Ozempic podľa všetkého neznižuje iba chuť do jedla. Podľa najnovších zistení dokáže znížiť aj chuť na alkohol a iné návykové látky.
Lieky na cukrovku znižujú túžbu po alkohole. Zdroj: iStock/Panuwat Dangsungnoen
Lieky podobné Ozempicu, ako napríklad Wegovy či Mounjaro, napodobňujú pôsobenie hormónu GLP-1, čím stimulujú uvoľňovanie inzulínu, spomaľujú trávenie a zvyšujú pocit sýtosti. Predstavujú akýchsi agonistov GLP-1 a pôvodne sa používali na liečbu cukrovky 2. typu, pretože pomáhajú regulovať hladinu cukru v krvi.
Zistilo sa však, že ich vedľajším účinkom je chudnutie. To spustilo lavínu užívania týchto liekov nie primárne na ochorenie, na ktoré boli vytvorené, ale v diétach na redukciu hmotnosti. Lieky s výskytom GLP-1 však majú ešte ďalší vedľajší účinok, o ktorom sme doteraz nevedeli. Rôzne ďalšie štúdie ukazujú, že znižujú chuť na alkohol a túžbu po ňom.
Štúdie na ľuďoch ukazujú, že agonisti GLP-1 znižujú túžbu po alkohole. Predklinické štúdie na zvieratách naznačujú, že tieto lieky znižujú i túžbu po kokaíne, amfetamíne, opiátoch a nikotíne.
Tieto lieky menia náš pohľad na systém odmeňovania v mozgu. Môžu tiež otvoriť nové možnosti liečby obezity, závislosti od alkoholu a užívania iných návykových látok.
Ako funguje spôsob odmeňovania v mozgu?
V mozgu máme oblasti produkujúce dopamín. Týmito časťami mozgu sú ventrálna tegmentálna oblasť (VTA) a nucleus accumbens (NAc), ktoré sú už desaťročia predmetom výskumu v oblasti odmeny. VTA je dôležitá časť stredného mozgu. Obsahuje neuróny, ktoré produkujú chemickú látku dopamín. Toto miesto funguje ako hlavné centrum systému odmeny v mozgu, riadi našu motiváciu, radosť, učenie a vznik závislostí.
NAc je kľúčovým uzlom mozgových obvodov, ktorý je zodpovedný za premenu motivácie na konanie. Predpokladá sa, že zohráva kľúčovú úlohu prakticky vo všetkých formách adaptívneho aj patologického motivovaného správania.
Vedci predpokladajú, že tieto časti sú zodpovedné i za pôsobenie agonistov GLP-1 v mozgu po užití spomínaných liekov na cukrovku. Chýba im však významná hustota receptorov pre GLP-1 a je nepravdepodobné, že by predstavovali priamy mechanizmus.
Vedci chcú preto preskúmať aj iné oblasti mozgu, aby pochopili účinok liekov obsahujúcich GLP-1 a ich vplyv na chuť do jedla. Jednou z oblastí v mozgu produkujúcich dopamín je oblasť nazývaná laterálne septum. Táto mozgová štruktúra bola v minulosti spájaná s reguláciou emócií.
Už v roku 1953 zaviedli priekopníci amerického behaviorálneho výskumu Joseph Brady a Walle Nauta pojem septálny hnev, teda stav, keď boli zvieratá s poškodením laterálneho septa agresívnejšie, zatiaľ čo priama stimulácia tejto oblasti mozgu agresivitu znižovala.
Novšie štúdie umiestnili laterálne septum do stredu siete nervových prepojení. To zmenilo pohľad vedcov na jeho funkciu.
Hoci je za septálny hnev pravdepodobne zodpovedné prepojenie medzi laterálnym septom a inou oblasťou nazývanou hypotalamus, laterálne septum je prepojené s mnohými ďalšími oblasťami s rôznymi funkciami.
Laterálne septum získava veľkú časť svojich primárnych podnetov z oblasti mozgu nazývanej hipokampus. Táto oblasť nám vytvára dlhodobé epizodické spomienky. Známy je tiež prípad pacienta Henryho Molaisona, ktorému po operácii epilepsie poškodili hipokampus, v dôsledku čoho jeho mozog nedokázal vytvárať nové spomienky a stratil schopnosť dlhodobej pamäti. V podstate žil bez minulosti, neustále v prítomnom čase.
Hipokampus obsahuje aj pozoruhodné miestne bunky – neuróny, ktoré sa aktivujú v súlade s myšlienkami človeka o jeho polohe v priestore a, ako ukázali nedávne výskumy, aj v čase.
Táto informácia sa prenáša do laterálneho septa. Kľúčový výskum nedávno preukázal, že aj laterálne septum obsahuje priestorové neuróny, avšak tieto neuróny silne reagujú na odmeny. V podstate dopĺňajú informáciu o tom, kde sa nachádzame, z hipokampu o informáciu, čo je na danom mieste dobré.
Kľúčovým zistením je to, že laterálne septum sa delí o tieto informácie s oblasťami produkujúcimi dopamín, ktoré by sme za normálnych okolností spájali s odmenou. Neurovedci dnes považujú laterálne septum za oblasť mozgu, ktorá nám umožňuje vedome premýšľať o odmenách a komunikuje s mechanizmami v odmeňovacom systéme mozgu, ktoré produkujú dopamín, aby sme z nich mali dobrý pocit.
Existuje ešte jeden dôvod, prečo predpokladať, že laterálne septum je mechanizmom stojacim za antikonzumným účinkom agonistov GLP-1. Je totiž doslova preplnené receptormi GLP-1.
Najnovšie výskumy poukazujú práve na tento mechanizmus. Nedávno vedci preukázali, že aktivácia GLP-1 priamo v laterálnom septe znižuje príjem potravy v prípade myší. Začiatkom tohto roka iná štúdia preukázala to isté v súvislosti s konzumáciou alkoholu. Rovnako je zaujímavé aj zistenie, že lieky obsahujúce GLP-1 znižujú určitý typ aktivity v laterálnom septe, ktorá môže brániť jeho efektívnej komunikácii s inými oblasťami mozgu. Tieto zistenia menia naše chápanie toho, ako mozog spracováva odmeny, a jednoznačne upriamujú pozornosť na laterálne septum ako na zdroj túžob.
Zdroje: Sme, Science Daily, Lekárska fakulta Univerzity Komenského, National Library of Medicine, Florence Healthcare International
(RR)
