Zmeny v hladinách niektorých molekúl mikroRNA môžu podporovať vznik a progresiu nádoru, zatiaľ čo iné pôsobia ochranne.
Hoci je melanóm najmenej bežným druhom rakoviny kože, je najagresívnejší, a ak sa odhalí neskoro, má zlú prognózu. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Melanóm patrí medzi najzávažnejšie formy rakoviny kože a jeho výskyt každoročne narastá. Práve letné mesiace predstavujú obdobie so zvýšeným rizikom jeho vzniku.
Napriek tomu mnohí ľudia stále podceňujú prevenciu a zmenám na pokožke nevenujú dostatočnú pozornosť. Hoci melanóm môže pôsobiť nenápadne, jeho včasné odhalenie je rozhodujúce a vo väčšine prípadov výrazne zvyšuje úspešnosť liečby. V súčasnosti sa intenzívne skúmajú nové diagnostické a terapeutické možnosti, pričom sa do popredia dostávajú molekuly mikroRNA (skr. miRNA).
Čo je malígny melanóm?
Melanóm patrí medzi najagresívnejšie formy rakoviny kože. Vzniká malígnou transformáciou melanocytov z buniek produkujúcich melanín. Tento pigment je zodpovedný za sfarbenie kože, vlasov, ale aj očí a zároveň zohráva dôležitú ochrannú úlohu tým, že absorbuje ultrafialové (UV) žiarenie.
Melanocyty sa nachádzajú v bazálnej vrstve pokožky a prostredníctvom dendritických výbežkov odovzdávajú melanín okolitým keratinocytom, ktoré tvoria hlavne ochrannú funkciu kože. Melanín sa v keratinocytoch usporadúva nad bunkovým jadrom, kde pôsobí ako prirodzený ochranný štít a pomáha chrániť genetický materiál pred poškodením UV žiarením.
Na rozdiel od ostatných kožných nádorov melanóm má vysokú schopnosť šíriť sa do okolitých tkanív aj do vzdialených orgánov. Hoci sa vyskytuje menej často ako iné typy rakoviny kože, napríklad bazocelulárny alebo spinocelulárny karcinóm, je zodpovedný za najväčší počet úmrtí spomedzi kožných nádorov.
Rizikové faktory vzniku melanómu
Medzi najčastejšie rizikové faktory patrí predovšetkým UV žiarenie, ktoré poškodzuje DNA buniek. Nadmerné vystavenie sa ultrafialovému žiareniu, ako aj genetická predispozícia zvyšujú riziko vzniku melanómu.
Najohrozenejší sú ľudia so svetlou pokožkou, svetlými vlasmi alebo očami. Zároveň ľudia s pehami a pokožkou, ktorá sa ľahko a rýchlo spáli, ale takmer nikdy sa neopáli. Rakovina kože sa môže prejaviť až o niekoľko rokov neskôr, preto je dôležité chrániť pokožku už v mladom veku, napríklad používaním opaľovacieho krému.
Ďalším rizikovým faktorom je nadmerný počet pigmentových znamienok alebo prítomnosť atypických znamienok, ktoré majú nepravidelné okraje, menia svoj tvar alebo veľkosť, svrbia či krvácajú. Melanóm vo väčšine prípadov vzniká de novo, teda na dovtedy zdravej koži, môže sa však vyvinúť aj z existujúcich znamienok. Preto je kľúčové sledovať pigmentové bunky a pravidelne sa zúčastniť na preventívnych kontrolách u dermatológa.
Paradox melanómu: Prečo nie je najčastejší v tropických krajinách?
Najvyššia incidencia melanómu je dlhodobo zaznamenávaná v Austrálii a na Novom Zélande, kde dominuje populácia so svetlou pokožkou a intenzita UV žiarenia patrí medzi najvyššie na svete.
V Európe sú však paradoxne najviac postihnuté severské krajiny, hoci intenzita ultrafialového žiarenia je v tejto oblasti nižšia. Hlavným dôvodom je vysoký podiel obyvateľov so svetlou pokožkou, ktorí často cestujú do tropických a subtropických oblastí. Ich pokožka nie je zvyknutá na takú intenzitu UV žiarenia, čo zvyšuje riziko poškodenia kože a vzniku melanómu.
Preto je dôležité vyhýbať sa nadmernému slnečnému žiareniu, najmä v čase jeho najvyššej intenzity medzi 10.00 a 16.00 hod., a nezabúdať na dôslednú ochranu pokožky. Tá zahŕňa používanie opaľovacích krémov s dostatočne vysokým ochranným faktorom (SPF), napríklad SPF 30 alebo SPF 50, ako aj nosenie ochranného oblečenia, klobúka, šatky či slnečných okuliarov.
Je však dôležité zdôrazniť, že použitie opaľovacieho krému nie je dôvod na dlhší pobyt na priamom slnku. Je to súčasť komplexnej ochrany pred UV žiarením.
Okrem geografických rozdielov existujú aj významné pohlavné rozdiely medzi mužmi a ženami. Ženy sú náchylnejšie na vznik melanómu v mladšom veku a ochorenie sa u nich prejavuje predovšetkým na dolných končatinách. U mužov sa melanóm najčastejšie vyskytuje na trupe, často v staršom veku.
Vo všeobecnosti ženy vykazujú lepšiu prognózu ako muži. K tomu pravdepodobne prispieva nielen skoršie odhalenie ochorenia vďaka pravidelnejším preventívnym kontrolám, ale aj biologické rozdiely medzi pohlaviami vrátane hormonálnych vplyvov, ktorých presný význam zatiaľ nie je úplne objasnený.
Melanóm sa môže objaviť aj na tvári, krku alebo rukách, teda v oblastiach, ktoré sú najviac vystavené slnečnému žiareniu. V zriedkavých prípadoch sa môže vyskytnúť aj v oku, na chodidlách alebo pod nechtami, pričom tieto lokalizácie sú častejšie u ľudí afrického pôvodu.
Pozrite si
Malé molekuly s veľkým významom
Molekuly miRNA sú malé nekódujúce molekuly RNA, ktoré fungujú ako regulátory, teda rozhodujú, ktoré gény sa aktivujú a ktoré sa utlmia. Vďaka tomu ovplyvňujú viaceré biologické procesy, napríklad delenie buniek, diferenciáciu, apoptózu alebo bunkovú imunitu.
Tieto molekuly vznikajú z dlhých prekurzorových molekúl prostredníctvom viacerých enzymatických krokov. Po svojom dozretí sa viažu na komplementárne sekvencie mediátorovej RNA, čím bránia jej prekladu do bielkovín alebo podporujú jej degradáciu.
Jedna miRNA môže regulovať expresiu viacerých génov a naopak, expresia jedného génu môže byť ovplyvňovaná viacerými molekulami miRNA. Vďaka komplexnej regulačnej schopnosti zohrávajú molekuly miRNA významnú úlohu pri udržiavaní normálnej funkcie buniek.
Keď dôjde k zmene hladín molekúl miRNA, môžu sa narušiť životne dôležité funkcie buniek, čo podporuje vznik rôznych ochorení.
Ako ovplyvňujú melanóm?
Význam molekuly miRNA sa ukazuje aj pri melanóme. Zmeny v hladinách niektorých molekúl miRNA môžu podporovať vznik a progresiu nádoru, zatiaľ čo iné pôsobia ochranne a bránia jeho rozvoju. Práve preto sa molekuly miRNA delia na onkomiRNA a tumor-supresorové molekuly miRNA.
Molekuly onkomiRNA podporujú prežívanie, rast a šírenie nádorových buniek, zatiaľ čo tumor-supresorové molekuly miRNA potláčajú rozvoj rakoviny. V súčasnosti sa tejto oblasti venuje čoraz väčšia pozornosť, pretože tieto vlastnosti molekúl miRNA umožňujú ich využitie ako diagnostických a prognostických biomarkerov.
Zároveň predstavujú potenciálne terapeutické ciele pri liečbe ochorení vrátane melanómu. Obnovením hladiny tumor-supresorových molekúl miRNA alebo naopak, znížením hladiny molekúl onkomiRNA je možné potlačiť rast nádorových buniek a spomaliť progresiu ochorenia. Je však dôležité spomenúť, že rovnaká miRNA nemusí mať vždy rovnakú funkciu. V závislosti od konkrétneho ochorenia alebo typu tkaniva môže pôsobiť buď ako onkomiRNA, alebo ako tumor-supresorová molekula miRNA.
Hoci sú tieto prístupy zatiaľ prevažne predmetom výskumu, predstavujú nádejný smer vo vývoji personalizovanej liečby melanómu aj ďalších onkologických ochorení.
Autorka textu: Bc. Vivien Grófová, Katedra živočíšnej fyziológie a etológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave
(zh)
