Výživa matky v tehotenstve môže mať prekvapujúco dlhodobý dosah na vývoj mozgu dieťaťa a jeho verbálne schopnosti v dospelosti.
Kľúčovú úlohu zohráva takzvaný zápalový index stravy. Zdroj: iStockphoto.com
Výskum vedeckého tímu pod vedením Kláry Marečkovej z CEITEC Masarykovej univerzity (MUNI) ukazuje, že strava matky počas tehotenstva môže ovplyvniť tvarovanie mozgovej kôry a slovnú inteligenciu dieťaťa v dospelosti.
Štúdia poukazuje na to, že zdravšia, protizápalová výživa môže podporiť vývoj mozgu a jazykových schopností budúcich generácií.
Kľúčový je zápalový index stravy
Tím výskumníkov z CEITEC MUNI v spolupráci s medzinárodnými partnermi zistil, že strava matky počas tehotenstva má dlhodobý dosah na štruktúru mozgu a verbálnu inteligenciu detí. Kľúčovú úlohu pri tom zohráva takzvaný zápalový index stravy (Dietary inflammatory index, DII), ktorý vyjadruje, do akej miery je strava protizápalová alebo, naopak, podporuje zápalové procesy v tele.
Ďalekosiahly účinok stravy matky
V štúdii, ktorá pomocou magnetickej rezonancie a neuropsychologických vyšetrení sledovala 179 mladých dospelých narodených na počiatku deväťdesiatych rokov na južnej Morave, vedci analyzovali údaje o strave ich matiek v období tehotenstva a jej súvislosti s IQ a so štruktúrou mozgovej kôry ich potomkov. Výsledky ukázali, že čím viac zápalových potravín matka v tehotenstve konzumovala, tým mal jej potomok nižšie verbálne IQ vo veku 28 – 30 rokov.
„Naše zistenia ukazujú, že výživa matky v tehotenstve môže mať prekvapujúco dlhodobý dosah na vývoj mozgu dieťaťa – až do tridsiateho veku života. Ovplyvniť možno najmä verbálne schopnosti, ktoré sú dôležité pre komunikáciu, vzdelávanie i pracovné uplatnenie,“ uviedla prvá autorka štúdie Klára Marečková z CEITEC MUNI.
Klára Marečková z CEITEC MUNI. Zdroj: CEITEC MUNI. Foto: K. Mareckova archive
Zmeny v štruktúrach mozgu
Vedci v štúdii, ktorá bola publikovaná v odbornom časopise Progress in Neuro-Psychopharmacology and Biological Psychiatry, ďalej opísali, že vplyv zápalovej stravy sa prejavil aj na miere záhybov mozgovej kôry (tzv. gyrifikácii), ktorá odráža vývoj mozgu v prenatálnom a ranom postnatálnom období. Tieto zmeny boli u mužov výraznejšie než u žien, pričom postihnuté boli predovšetkým oblasti spojené s porozumením reči či textu a s pamäťou.
Zmeny v týchto štruktúrach mozgu potom podľa autorov štúdie čiastočne vysvetľujú, prečo deti matiek, ktoré konzumovali viac zápalovú stravu, dosahovali nižšie výsledky v testoch verbálneho IQ. Inými slovami, vplyv stravy matky sa „odtlačil“ do štruktúry mozgu dieťaťa, ktorá potom ovplyvnila jeho jazykové schopnosti v dospelosti.
„Tieto výsledky naznačujú, že podpora protizápalovej stravy v tehotenstve môže byť účinným nástrojom verejného zdravia na zlepšenie kognitívneho vývoja budúcich generácií,“ doplnila spoluautorka štúdie Samantha Dawsonová z Deakin University v Austrálii.
Zdroj: TS CEITEC
(zh)
