Vedci opísali päť biologických procesov, prostredníctvom ktorých môžu tieto častice vyvolať zápal a poškodiť mozgové bunky.
Mikroplasty môžu hrať úlohu pri zhoršovaní neurodegeneratívnych porúch. Zdroj: iStock/Svetlozar Hristov
Mikroplasty môžu hrať úlohu pri zhoršovaní neurodegeneratívnych porúch, ako je Alzheimerova a Parkinsonova choroba. Nový výskum opisuje päť biologických procesov, prostredníctvom ktorých môžu tieto častice vyvolať zápal a poškodiť mozgové bunky.
V súčasnosti trpí demenciou viac ako 57 miliónov ľudí na celom svete a očakáva sa, že počet prípadov Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby výrazne porastie. Vedci varujú, že ak môžu mikroplasty tieto ochorenia zhoršiť alebo urýchliť, vplyv na verejné zdravie by mohol byť značný.
Docent Kamal Dua, farmaceutický vedec z Technickej univerzity v Sydney (UTS), vysvetlil, že dospelí ľudia skonzumujú podľa odhadov každý rok asi 250 gramov mikroplastov, čo podľa neho stačí na pokrytie taniera.
„Mikroplasty prijímame z rôznych zdrojov vrátane soli, kontaminovaných morských živočíchov, spracovaných potravín, čajových vrecúšok, plastových dosiek na krájanie, nápojov v plastových fľašiach a potravín pestovaných v kontaminovanej pôde, ako aj plastových vlákien z kobercov, prachu a syntetického oblečenia,“ vysvetľuje Kamal Dua.
Bežné plasty zahŕňajú polyetylén, polypropylén, polystyrén a polyetyléntereftalát alebo PET. Väčšina týchto mikroplastov sa z nášho tela vylučuje, štúdie však ukazujú, že sa tiež hromadia v našich orgánoch vrátane mozgu.
Poškodzujú nielen neuróny v mozgu
Nová systematická štúdia, uverejnená v časopise Molecular and Cellular Biochemistry, spája prácu medzinárodného tímu vedcov z Technickej univerzity (UTS) v Sydney a Auburnskej univerzity v Spojených štátoch amerických.
Ich analýza opisuje päť kľúčových biologických ciest, ktorými môžu mikroplasty negatívne ovplyvňovať mozog. Patrí medzi ne aktivácia imunitných buniek, zvýšenie oxidačného stresu, oslabenie hematoencefalickej bariéry, narušenie funkcie mitochondrií a priame poškodenie neurónov.
„Mikroplasty v skutočnosti oslabujú hematoencefalickú bariéru, čím ju robia priepustnou. Keď k tomu dôjde, aktivujú sa imunitné bunky a zápalové molekuly, čo spôsobuje ešte väčšie poškodenie buniek bariéry,“ uviedol Kamal Dua.
„Telo považuje mikroplasty za cudzie látky, čo podnecuje imunitné bunky mozgu, aby ich napádali. Keď je mozog vystavený stresu spôsobenému faktormi, ako sú toxíny alebo znečisťujúce látky v životnom prostredí, spôsobuje to aj oxidačný stres,“ povedal.
Mikroplasty zapríčiňujú oxidačný stres dvoma hlavnými spôsobmi. Prvým je zvyšovanie množstva reaktívnych foriem kyslíka alebo nestabilných molekúl, ktoré môžu poškodiť bunky. Druhým je oslabovanie antioxidačných systémov organizmu, ktoré za normálnych okolností pomáhajú tieto molekuly udržať pod kontrolou.
Narušená produkcia energie a poškodenie neurónov
Podľa odborníka tieto častice tiež narúšajú spôsob, akým mitochondrie produkujú energiu, čím znižujú dodávku ATP alebo adenozíntrifosfátu, ktorý je palivom potrebným na fungovanie buniek. Tento deficit energie oslabuje aktivitu neurónov a môže nakoniec poškodiť mozgové bunky. Podľa farmaceuta všetky uvedené problémy vzájomne interagujú a zvyšujú mieru poškodenia mozgu.
Vedci tiež skúmali konkrétne spôsoby, akými môžu mikroplasty prispievať k Alzheimerovej chorobe vrátane spúšťania zvýšeného nahromadenia amyloidu beta a tau a k Parkinsonovej chorobe prostredníctvom agregácie α-synukleínu a poškodenia dopamínergických neurónov.
Prvý autor, ktorým je študent magisterského programu farmácie na UTS Alexander Či Wang Siu, v súčasnosti pracuje v laboratóriu profesora Muraliho Dhanasekarana na Auburnskej univerzity. Spolu so spoluautormi docentom Duom, Dr. Keshavom Rajom Paudelom a významným profesorom Brianom Oliverom z UTS chce lepšie porozumieť tomu, ako mikroplasty ovplyvňujú funkciu mozgových buniek.
Predchádzajúci výskum UTS sa zaoberal tým, ako sa mikroplasty vdychujú a kde v pľúcach sa ukladajú. Doktor Paudel, hosťujúci vedecký pracovník na Fakulte strojného inžinierstva UTS, v súčasnosti tiež skúma vplyv vdychovania mikroplastov na zdravie pľúc.
Hoci dôkazy naznačujú, že mikroplasty môžu zhoršovať ochorenia ako Alzheimerova a Parkinsonova choroba, autori zdôrazňujú, že na preukázanie priamej súvislosti je potrebný ďalší výskum. Odporúčajú však prijať opatrenia na zníženie expozície mikroplastom.
Výskumníci dúfajú, že súčasné zistenia pomôžu formovať environmentálnu politiku zameranú na zníženie výroby plastov, zlepšenie nakladania s odpadom a zníženie dlhodobých rizík pre verejné zdravie, ktoré predstavuje táto všadeprítomná látka znečisťujúca životné prostredie.
Zdroj: SciTech Daily
