Šestnásťročný chlapec, ktorý chce vystupovať pod skrytou identitou, má vzácnu formu autobiografickej pamäti, ktorú má podľa odhadov menej ako sto ľudí.
Chlapec má mimoriadne rané autobiografické spomienky. Zdroj: iStock/saifulasmee chede
Minulý rok chlapec, ktorého pracovne pomenovali KCL, aby skryli jeho identitu, sa sám ozval poľskému výskumníkovi Krystianovi Barzykowskému, ktorý pôsobí v Laboratóriu aplikovaného výskumu pamäti Jagelovskej univerzity v poľskom Krakove.
Krystian Barzykowski mal v tom čase publikovaných niekoľko článkov o fenoméne nedobrovoľnej autobiografickej pamäti (FNAP). Nedobrovoľná autobiografická pamäť predstavuje osobnú spomienku, ktorá sa spontánne vynorí v mysli bez akéhokoľvek vedomého úsilia alebo aktívneho hľadania s cieľom vyvolať ju.
Najnovšie dôkazy ukazujú, že nedobrovoľné spomienky na minulé udalosti sa v každodennom živote vyskytujú veľmi často a že predstavujú kontextovo citlivý a asociatívny spôsob spomínania na minulé udalosti, ktorý vyžaduje len minimálnu výkonnú kontrolu.
Fungujú na základe obmedzení, ktoré uprednostňujú nedávne udalosti a udalosti s výrazným prekrývaním charakteristík so súčasnou situáciou, čo optimalizuje pravdepodobnosť funkčnej relevantnosti pre už konajúcu sa situáciu.
Okrem dospelých sú zdokumentované aj u malých detí a veľkých primátov a môžu byť ontogenetickým a evolučným predchodcom strategického vybavovania si minulých udalostí.
Zistenia naznačujú, že rušivé nedobrovoľné spomienky pozorované klinicky po traumatických udalostiach by sa mali považovať za dysfunkčnú podskupinu inak funkčných nedobrovoľných autobiografických spomienok.
V jeho mozgu sa nedeje nič nezvyčajné
Podľa autorov štúdie má KCL mimoriadne rané autobiografické spomienky vrátane spomienok siahajúcich približne do veku troch mesiacov, konkrétne apríla 2009, ako aj spomienok z raného detstva, približne do rokov 2010 až 2011, ktoré údajne potvrdili aj jeho rodičia.
„Ďalej uviedol, že pocit nepretržitého vedomého autobiografického prežívania sa uňho objavil približne vo veku troch rokov. Odvtedy uvádzal, že väčšina jeho spomienok je veľmi podrobná a ľahko dostupná,“ píšu autori štúdie.
KCL uviedol, že jeho spomienky sa často mimovoľne vyvolávali drobnými podnetmi – vôňou, piesňou či určitou vetou –, a tvrdil, že si dokáže vybaviť podrobné udalosti približne z polovice dní, ktoré uplynuli od augusta 2022.
Výskumný tím vykonal sériu overených testov s chlapcom, vďaka ktorým potvrdil, že skutočne trpí fenoménom nedobrovoľnej autobiografickej pamäti, pričom jeho výkony dosahovali úroveň, ktorá štatisticky prevyšuje 99,9 percenta všeobecnej populácie.
Na druhej strane sa jeho pozornosť, pracovná pamäť a exekutívne funkcie javili ako relatívne normálne – čo je pre ľudí s fenoménom nedobrovoľnej autobiografickej pamäti celkom typické.
Neexistovali žiadne ďalšie náznaky, že by sa v mozgu chlapca dialo niečo nezvyčajné. Podľa informácií od jeho rodičov bol jeho vývoj od narodenia normálny, bez akýchkoľvek ťažkostí.
Čoraz viac dôkazov naznačuje, že ľudia s fenoménom nedobrovoľnej autobiografickej pamäti nemajú v mozgu žiadne špeciálne odlišnosti od ľudí, ktorých tento fenomén nepostihuje.
„Naopak, v oblastiach, ako je osvojovanie si každodenných informácií alebo zapamätávanie si čísel, sa vo veľkej miere javia porovnateľní s bežnou populáciou. To, čo ich odlišuje, je spôsob, ako si pamätajú a vybavujú autobiografické udalosti – informácie o tom, čo zažili, čo videli a čím prešli,“ uvádzajú výskumníci.
Spomienky sú nedobrovoľné
Vedci chceli preskúmať najmä nedobrovoľný aspekt spomienok KCL, ktorý pripomína prvý oficiálny prípad fenoménu nedobrovoľnej autobiografickej pamäti známy z roku 2006. Išlo o ženu, ktorá mala nepretržité a nekontrolovateľné spomienky na vlastnú minulosť, ktoré sa jej v mysli vynárali automaticky.
Jej spomienky boli pozoruhodne presné a spoľahlivé. Keď sa jej na to výskumníci spýtali, dokázala presne do detailov opísať, čo robila v konkrétne dátumy aj niekoľko rokov spätne, dokonca vedela určiť, na ktorý deň v týždni padol daný dátum v minulosti.
Žena sa odlišovala od iných prípadov výnimočnej pamäti, pri ktorých sa používali nacvičené mnemotechnické pomôcky na zapamätanie obrovského množstva informácií, ktoré nemali osobný význam.
Odborníci označili jej pozoruhodnú pamäť za hypertymestický syndróm (z angl. hyperthymestic syndrome), odvodený od gréckeho slova thymesis, čo znamená spomínanie. Žena bola prvým zaznamenaným prípadom tohto syndrómu.
Odvtedy sa objavilo niekoľko ďalších prípadov s fenoménom nedobrovoľnej autobiografickej pamäti, ale väčšina týchto štúdií testovala u svojich účastníkov schopnosti dobrovoľného vybavovania si spomienok. Len málo štúdií sa zameralo na nedobrovoľné autobiografické spomienky.
Na základe osvedčenej metódy, ktorú otestovali na bežnej populácii, Barzykowski a jeho tím nechali KCL vykonávať počítačovú úlohu, pri ktorej sledoval súbor vzorov na obrazovke počítača. V pravidelných intervaloch sa ho pýtali na myšlienky, ktoré mu behali hlavou.
V porovnaní s existujúcimi údajmi od bežných ľudí mal KCL počas testov „výrazne zvýšenú“ frekvenciu nedobrovoľných autobiografických spomienok. Toto však platilo len pre myšlienky týkajúce sa jeho vlastnej minulosti. Spontánne myšlienky súvisiace s budúcnosťou boli v normálnom rozmedzí, rovnako ako celková frekvencia myšlienok nesúvisiacich s úlohou.
Rastúci počet dôkazov naznačuje, že fenomén nedobrovoľnej autobiografickej pamäti nie je až tak prípadom všeobecne nadpriemernej pamäti, ale „zmenou v dynamike vybavovania si spomienok, charakterizovanou zvýšenou citlivosťou na podnety a zníženým prahom pre prístup k autobiografickým informáciám“.
Autori štúdie dodávajú, že jedinečnosť funkcie mozgu u KCL môže spočívať nielen v tom, čo konkrétne si pamätá, ale aj v tom, ako k autobiografickým spomienkam pristupuje, pričom prístupnosť a dynamika vybavovania si spomienok sú kľúčovými mechanizmami, na ktorých primárne funguje výnimočná autobiografická pamäť.
Zdroje: National Library of Medicine, Neurocase, Science Alert
(RR)
