tkaniva.
Prehľad výskumov v časopise Journal of Sports Sciences naznačuje, že skokový tréning nepôsobí na celé telo rovnomerne. Najviac môže ovplyvniť kosti, ktoré pri dopade nesú veľkú časť hmotnosti tela, napríklad oblasť bedra a hornú časť stehennej kosti.
Tento výsledok neznamená, že pár skokov vylieči rednutie kostí. Skôr pripomína, že kosť silnie najmä vtedy, keď dostáva pestrú mechanickú záťaž. Rovnomerná chôdza je pre zdravie užitočná, no pre kosti nemusí byť vždy dostatočne výrazným podnetom.
Švihadlo trénuje kondíciu aj rytmus
Skákanie nemá iba jednu podobu. Beh obsahuje krátku letovú fázu medzi krokmi, basketbal alebo volejbal pridávajú výskoky a zmeny smeru, švihadlo opakuje malé rýchle dopady a trampolína využíva pružnú plochu. Každý typ preto zaťažuje telo trochu inak.
Výskumy pozorovali v súvislosti so švihadlom zlepšenie telesnej a kardiovaskulárnej zdatnosti aj lepšiu toleranciu záťaže. Dôležitý je však kontext: časť dát pochádza zo špecifických skupín, preto netreba prenášať výsledky na každého človeka automaticky.
Švihadlo zároveň trénuje koordináciu. Človek musí zladiť prácu nôh, rúk, zraku a rytmu, inak sa lano zachytí alebo dopad stratí pravidelnosť.
Pre zdravého človeka je preto švihadlo dobrým príkladom intenzívnej aeróbnej aktivity. Aeróbny pohyb je taký, pri ktorom dodávajú srdce a pľúca pracujúcim svalom kyslík počas opakovanej záťaže.
Rebounding na minitrampolínach kombinuje tréning vytrvalosti s mäkkým dopadom, pri ktorom pružná plocha pohltí časť nárazu. Zdroj: iStock/Ilya Lyubchenko
Nie každý skok pôsobí rovnako
Jednoduché poskoky na mieste posielajú kostiam a šľachám krátky náraz. Švihadlo okrem toho viac prospieva kondícii, koordinácii a rytmu. Srdce pracuje rýchlejšie, lýtka opakovane tlmia dopad a mozog neustále časuje odraz podľa pohybu lana.
Plyometria zahŕňa výskoky, odrazy do strán alebo zoskoky z nízkej výšky. Športovci ju používajú na rozvoj výbušnej sily. Začiatočníkovi však zvyšuje riziko preťaženia, vyvrtnutia členka, bolesti kolena alebo podráždenia Achillovej šľachy.
Trampolína mení typ dopadu, pretože pružná plocha časť nárazu pohltí a potom telo znovu vystrelí nahor. Takéto skákanie môže rozvíjať rovnováhu a vytrvalosť, no riziká spojené so skákaním na trampolíne nesúvisia iba so samotným skákaním. V prípade domácich trampolín pribúdajú pády mimo plochy, zrážky viacerých detí a nárazy do konštrukcie.
Kedy môže skákanie škodiť
Najčastejší problém nevzniká pri odraze, ale pri zlom dopade. Koleno sa môže prepadnúť dovnútra, členok sa môže vyvrtnúť a šľacha môže dostať priveľký nápor.
Riziko rastie pri únave, tvrdej podlahe, nevhodnej obuvi a rýchlom zvyšovaní počtu skokov alebo dĺžky tréningu. Unavené svaly tlmia dopad horšie, tvrdý povrch zvyšuje náraz a šľachy sa prispôsobujú pomalšie.
Pri trampolínach treba zvýšiť opatrnosť, ak na nich skáču deti. Americká pediatrická akadémia upozorňuje najmä na detské úrazy pri viacerých skáčucich naraz, pri pádoch, saltách a nárazoch do rámu.
Opatrnosť potrebujú aj ľudia s osteoporózou, bolesťami kĺbov, po úraze, s poruchami rovnováhy, v tehotenstve alebo pri niektorých srdcových ochoreniach. Im musí vhodnú záťaž určiť lekár alebo fyzioterapeut.
Ako začať skákať bez zbytočného rizika
Bezpečný začiatok má byť krátky a kontrolovaný. Vhodnejší je mäkší povrch, nízke poskoky a krátke série s prestávkami než dlhé skákanie do vyčerpania.
Dopad má byť tichý a kontrolovaný. Chodidlo nemá tvrdo udrieť o zem, kolená sa nemajú stáčať dovnútra a trup má zostať pevný, aby človek nepadal dopredu ani dozadu.
WHO pripomína, že pre zdravie sa počíta každý pohyb. Skákanie preto nemusí nahradiť chôdzu, silový tréning ani oddych.
Skákanie má najväčší zmysel ako doplnok pestrého pohybu. Poskoky rozvíjajú pružnosť, rýchlu silu a koordináciu, no telo potrebuje aj silový tréning, vytrvalostný pohyb, rovnováhu a regeneráciu.
Zdroje: WHO, Journal of Sports Sciences, Journal of Intellectual Disability Research, Pediatrics
(KAM)
