Nositeľné riešenie startupu Menothera by mohlo zlepšiť kvalitu života miliónov žien v perimenopauze

Mladí inovátori z tímu Menothera zvíťazili so svojím prototypom v Life Sciences Labe na BioInnovation Awards 2025/2026.

„V istom momente to jednoducho kliklo. Uvedomili sme si, že máme problém, ktorý nie je vôbec riešený alebo je riešený nedostatočne. Zároveň máme k dispozícii technológie, o ktorých veríme, že sa nám ich v priebehu niekoľkých rokov podarí prepojiť do funkčného produktu,“ hovorí inovátor Martin Macko zo startupu Menothera o nositeľnom riešení. Na jeho vývoji pracuje spolu s kolegyňou Tatianou Petríkovič.

Ich prototyp má priniesť úľavu ženám v období perimenopauzy a menopauzy, ktoré trpia návalmi tepla. Celosvetovo ide približne o 800 miliónov žien, ktoré sa nachádzajú v období perimenopauzy. Až 500 miliónov z nich pociťuje návaly tepla. Podľa Tatiany Petríkovič má tento príznak okrem nepohody žien aj ekonomické dôsledky, „keďže návaly tepla sú jedným z príznakov, ktoré prispievajú k znižovaniu pracovnej produktivity žien v strednom veku, prípadne aj k ich odchodu z práce“.

S prototypom nositeľného riešenia, ktoré má spustiť chladenie ešte pred nástupom návalu tepla, zvíťazili ako tím Menothera v Life Sciences Labe na BioInnovation Awards 2025/2026.

To, ako vznikol nápad pre vývoj nositeľného riešenia, na akom princípe funguje či aké sú najväčšie výzvy, s ktorými sa mladí inovátori stretávajú, nám prezradili v rozhovore.

Ako vznikol nápad na nositeľné riešenie v rámci súťaže Lifbee Academy?

T. Petríkovič: V našom projekte sme chceli riešiť primárne tému ženského zdravia. Ženy tvoria polovicu populácie, no mnohé zdravotné témy z oblasti ženského zdravia vrátane menštruácie a predovšetkým menopauzy sú ešte stále tabu. Spoločenská diskusia sa zameriava najmä na témy týkajúce sa skôr mladších žien, napríklad na reprodukčnú medicínu. Ženám, ktoré nespadajú do týchto reprodukčných kategórií, sa už v spoločnosti, ale aj vo vede venuje menšia pozornosť. Pritom perimenopauza a menopauza majú zásadný dosah na kvalitu života, ako aj na ekonomickú produktivitu žien. Je to teda téma, ktorá by sa určite mala otvárať, lebo sa týka obrovského množstva ľudí. Spomínané dôvody nás viedli k tomu, aby sme sa zamerali na tému ženského zdravia.

Počas Lifbee Academy ste utvorili tím Menothera. Poznali ste sa už predtým?

M. Macko: Lifbee Academy je vzdelávací program a inovačný inkubátor určený pre ľudí, ktorí chcú niečo vymyslieť. V rámci neho sa formujú tímy a nápady. Aj náš nápad vznikol práve tu a v podstate od nuly.

T. Petríkovič: Spoznali sme sa počas Lifbee Academy. Obaja sme boli súčasťou vzdelávacieho programu. Dokopy sme sa dali až v momente, keď sa začali tvoriť tímy, ktoré potom spolupracujú na riešení konkrétnej výzvy. Môžete si vybrať, či sa chcete venovať téme Life Sciences (biologické vedy) alebo EnviroTech (environmentálne technológie).

Ako dlho trval vývoj nositeľného riešenia od nápadu až po prototyp?

M. Macko: Niekedy v septembri sme vytvorili tím. Na začiatku sme vedeli len toľko, že sme v Life Sciences Labe a máme riešiť tému týkajúcu sa personalizovanej medicíny, ktorá je málo podchytená, v princípe je tabu a ponúka veľa príležitostí. Približne dva mesiace sme v rámci témy skúmali, aké sú možnosti, ktoré zdravotné problémy by sa dali riešiť lepšie. Hľadali sme aj technológie, ktoré by sa na to dali využiť.

Prvý prototyp zostavený z bežne dostupných komponentov sme mali hotový približne za mesiac a pol. Ďalšou výzvou je vyvinúť pokročilejšiu verziu, ktorá už bude reálne nositeľná.

Cieľom vášho nositeľného riešenia je priniesť úľavu od jedných z príznakov perimenopauzy a menopauzy, ktorými sú návaly tepla. Kedy k nim vlastne dochádza?

T. Petríkovič: K návalom tepla, ktoré sú považované za jedny z najčastejších príznakov menopauzy, dochádza vplyvom hormonálnych zmien (návaly sú spojené s klesajúcou hladinou estrogénu, pozn. red.) a ich výskyt je vysoko individuálny a často nepredvídateľný. Práve v tom spočíva ich zákernosť. Môžu prísť kedykoľvek, napríklad počas šoférovania alebo keď máte dôležitý míting v práci.

Ženy tieto príznaky pociťujú zvyčajne medzi 45. a 55. rokom života. K návalom však môže dochádzať aj skôr ako dôsledok ochorenia, chirurgického zákroku (odstránenie vaječníkov) alebo počas liečby onkologického ochorenia. Vysoká miera pracovného stresu, veľká zodpovednosť alebo stresujúce životné udalosti preukázateľne zvyšujú intenzitu a frekvenciu návalov.

Svoj nápad ste začali realizovať v podstate od nuly. Čo všetko predchádzalo rozhodnutiu, že sa chcete tejto téme venovať naplno?

M. Macko: Nášmu rozhodnutiu venovať sa v rámci projektu Lifbee Academy téme menopauzy predchádzal dôkladný výskum. Zaujímalo nás, aké príznaky ženy najčastejšie zažívajú, a preto sme to konzultovali s odborníkmi, terapeutmi aj so samotnými ženami. Skúmali sme, aké symptómy ich trápia najviac, ktoré sú menej závažné a aké riešenia už vyskúšali, respektíve skúšajú. Zároveň sme sa snažili identifikovať, ktoré oblasti sú už pokryté a kde, naopak, stále existujú medzery.

Paralelne sme analyzovali aj technologické možnosti, čo všetko by sa dalo využiť pri hľadaní riešení. K tomuto konkrétnemu produktu sme dospeli vo chvíli, keď sme zistili, že pri návaloch tepla stále chýbajú efektívne riešenia, respektíve tie existujúce riešenia sú v princípe nefunkčné.

V súčasnosti vznikajú nové technológie, ktoré majú v tejto oblasti veľký potenciál. Existujú síce chladiace riešenia, no zatiaľ nie sú dostatočne účinné. Zároveň vznikajú nové materiály, o ktorých veríme, že budú v najbližších rokoch dostupné na trhu, teda že bude bežné mať chladiace tričko, ktoré dokáže telo počas návalu schladiť bez toho, aby sa prehrievalo.

Našli sme tímy vyvíjajúce tieto technológie, taktiež sme našli technológiu na predikciu hot flashu (návalov tepla). Keď sme si všetky tieto zistenia zhrnuli, dávalo to zmysel. Ide o oblasť, kde je jasný dopyt, chýba kvalitné riešenie a zároveň je reálne, že sa ho podarí vyvinúť v dohľadnom čase.

V akých oblastiach pôsobia tímy, s ktorými spolupracujete?

M. Macko: Spolupracujeme s odborníkmi z rôznych oblastí. Konzultujeme napríklad s gynekológom profesorom Johanessom Ottom, predsedom Klinického oddelenia gynekologickej endokrinológie a reprodukčnej medicíny na Lekárskej univerzite vo Viedni v Rakúsku. Okrem toho sme v kontakte s Dr. Jonathanom Plentzom z Leibnizovho inštitútu pre fotonické technológie (IPHT) v Jene v Nemecku, ktorý sa venuje oblasti takzvaných smart textílií, medicíny a environmentálnych technológií.

Ďalej spolupracujeme s jedným startupom z Kanady, ktorý vyvíja inovatívny materiál, a s ďalším startupom na materiály zo Švédska. Komunikujeme aj s odborníkom z Japonska, ktorý sa zameriava na vývoj smart tkanín. K tým tkaninám treba povedať, že aktívne chladenie smart tkaninami ako také ešte neexistuje. Na svete sú však asi štyri tímy, ktoré takéto materiály vyvíjajú.

Na akom princípe funguje vaše nositeľné riešenie?

M. Macko: Ide o kombináciu inovatívnych technológií. Tou prvou je špeciálny materiál, ktorý dokáže súčasne chladiť aj efektívne odvádzať pot. Druhou je technológia schopná predikovať nával tepla vopred, aby sa chladenie aktivovalo ešte pred jeho nástupom. Kľúčové je totiž reagovať v predstihu, aby sa žena vyhla nepríjemným príznakom.

T. Petríkovič: Spomínané inovatívne textílie sa na trhu objavili len nedávno. Výskumy v oblasti predikčného algoritmu naznačujú, že návaly sa dajú predvídať. Tretiu zložku tvoria biosenzory, ktoré je potrebné integrovať do textílie tak, aby výsledný produkt bol pohodlný na každodenné nosenie.

M. Macko: Samotné zariadenie musí byť praktické na každodenné nosenie, teda pružné, nositeľné a prateľné. Použitý materiál musí spĺňať dve základné funkcie: ochladzovať telo a zároveň odvádzať vlhkosť tak, aby sa pot mohol prirodzene odparovať.

Zariadenie bude mať batériu, ktorá bude odnímateľná. Používateľka tak môže mať k dispozícii aj viac batérií. Keď sa jedna vybije, jednoducho ju vymení. Nabíjanie bude fungovať podobne ako pri mobilnom telefóne – zariadenie stačí pripojiť do nabíjačky.

Ako vie zariadenie predikovať prichádzajúci nával tepla?

M. Macko: Funguje to prostredníctvom senzorov, ktoré na pokožke merajú rôzne fyziologické parametre. Na základe toho, ako sa tieto parametre menia, vyvíjame algoritmus strojového učenia, ktorý dokáže predvídať nástup návalu tepla.

Systém vie predpovedať prichádzajúci nával tepla s predstihom niekoľkých desiatok sekúnd. Zariadenie tak vie automaticky spustiť chladenie ešte skôr, ako si ho žena uvedomí.

T. Petríkovič: Spomínané fyziologické parametre sú napríklad teplota kože a srdcová činnosť.

Ako sa spustí samotné chladenie?

M. Macko: K samotnému chladeniu dochádza vďaka fyzikálnym javom, ako sú Peltierov efekt (pri ktorom sa na rozhraní dvoch rôznych vodičov alebo polovodičov pri prechode elektrického prúdu uvoľňuje alebo pohlcuje teplo, pozn. red.) a elektroosmóza. V podstate ide o elektronické zariadenie napájané batériou, teda elektrinou, nie o klasickú tkaninu, akou je napríklad bavlna.

Zariadenie nechladí nepretržite ako chladnička, chladí len počas návalu tepla. Ten interval môže trvať do desiatich minút. Ženy môžu mať návaly niekoľkokrát za deň alebo raz za niekoľko dní, je to individuálne. Podstatné je, aby naše zariadenie vydržalo chladiť aspoň počas jedného dňa.

Mnohé ženy trápi problém návalov tepla aj v noci (night sweats, nočné potenie). Bude vyvíjané zariadenie nositeľné aj v noci?

M. Macko: Naším cieľom je riešiť problém návalov tepla cez deň, napríklad v práci, keď musí človek normálne fungovať.

T. Petríkovič: Zoberte si napríklad prácu v laboratóriu, kde musíte mať na sebe ochranný odev, alebo prácu v zmennej prevádzke, kde obsluhujete zariadenie. V situáciách, keď vás nemá kto nahradiť, nemôžete od práce len tak odísť, aby ste sa išli prevetrať. Návaly tepla pritom nemusia súvisieť len s menopauzou, príčinou môže byť aj ochorenie alebo hormonálna liečba.

M. Macko: Príčinu návalov tepla odstrániť nedokážeme, hoci v niektorých prípadoch, napríklad ak k návalom tepla dochádza počas liečby, ich treba riešiť. Návaly tepla môžu byť sprievodným príznakom panických atakov – aj v tomto prípade sa rieši príčina. V prípade menopauzy sa príčina riešiť nedá. Žena si cez toto obdobie musí prejsť a môže to trvať aj desať rokov.

T. Petríkovič: Naším cieľom je, aby žena toto obdobie prekonala dôstojne a bez ustavičného stresu z toho, kedy ju prekvapia ďalšie návaly. Ich nepredvídateľnosť je totiž najnáročnejšia. Nikdy neviete, kedy sa objaví. Žena tak žije v neistote, že ju môžu kedykoľvek prekvapiť.

Čomu sa venujete mimo práce v startupe? Aká je vaša hlavná profesijná oblasť?

M. Macko: Ja som technologický inovátor, pôvodne programátor, zastrešujem skôr technologickú a softvérovú časť projektu. Rozumiem sa aj fyzike, ktorá je potrebná pri vývoji nositeľného riešenia.

T. Petríkovič: Pôsobím ako bizniskonzultantka, ale venujem sa aj multidisciplinárnemu výskumu. Téme menopauzy na pracovisku sa aktuálne venujem vo svojej dizertačnej práci.

M. Macko: Keďže nie sme ani lekári, ani materiáloví technológovia, budujeme si sieť odborníkov a konzultantov. Okrem spomínaných odborníkov, o ktorých sme hovorili už na začiatku, spolupracujeme aj s inžinierom Janovským z ČVUT (Českého vysokého učenia technického v Prahe, pozn. red.), ktorý vyvíja biosenzory.

Biosenzory potrebujeme dostať do takej podoby, aby mohli spoľahlivo fungovať priamo na koži. Naším cieľom je integrovať ich do textílie – napríklad do trička – tak, aby nepôsobili ako pevný či hrubý prvok. Predstava je jednoduchá: oblečiete si priliehavé tričko a ono priebežne a nenápadne meria všetky potrebné údaje. Samotný softvér na trénovanie a zber dát už budeme riešiť my.

Materiál je v prípade vyvíjaného nositeľného riešenia zásadný. O aké materiály ide?

M. Macko: Ide o inovatívne textílie, ktoré ešte pred piatimi až desiatimi rokmi neexistovali. Vývoj v tejto oblasti veľmi pokročil, a preto je teraz podľa nás ten správny čas pustiť sa do vývoja nositeľného riešenia pre hot flashes. Očakávame, že o päť až desať rokov budú tieto materiály na trhu bežne dostupné.

V tomto smere je najďalej kanadská firma, ktorá už tieto materiály vyrába. So spoločnosťou sme nadviazali spoluprácu a máme od nej prisľúbenú vzorku, ktorú plánujeme použiť pri vývoji nášho prototypu.

T. Petríkovič: Podobné materiály sa zatiaľ používajú na špecifické účely, ide napríklad o technické tkaniny pre hasičov.

M. Macko: Materiál kanadskej firmy využívajú napríklad ľudia pracujúci pri vysokých peciach alebo spomínaní hasiči. Funguje však na odlišnom princípe než naše riešenie. V prípade materiálu, ktorý má chrániť pri práci pri vysokých teplotách, nejde o krátkodobé ochladenie v konkrétnom momente, ale o nepretržité chladenie. Kombinuje sa tam dlhodobý chladiaci efekt s ventilátormi a často aj s vodným chladením, ktoré odvádza teplo preč, aby človek dokázal vydržať v extrémnych podmienkach čo najdlhšie.

My sa uberáme iným smerom. Nepotrebujeme taký intenzívny chladiaci výkon. Stačí nám zníženie teploty o dva až tri stupne na približne desať minút. Kľúčové je, aby bolo riešenie nenápadné a pohodlné, pretože žena nemôže fungovať s niečím nápadným či robustným, čo by pôsobilo ako výstroj typu RoboCop.

T. Petríkovič: Zároveň nechceme ani nemôžeme chladiť príliš, lebo ženu nechceme podchladiť, aj z toho by sa cítila nekomfortne.

Nehrozí teda, že vplyvom chladenia dôjde k podchladeniu?

M. Macko: Samotné chladenie je len o dva až tri stupne nižšie než teplota tela, aby zariadenie nebolo na dotyk príliš studené. Dôležité je, že teplota chladenia sa prispôsobuje intenzite návalu tepla. Okrem chladenia zariadenie odvádza pot, aby žena nemala pocit chladu na tele.

Niektoré ženy mávajú po návaloch tepla aj návaly chladu. Do trička preto plánujeme pridať aj ďalší komponent, ktorý deteguje, že prichádza takzvaný cold flesh. V takom prípade naše riešenie kožu na chvíľu zahreje. Naším cieľom je, aby sa žena počas hot flashu a prípadného cold flashu cítila komfortne a nemala pocit prehriatia ani chladu.

T. Petríkovič: V určitej fáze vývoja budeme spolupracovať aj s dermatológmi. Bude potrebné presne nastaviť intenzitu chladenia, určiť konkrétne miesta aplikácie a zohľadniť aj možné kontraindikácie či ďalšie medicínske aspekty. Do procesu tak vstúpi viacero odborníkov a odborníčok z oblasti medicíny.

To, ako by mohol budúci produkt vyzerať, prezentujete na webovej stránke menothera.com. Pripomína funkčné tielko.

T. Petríkovič: To, čo momentálne vidíte na stránke, slúži len ako vizualizácia. Nejde ešte o finálny produkt, ktorý by už reálne existoval.

M. Macko: Momentálne sa nachádzame v ideovej fáze a samotná stránka slúžila najmä na validáciu záujmu. Je na nej jasne uvedené, že ide o produkt vo vývoji a že aktívne zisťujeme spätnú väzbu.

Naším cieľom je zistiť, ako na riešenie reagujú ľudia z rôznych skupín, koľkí prejavia záujem, zaregistrujú sa s úmyslom produkt si objednať alebo sa dozvedieť viac. Sledujeme aj predobjednávky. Po kliknutí na tlačidlo kúpiť sa používateľ dozvie, že produkt je zatiaľ vo fáze vývoja a prípravy.

Zároveň zbierame spätnú väzbu od potenciálnych testeriek. Ženy, ktoré majú záujem, sa môžu zapísať do zoznamu záujemkýň alebo medzi predobjednávky.

T. Petríkovič: Validáciu sme realizovali aj prostredníctvom medzinárodného prieskumu. Pripravili sme dotazník vo viacerých jazykoch, na ktorý odpovedali ženy z našej cieľovej skupiny. Zisťovali sme, či by mali o takéto oblečenie vôbec záujem, aké vlastnosti by malo spĺňať, ako by malo vyzerať a čo je pre ne najdôležitejšie.

Čo sa vám podarilo zistiť?

T. Petríkovič: Výsledky boli v niektorých smeroch veľmi podnetné. Zistili sme napríklad, že ženy minuli priemerne 300 eur na rôzne neefektívne alebo alternatívne riešenia. Ide o pomerne vysokú sumu, čo podľa nás jasne poukazuje na to, aký vážny problém predstavujú návaly tepla pre ženy, keď sú ochotné investovať takúto sumu.

M. Macko: Jedným z aspektov, na ktoré sme sa zamerali, bolo aj to, akú cenu by boli ženy ochotné za takýto produkt zaplatiť. V rámci validácie trhu sme preto ponúkli tri úrovne produktu – od cenovo dostupnej verzie, ktorá chladí menšiu časť tela, až po pokročilejšie riešenie s chladením na viacerých miestach. Cenové rozpätie sa pohybovalo približne od 300 do 700 dolárov.

Zaujímavé bolo, že hoci si ženy nemohli produkt reálne kúpiť, predobjednávali si aj tie najdrahšie varianty. Dostali sme silnú osobnú spätnú väzbu, napríklad od jednej panej, ktorá je už v postmenopauze. Napísala nám, že stále hľadá riešenie a tento produkt by pre ňu mohol byť doslova poslednou záchranou.

Zatiaľ sa teda nachádzate vo fáze vývoja. Ako to vidíte výhľadovo? Kedy by mohol prísť produkt na trh?

T. Petríkovič: Aj vďaka Lifbee Academy a našim vedecko-výskumným spoluprácam sme si overili, že takéto riešenie je možné, že by malo fungovať. Náš prototyp, ktorý sme vyrobili, chladí.

M. Macko: Zatiaľ však ešte nemá predikciu. Strojové učenie ešte nie je naprogramované, keďže nemáme dáta od žien. Na to potrebujeme zhotoviť nositeľný prototyp, ktorý budú ženy nosiť a zbierať dáta, na základe ktorých potom vieme natrénovať neurónovú sieť.

T. Petríkovič: V každom prípade nám výskumníci a výskumníčky potvrdili, že tento koncept má reálny potenciál fungovať. To, že sú ochotné ísť s nami do tohto výskumno-vývojového projektu aj také kapacity, ako je profesor medicíny z najväčšej univerzity vo Viedni, nás motivuje pokračovať ďalej.

Najbližšia fáza bude zameraná na samotný výskum a vývoj, ktorý odhadujeme na minimálne dva roky. Spolu s partnermi, ktorí vyvíjajú senzory, bude potrebné naprogramovať predikčné modely (napríklad neurónovú sieť), všetko dôkladne otestovať a následne overiť prvé prototypy priamo na používateľkách. Každá žena má totiž odlišné fyziologické reakcie a dáta, čo je potrebné zohľadniť.

Celkovo preto počítame s časovým horizontom približne troch rokov, kým sa dostaneme k finálnemu riešeniu.

Čo sú pre vás najväčšie výzvy, ktoré vás čakajú v najbližšej budúcnosti?

M. Macko: Najväčšiu výzvu teraz pre nás predstavuje vývoj prototypu. Potrebujeme ho dostať na takú úroveň, aby fungoval a bol vhodný na bežné nosenie. Taktiež potrebujeme nájsť financovanie.

T. Petríkovič: Za jednu z výziev považujeme aj to, aby sme dokázali včas zachytiť a využiť potenciál tejto takzvanej emerging technology (rozvíjajúcej sa technológie, pozn. red.). Očakávame, že sa v najbližších rokoch stane komerčne dostupnou, pričom si zároveň uvedomujeme rastúcu konkurenciu v oblasti vývoja podobných nositeľných riešení.

(zh)