Opálenie neznamená, že pokožka je zdravšia. Je to obranná reakcia na ultrafialové žiarenie, ktoré môže poškodzovať kožné bunky aj vtedy, keď sa človek nespáli.
Aplikácia opaľovacieho krému nie je len bezstarostným rituálom či zámienkou na masáž chrbta. Je to cielený a zodpovedný krok, ktorým svojej pokožke denne zabezpečujete nevyhnutnú bariéru proti neviditeľnému, no nebezpečnému UV žiareniu. Zdroj: iStockphoto.com
Veľkému množstvu ľudí sa môže zdať, že trochu tmavšia pokožka k letu prirodzene patrí. Koža však opálenie nevníma ako ozdobu. Keď na ňu dopadne priveľa UV žiarenia, bunky spustia obranu a začnú produkovať pigment, ktorý má časť žiarenia pohltiť.
Ľudské telo slnko potrebuje. Slnečné svetlo pomáha nastavovať denný rytmus, teda vnútorné biologické hodiny, ktoré ovplyvňujú bdenie, spánok a časť hormonálnych procesov. V koži sa vďaka slnku tvorí aj vitamín D. Slnko však zároveň vyžaruje ultrafialové žiarenie, skrátene UV žiarenie. Tento typ žiarenia nevidíme, no dokáže poškodiť DNA v kožných bunkách. Keď sa takéto poškodenie opakuje, rastie riziko predčasného starnutia kože aj rakoviny kože.
Detská pokožka je mimoriadne citlivá. Základy zdravej ochrany pred slnkom sa začínajú už v detstve, pretože koža si každé jedno spálenie či nadmernú dávku UV žiarenia pamätá po celý život. Zdroj: iStock
Čo je UV žiarenie
Ultrafialové žiarenie patrí do elektromagnetického spektra, rovnako ako viditeľné svetlo. Ľudské oko ho nevidí, pretože má kratšiu vlnovú dĺžku než svetlo, ktoré vnímame. Práve preto si ho človek nemusí všimnúť ani vtedy, keď na kožu pôsobí pomerne silno.
Najčastejšie sa spomínajú tri typy UV žiarenia. UVC žiarenie má najvyššiu energiu, no ozónová vrstva ho za bežných okolností zachytí. UVB žiarenie preniká najmä do vrchnejších vrstiev kože. Podieľa sa na spálení, tvorbe vitamínu D aj na priamom poškodení DNA. UVA žiarenie preniká hlbšie do kože. Prispieva k rýchlejšiemu stmavnutiu pokožky, tvorbe voľných radikálov a k predčasnému starnutiu kože. Voľné radikály sú veľmi reaktívne molekuly, ktoré môžu poškodzovať bunkové štruktúry, ak ich vznikne priveľa.
Rozdelenie na UVA a UVB neznamená, že jeden typ je dobrý a druhý zlý. Oba typy môžu poškodzovať kožu a oba súvisia s rizikom rakoviny kože. Líšia sa najmä tým, ako hlboko do kože prenikajú a aké procesy v nej spúšťajú.
Čo oko nevidí, to koža pocíti. Ultrafialové žiarenie je skrytou súčasťou elektromagnetického spektra. Infografika ukazuje, kde presne sa nachádza a prečo ho ľudské zmysly nedokážu zachytiť, hoci na naše bunky intenzívne pôsobí. Zdroj: NASA
Ako vzniká opálenie
Farbu pokožky ovplyvňuje melanín, prirodzený kožný pigment. Tvoria ho bunky nazývané melanocyty. Keď na kožu dopadne UV žiarenie, melanocyty zvýšia tvorbu melanínu alebo presunú už existujúci pigment bližšie k povrchu kože. Tak vzniká opálenie.
Melanín dokáže časť UV žiarenia pohltiť, preto má opálenie obranný význam. Táto ochrana je však slabá. Svetová zdravotnícka organizácia uvádza, že opálenie vyvolané UVA a UVB žiarením zodpovedá približne ochrannému faktoru SPF 2 až 4. To je veľmi málo v porovnaní s ochranou, ktorú ľudia bežne hľadajú v opaľovacích krémoch.
Opálená koža teda nie je koža vyživená slnkom. Je to koža, ktorá reagovala na záťaž. Spálenie je ešte jasnejší varovný signál. Začervenanie, bolesť a olupovanie znamenajú, že koža dostala dávku UV žiarenia, na ktorú už odpovedala zápalom.
Pozrite si
Čo je to UV index
UV index vyjadruje, aké silné je slnečné UV žiarenie na zemskom povrchu. Je to praktická stupnica, ktorá pomáha odhadnúť, akú ochranu človek potrebuje. Čím vyšší UV index, tým rýchlejšie môže nechránená pokožka utrpieť poškodenie.
Svetová zdravotnícka organizácia odporúča chrániť sa pred slnkom už pri UV indexe 3 a viac. Pri vyšších hodnotách nestačí spoliehať sa iba na krém. Pomáha tieň, oblečenie, klobúk, slnečné okuliare a kratší pobyt na priamom slnku v čase, keď je žiarenie najsilnejšie.
UV index nie je to isté ako teplota vzduchu. I chladnejší, veterný alebo zamračený deň môže priniesť výraznú dávku UV žiarenia. Riziko zvyšuje tiež sneh, voda, piesok či betón, pretože časť žiarenia odrážajú späť na kožu.
Nie je krém ako krém. Vybrať si ochranu naslepo sa nevypláca. Pri kúpe hľadajte nápis širokospektrálny, čo znamená, že krém vás ochráni pred UVB (spálením) aj UVA (starnutím kože) žiarením. Zvážte tiež zloženie. Minerálne filtre sedia citlivej pokožke, zatiaľ čo chemické filtre sa lepšie vstrebávajú. Zdroj: iStock.com/Anastasiia Burlakova
Hoax: opálená pokožka je zdravšia
Opálenie môže pôsobiť ako znak vitality, no biologicky ide o obrannú reakciu kože. UV žiarenie aktivuje tvorbu pigmentu, pretože koža sa snaží znížiť ďalšie poškodenie.
Zdravá pokožka nemusí byť tmavšia. Potrebuje najmä funkčnú ochrannú bariéru, dostatok hydratácie a čo najmenej zbytočného UV poškodenia. Aj jemné opálenie znamená, že bunky na žiarenie zareagovali.
Hoax: keď sa nespálim, slnko mi neškodí
Spálenie je iba jeden viditeľný prejav nadmernej dávky UV žiarenia. Koža však môže utrpieť poškodenie aj bez výrazného začervenania. UVA žiarenie napríklad preniká hlbšie a výrazne súvisí s fotostarnutím, teda so starnutím kože spôsobeným svetlom.
Poškodenie, ktoré človek hneď nevidí, sa môže hromadiť roky. Neskôr sa môže prejaviť pigmentovými škvrnami, stratou pružnosti, vráskami alebo vyšším rizikom nádorových zmien. To, že sa človek nespálil, preto neznamená, že koža nedostala žiadnu rizikovú dávku.
Hoax: v tieni a pod mrakmi netreba ochranu
Mraky časť slnečného žiarenia znížia, no nezastavia ho úplne. Počas oblačnosti môže prenikať dosť UV žiarenia na to, aby kožu poškodilo. Ani tieň neposkytuje úplnú ochranu, pretože UV žiarenie sa odráža od okolia.
Ochrana má preto zmysel aj pri prechádzke v zamračenom počasí, najmä ak UV index dosahuje hodnotu 3 a viac. Pri vode, na horách alebo na svetlých povrchoch treba takisto počítať s odrazeným žiarením.
Hoax: solárium pripraví pokožku na leto
Soláriá využívajú umelé zdroje UV žiarenia. Predstava, že pokožku bezpečne pripravia na leto, je zavádzajúca. Opálenie zo solária je stále reakcia na poškodenie. To, že môže vytvoriť len veľmi nízke prirodzené opálenie, neznamená, že je bezpečné alebo užitočné vedome vystavovať kožu umelému UV žiareniu.
Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny zaradila UV žiarenie zo solárií medzi karcinogény. To znamená, že existujú dostatočné dôkazy o jeho schopnosti vyvolávať rakovinu u ľudí. Riziko rastie najmä pri používaní solárií v mladom veku. Bezpečná dávka UV žiarenia zo solária preto neexistuje. Každé zámerné vystavenie kože takémuto žiareniu môže niesť určité riziko.
Hoax: vysoké SPF dovolí opaľovať sa celý deň
Ochranný faktor SPF vyjadruje najmä ochranu pred UVB žiarením, ktoré spôsobuje spálenie. Neznamená povolenie zostať na slnku celý deň. Krém sa zotiera, ľudia ho často nanášajú v príliš malom množstve a po kúpaní či potení ochrana klesá.
Pri výbere má zmysel hľadať širokospektrálnu ochranu. To znamená, že krém cieli na UVA i UVB žiarenie. Opaľovací krém má dopĺňať tieň, oblečenie a rozumné načasovanie pobytu vonku, nie ich nahrádzať.
Hoax: tmavšia pokožka ochranu nepotrebuje
Melanín poskytuje prirodzenú ochranu, preto sa tmavšia pokožka spáli pomalšie. Neznamená to však imunitu voči UV žiareniu. Aj tmavšia koža môže starnúť pôsobením slnka a môžu sa v nej rozvíjať nádorové zmeny.
Rozdiel je najmä v tom, ako rýchlo a ako viditeľne sa poškodenie prejaví. Ochranu by nemal určovať odtieň pokožky.
Hoax: slnko treba vzhľadom na vitamín D využiť naplno
Vitamín D je dôležitý pre kosti, svaly aj imunitné procesy. UVB žiarenie pomáha jeho tvorbe v koži. Z toho však nevyplýva, že dlhé opaľovanie je zdravá stratégia.
WHO upozorňuje, že prínos tvorby vitamínu D treba vždy porovnať s rizikom poškodenia kože a očí. Mnohým ľuďom stačí kratší, rozumný pobyt vonku. Pri podozrení na nedostatok vitamínu D má väčší zmysel poradiť sa s lekárom ako zámerne zvyšovať dávky UV žiarenia.
Jasný varovný signál tela. Červený, boľavý a zapálený chrbát je dôkazom, že obranná kapacita kože zlyhala. Zachraňovať situáciu krémom po spálení je už len hasením požiaru. Skutočná ochrana mala totiž prísť oveľa skôr. Zdroj: iStock.com/dimid_86
Ako sa chrániť bez paniky
Ochrana pred UV žiarením neznamená strach zo slnka. Znamená rozumné plánovanie. Keď UV index dosiahne hodnotu 3 a viac, má zmysel upraviť čas strávený vonku tak, aby koža nedostala zbytočne vysokú dávku žiarenia.
Najsilnejšie slnko býva okolo poludnia. Pomáha vyhýbať sa priamemu slnku v najintenzívnejších hodinách, vyhľadávať tieň a nosiť vzdušné oblečenie s dlhším rukávom. Tvár, uši, krk a plecia patria medzi miesta, ktoré sa spália ľahko a často.
Opaľovací krém treba naniesť pred odchodom von a obnovovať ho približne každé 2 hodiny. Po kúpaní, potení alebo utieraní uterákom treba ochranu doplniť skôr. Dôležité sú aj slnečné okuliare s UV filtrom a pokrývka hlavy.
Mimoriadnu pozornosť si zaslúžia deti, ľudia so svetlou pokožkou, s veľkým počtom znamienok, rodinnou anamnézou rakoviny kože alebo s oslabenou imunitou. Pri podozrivom znamienku, rane, ktorá sa nehojí, alebo rýchlej zmene na koži treba vyhľadať dermatológa.
Slnko patrí k letu i k bežnému životu. Netreba sa mu vyhýbať za každú cenu, ale oplatí sa brať UV žiarenie vážne. Koža si jeho dávky pamätá oveľa dlhšie, než trvá dovolenkové opálenie.
Zdroje: WHO, WHO, WHO, CDC, FDA, IARC
(KAM)
