Čoraz viac dôkazov naznačuje, že následky kontaktných športov môžu byť komplexnejšie, než sa predpokladalo. Nová štúdia prináša ďalší pohľad na to, ako údery do hlavy ovplyvňujú fungovanie celého organizmu.
Hráči amerického futbalu môžu utrpieť 100 až 1 000 nárazov do hlavy počas jednej sezóny. Zdroj: iStock/PIKSEL
Keď hovoríme o poraneniach mozgu v športe, väčšina nezainteresovanej populácie si predstaví otras mozgu, po ktorom hráč stratí orientáciu alebo dokonca vedomie. Moderný výskum však naznačuje, že problém môže byť oveľa zložitejší. Vedci čoraz častejšie upozorňujú, že aj nárazy do hlavy, ktoré nespôsobujú žiadne viditeľné príznaky, môžu v tele vyvolávať merateľné biologické zmeny.
Nová štúdia, publikovaná v časopise PLOS One, sledovala vysokoškolských hráčov amerického futbalu počas celej sezóny. Výskumníci skúmali, či opakované nárazy do hlavy, ktoré nespĺňajú kritériá otrasu mozgu, môžu ovplyvňovať črevný mikrobióm – teda komplexné spoločenstvo baktérií, vírusov a ďalších mikroorganizmov žijúcich v našom tráviacom trakte.
Výsledky vedcov prekvapili. Ukázalo sa, že už niekoľko dní po sérii silnejších nárazov dochádzalo k merateľným zmenám v zložení črevných baktérií. Navyše sa objavili náznaky, že opakované nárazy počas celej sezóny môžu mať kumulatívny efekt. Tieto zistenia pridávajú ďalší dielik do rastúcej skladačky výskumov naznačujúcich, že mozog a črevá sú prepojené oveľa viac, než sme si ešte pred niekoľkými rokmi mysleli.
Tajomný most medzi mozgom a tráviacim traktom
Vedci dnes hovoria o takzvanej osi mozog – črevo. Ide o obojsmerný komunikačný systém, prostredníctvom ktorého si nervový systém, imunitný systém a črevný mikrobióm neustále vymieňajú informácie.
Črevné baktérie produkujú stovky biologicky aktívnych látok vrátane neurotransmiterov, ktoré ovplyvňujú náladu, stres, spánok či imunitné reakcie. Naopak, zmeny v mozgu môžu meniť fungovanie tráviaceho systému a prostredie, v ktorom mikroorganizmy žijú.
Práve preto vedci už dlhšie pozorujú zmeny mikrobiómu u pacientov s Parkinsonovou chorobou, Alzheimerovou chorobou, depresiou či po traumatických poraneniach mozgu (TBI). Až doteraz však nebolo jasné, či môžu podobné zmeny vyvolať aj nárazy, ktoré nespôsobujú diagnostikovaný otras mozgu. Nová štúdia naznačuje, že odpoveď môže byť kladná.
Traumatické poranenia mozgu nemusia zasahovať iba nervové bunky. Výskumy naznačujú, že môžu narušiť aj os mozog – črevo, komplexný komunikačný systém prepájajúci centrálnu nervovú sústavu s črevnou mikrobiotou. Zdroj: iStock/ttsz
Hráči amerického futbalu pod drobnohľadom
Výskumníci sledovali hráčov univerzitného amerického futbalu počas celej súťažnej sezóny. Pomocou senzorov v prilbách zaznamenávali počet a intenzitu nárazov do hlavy a zároveň pravidelne analyzovali vzorky stolice.
Po vyhodnotení viac než dvoch stoviek vzoriek zistili, že zloženie mikrobiómu sa menilo približne 48 až 72 hodín po výraznejšej záťaži hlavy. Niektoré skupiny baktérií (napr. Coriobacteriales, Prevotellaceae a Prevotella) ubúdali, iné (napr. Ruminococcus, Verrucomicrobiales), naopak, pribúdali. Výskumníci pritom kontrolovali aj ďalšie faktory, ktoré by mohli výsledky ovplyvniť, vrátane stresu, spánku, fyzickej záťaže či užívania liekov.
Autori zdôrazňujú, že štúdia nepreukázala príčinnú súvislosť. Napriek tomu ide o prvý priamy dôkaz, že opakované nárazy bez otrasu mozgu korelujú s biologickými zmenami v črevnom ekosystéme.
Nejde len o problém v americkom futbale
Hoci sa nová štúdia týkala hráčov amerického futbalu, podobné otázky sa čoraz častejšie objavujú tiež vo futbale. V posledných rokoch pribúdajú dôkazy, že opakované hlavičky môžu mať merateľný vplyv na mozog, aj keď nespôsobujú klasický otras mozgu. Výskumy s použitím magnetickej rezonancie zaznamenali jemné zmeny v nervových spojeniach, mozgovom metabolizme a biochemických procesoch po opakovanom hlavičkovaní.
Ďalšia štúdia, publikovaná v máji 2026 v časopise JAMA Neurology, ukázala, že už jediný zápas, počas ktorého amatérski hráči viackrát hlavičkujú, vedie k dočasnému zvýšeniu biomarkerov spájaných s poškodením mozgových buniek. Vedci zaznamenali zvýšené koncentrácie proteínov S100B a p-tau217, ktoré sa používajú pri výskume traumatických poranení mozgu a neurodegeneratívnych ochorení. Proteín S100B, produkovaný predovšetkým hviezdicovitými bunkami (astrocytmi), sa zvyčajne zvýši do jednej hodiny po TBI.
U hráčov, ktorí zahrali viac ako dva hlavičkové pokusy, ako aj u tých, ktorí zahrali viacero lôpt s vysokým dopadom (trajektóriou dlhšou než 20 metrov), sa okamžite zvýšila hladina p-tau217 – jedného z hlavných krvných biomarkerov Alzheimerovej choroby. Hoci sa hodnoty po niekoľkých desiatkach hodín vrátili na pôvodné hladiny, vedci upozorňujú, že opakované vystavenie podobným nárazom počas rokov môže mať kumulatívny efekt a nevylučuje trvalé poškodenie.
Pozrite si
Takmer neviditeľné tlakové vlny
Nedávny výskum z Univerzity v Loughborough priniesol nový pohľad na problematiku futbalových hlavičiek. Vedci zistili, že pri kontakte lopty s hlavou vznikajú mikroskopické tlakové vlny šíriace sa lebkou ešte pred tým, než sa hlava začne viditeľne pohybovať.
Zaujímavé je, že rôzne typy futbalových lôpt vytvárali dramaticky odlišné zaťaženie. Medzi historickými a modernými loptami namerali vedci až 55-násobný rozdiel v prenose energie do modelu hlavy. To naznačuje, že bezpečnosť hráčov nemusí závisieť iba od techniky hry, ale i od samotnej konštrukcie lopty. Výskumníci dokonca navrhujú, aby budúce normy pre futbalové lopty zohľadňovali aj veľkosť tlakových vĺn vznikajúcich pri hlavičkovaní.
Zápal šíriaci sa telom
Jednou z hlavných hypotéz vysvetľujúcich zmeny mikrobiómu je zápalová reakcia organizmu. I relatívne malé poranenia mozgu môžu aktivovať imunitný systém. Zápalové molekuly sa následne dostávajú do krvného obehu a môžu ovplyvňovať črevné prostredie. Zmenené črevo následne produkuje ďalšie látky, ktoré spätne pôsobia na mozog. Vzniká tak potenciálny začarovaný kruh, v ktorom sa neurologické a črevné procesy navzájom ovplyvňujú. Práve tento mechanizmus je dnes jedným z najintenzívnejšie skúmaných smerov neurovedy.
Niektoré štúdie dokonca naznačujú, že dlhodobý zápal môže byť jedným z faktorov prispievajúcich k vzniku neurodegeneratívnych ochorení. V mozgoch bývalých športovcov vedci pozorujú chronický zápal, poškodenie nervových buniek, zmeny ciev a hromadenie patologických foriem tau proteínu. Niektoré z týchto procesov sa pritom môžu rozbiehať dávno pred objavením prvých príznakov.
Črevný mikrobióm reaguje aj na udalosti, ktoré sa dejú ďaleko od tráviaceho traktu. Vedci predpokladajú, že po poranení mozgu môže zápalová reakcia organizmu meniť zloženie črevných baktérií, ktoré následne spätne ovplyvňujú fungovanie nervového systému. Zdroj: iStock/ClaudioVentrella
Zmena pohľadu na bezpečnosť v športe
Výskumníci zatiaľ nevolajú po zákaze hlavičiek ani kontaktných športov. Čoraz viac však zdôrazňujú potrebu lepšieho monitorovania opakovaných nárazov, aj keď nespôsobujú viditeľné symptómy. Niektoré futbalové asociácie už obmedzili počet hlavičiek počas mládežníckych tréningov. Paralelne prebieha vývoj nových typov lôpt, senzorov a ochranných systémov, ktoré by mohli znížiť zaťaženie mozgu.
Nová štúdia o mikrobióme zároveň ukazuje, že následky nárazov do hlavy nemusia byť obmedzené len na mozog. Zdá sa, že ide o komplexný biologický jav zasahujúci celý organizmus od nervového systému až po trilióny mikroorganizmov žijúcich v našich črevách.
Ak sa tieto výsledky potvrdia vo väčších štúdiách, budúcnosť športovej medicíny sa možno nebude sústreďovať iba na mozog. Rovnako dôležitou súčasťou prevencie a diagnostiky sa môže stať aj mikrobióm – ekosystém, ktorý sme ešte donedávna považovali iba za pomocníka pri trávení.
Zdroje: PLoS One, Nature, JAMA Neurology
(RR)
