Snímky odhaľujúce rozsiahlu spleť nervových zakončení klitorisu by mohli v budúcnosti prispieť k zdokonaleniu operácií v oblasti vulvy.
Zadný labiálny nerv (PLN) prestupuje oblasť v okolí klitorisu. Pohľad zospodu znázorňuje priebeh PLN (oranžová), corpus cavernosum (zelená), žilová sieť (modrá) a corpus spongiosum (fialová). Zdroj: doi: https://doi.org/10.64898/2026.03.18.712572
Klitoris predstavuje jeden z najmenej preskúmaných orgánov ľudského tela, predovšetkým z dôvodu kultúrneho tabu. Len na porovnanie možno uviesť, že zložitá sieť nervov vnútri mužského pohlavného orgánu penisu bola zmapovaná takmer pred 28 rokmi v roku 1998, teda ešte v 20. storočí. V 21. storočí sa podobného výskumu dočkal aj klitoris.
Výskumný tím z Amsterdam University Medical Center po prvýkrát pomocou 3D snímok s vysokým rozlíšením presne zmapoval zložité nervové zakončenia vnútri klitorisu. Snímky nielenže odhaľujú rozsiahlu spleť nervových zakončení, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v ženskej sexualite, ale v budúcnosti by mohli prispieť aj k zdokonaleniu operácií v oblasti vulvy. O výskume informuje na svojich stránkach denník The Guardian.
Stáročia tabuizovaná téma
Najstaršie zmienky o klitorise pochádzajú z obdobia staroveku, zo spisov Aristotela. „Kultúrne tabu týkajúce sa ženskej sexuality však brzdilo jej vedecký výskum po celé stáročia,“ píše v štúdii tím pod vedením výskumníčky Ju Young Lee z Amsterdam University Medical Center.
V 16. storočí opísal francúzsky anatóm klitoris ako hanebný úd (membre honteux). Ale ani v 20. storočí mu veda nevenovala veľkú pozornosť. Dokonca zmienku o klitorise dlho nezahŕňala ani štandardná učebnica anatómie v anglicky hovoriacich krajinách (Gray’s Anatomy). Tá sa po prvý raz objavila až koncom 20. storočia v 38. vydaní z roku 1995. Aj tam sa však klitoris uvádza len ako „malá verzia penisu“.
„Klitoris bol medicínskou a vedeckou komunitou intelektuálne vymazaný, pravdepodobne v súlade so spoločenskou ignoranciou,“ uviedla austrálska urologička Helen O’Connellová pre denník The Guardian. O’Connellová je považovaná za priekopníčku v oblasti anatómie klitorisu a okolo roku 2005 uverejnila podobnú štúdiu využitím magnetickej rezonancie.
Päť stromovito rozvetvených nervov
S cieľom získať presnejší pohľad na vnútorné procesy a prostredie v klitorise vytvoril výskumný tím pomocou vysokoenergetických röntgenových lúčov 3D snímky dvoch ženských panvových oblastí. Tie s doteraz nevídanou presnosťou zobrazujú priebeh piatich komplexných, stromovito rozvetvených nervových zväzkov, ktoré prechádzajú orgánom. Najširší z nich má priemer 0,7 milimetra. Práca bola uverejnená na preprintovom serveri bioRxiv, nebola teda ešte úplne posúdená odbornou komunitou.
Nové snímky ukazujú, že niektoré vetvy klitorisových nervov siahajú až k pahorku nad lonovou kosťou. Iné vedú k predkožke klitorisu, ktorá pokrýva hlavičku klitorisu – citlivú vonkajšiu časť, ktorá tvorí len desať percent celého orgánu. Ďalšie nervy vedú k pyskom.
Dôležité informácie pre chirurgické zákroky
Predchádzajúce výskumy naznačovali, že hlavný dorzálny nerv klitorisu sa postupne zužuje, čím je bližšie k hlavičke. Nové snímky, naopak, ukazujú, že až po koniec má silný priebeh – časť vedomostí z učebníc neuroanatómie by teda mohla byť nesprávna.
Odborníci zdôrazňujú, že nové 3D mapovanie nervov klitorisu má celý rad praktických uplatnení. Predovšetkým by sa mali výsledky výskumu využiť pri operáciách v oblasti vulvy, napríklad po genitálnej mutilácii, pri korekcii pyskov alebo pri zmene pohlavia.
Zdroj: The Guardian, science.ORF.at
doi: https://doi.org/10.64898/2026.03.18.712572
(zh)
