Poznať svoj tep a symptómy nepravidelného srdcového rytmu môže zachrániť život nám aj niekomu inému.
Jedna z troch osôb je ohrozená závažnou poruchou rytmu srdca. Zisti svoj pulz. Zdroj: iStock/Narongrit Doungmanee, SASA
Zajtra 1. marca si pripomíname Svetový deň rytmu srdca. Slovensko sa k tejto globálnej iniciatíve na zvýšenie povedomia o srdcových arytmiách, ktorá prebieha pod záštitou Európskej asociácie pre srdcový rytmus (EHRA) v partnerstve s Asia Pacific Heart Rhythm Society (APHRS), Heart Rhythm Society (HRS) a Latin American Heart Rhythm Society (LAHRS), pripája po prvýkrát.
Keď srdce hovorí
Pri príležitosti Svetového dňa rytmu srdca zorganizovala Slovenská asociácia srdcových arytmií (SASA) 27. februára 2026 tlačovú konferenciu s názvom Keď srdce hovorí. Vystúpili na nej poprední predstavitelia slovenskej arytmológie – prezident Slovenskej asociácie srdcových arytmií a kardiológ z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave Ľuboš Urban, hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (MZ SR) pre kardiológiu profesor Robert Hatala, vedecký sekretár Slovenskej asociácie srdcových arytmií doktor Adrián Bystriansky, kardiologička Silvia Mišíková v pozícii organizačného sekretára Slovenskej asociácie srdcových arytmií a prednostka II. kliniky kardiológie a angiológie Slovenskej zdravotníckej univerzity (SZU) v Bratislave Gabriela Kaliská.
Ako uviedol v úvode konferencie prezident SASA kardiológ Ľuboš Urban cieľom je upriamiť pozornosť na srdcové arytmie a presvedčiť verejnosť, „že poruchy rytmu srdca nie sú len tým tichým spoločníkom, ale sú skutočne zabijakom“. Dobrou správou je, že sú liečiteľné, dôležité je ale rozpoznať príznaky a začať liečbu, aby sa predišlo závažným komplikáciám, ako sú cievna mozgová príhoda či zlyhanie srdca.
Zľava kardiologička Silvia Mišíková, prezident Slovenskej asociácie srdcových arytmií a kardiológ z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave Ľuboš Urban a prednostka II. kliniky kardiológie a angiológie SZU Gabriela Kaliská. Foto: ZŠH
Prevencia a osveta po celom Slovensku
Jednoduché, no účinné kroky, ako sú lepšie informovanie o rytme srdca, pravidelné sledovanie pulzu a vyhľadávanie lekárskej pomoci vždy, keď sa zistí nepravidelnosť rytmu, sú súčasťou starostlivosti o srdce. Aj preto Slovenská asociácia srdcových arytmií pozýva verejnosť na osvetové podujatia v rámci Svetového dňa rytmu srdca, ktoré sa uskutočnia 1. marca 2026 od 11.00 hod. do 18.00 hod. pod názvom Deň o PULZE vo viacerých nákupných centrách po celom Slovensku. Spoľahlivé informácie o poruchách rytmu srdca nájdete aj na stránke Európskej kardiologickej spoločnosti a Slovenskej asociácie srdcových arytmií.
Rozhovor s doktorom Ľubošom Urbanom si môžete vypočuť i na vlnách Fun Rádia v nedeľu dopoludnia.
Čo je arytmia?
Keď naše srdce bije v nepravidelnom a nerovnomernom tempe, hovoríme o nepravidelnom srdcovom rytme, ktorému sa odborne hovorí arytmia. „Srdce potrebuje pre svoju normálnu funkciu elektrické impulzy, ktoré prispôsobujú srdcovú frekvenciu aktuálnym potrebám organizmu. To znamená, že sa pri záťaži zrýchľuje, v pokoji klesá. Arytmia je teda každá porucha elektrickej činnosti srdca,“ vysvetlil profesor Robert Hatala, na akom princípe funguje srdcová arytmia.
Keď máme arytmiu, môže naše srdiečko biť:
- príliš rýchlo (tachykardia),
- príliš pomaly (bradykardia)
- alebo nepravidelne, chaoticky – údery sú „rozhádzané“.
„Arytmie majú široké spektrum subjektívnych prejavov od úplne žiadnych až po zlyhanie srdca a náhlu smrť,“ uviedol prof. Hatala. Veľká časť arytmií nemusí mať na prvý pohľad vôbec žiadne prejavy.
Arytmie majú široké spektrum subjektívnych prejavov od úplne žiadnych až po zlyhanie srdca a náhlu smrť. Zdroj: iStockphoto.com
Fibrilácia predsiení, moderná epidémia 21. storočia
Medzi najčastejšie a najzávažnejšie arytmie patrí fibrilácia predsiení. Poruchy srdcového rytmu a najmä fibrilácia predsiení sa podľa doktora Urbana dajú klasifikovať ako moderná epidémia 21. storočia.
Celkovo žije na svete až 40 miliónov pacientov s fibriláciou predsiení, pričom ich počet sa v najbližších 25 rokoch zdvojnásobí. Na Slovensku máme s touto diagnózou orientačne 170 000 až 200 000 pacientov. Čísla ale budú rásť, ako upozornil profesor Hatala, „pretože sme starší, leniví a obézni.“
Medzi rizikové faktory fibrilácie predsiení patrí okrem spomínanej obezity aj vysoký krvný tlak (hypertenzia), nadmerná konzumácia alkoholu, cukrovka a iné metabolické ochorenia, nadmerná funkcia štítnej žľazy, nedostatok pohybu, ale i nadmerná vytrvalostná športová aktivita, ochorenia srdca, ako aj chronické pľúcne ochorenia. Medzi rizikové faktory patrí i vek. Najohrozenejšou skupinou, čo sa týka fibrilácie predsiení, sú ľudia nad 40 rokov. Podľa štatistík je 1 zo 4 ľudí v uvedenej vekovej skupine ohrozený touto diagnózou.
Fyzická aktivita je jedným z najlepších spôsobov, ako si udržať zdravé srdce. Po dlhších obdobiach intenzívneho tréningu sa však môžu u vytrvalcov vyskytnúť problémy so srdcom. Zdroj: iStock/nd3000
Aké sú príznaky fibrilácie predsiení?
Pri fibrilácii predsiení kmitajú predsiene, teda horné dutiny srdca, nepravidelne, chaoticky a často príliš rýchlo. Dochádza k tomu vtedy, keď sa elektrický signál prenáša na komory (dolné dutiny srdca) rôznou rýchlosťou. Sťahy srdca sú v dôsledku toho nepravidelné a telo v takom prípade nie je optimálne zásobované krvou.
Príznaky sú rôznorodé, niektoré, ako napríklad úzkosť, pocit únavy a vyčerpania, si nemusíme spájať s arytmiou, ale pripisovať ich napríklad starnutiu či stresu. Často sú spojené s fibriláciou až dodatočne po nastolení normálneho rytmu.
Medzi najčastejšie príznaky fibrilácie predsiení patrí:
- búšenie srdca,
- dýchavičnosť,
- únava a vyčerpanie,
- celkový pocit nepohody,
- závrat, pocit na odpadnutie,
- bolesť na hrudníku,
- úzkosť.
Ako uviedol doktor Urban, 1 z 3 pacientov nepociťuje žiadne ťažkosti, môže tak unikať terapii. Na druhej strane je zároveň 1 z 3 pacientov hospitalizovaný pre fibriláciu predsiení a s tým spojenými komplikáciami.
Fibrilácia predsiení prináša devastačné komplikácie
Hoci sa nám to na prvý pohľad nemusí zdať, fibrilácia predsiení predstavuje vážne riziko závažných až devastačných komplikácií. Podľa štatistík predstavuje fibrilácia predsiení:
- 5-násobne vyšší výskyt cievnych mozgových príhod (CMP),
- 3-násobne vyšší výskyt srdcového zlyhávania,
- 2-násobne viac úmrtí z kardiovaskulárnych príčin,
- 1,5-násobne vyššie riziko vzniku demencie.
Najzávažnejšou komplikáciou v súvislosti s fibriláciou predsiení je srdcové zlyhanie, pričom „fibrilácia zvyšuje riziko srdcového zlyhávania 5- až 8-násobne,“ uviedol profesor Hatala.
Cievne mozgové príhody ako dôsledok fibrilácie predsiení majú u 3 z 5 pacientov trvalé následky, u 1 z 5 pacientov sa končia smrťou. Bez antikoagulačnej liečby (liekov na riedenie krvi) prekoná 1 z 20 pacientov s fibriláciou predsiení do roka cievnu mozgovú príhodu.
Napriek spomínaným závažným komplikáciám sa fibrilácia, ako uviedol profesor Hatala, „považuje za zanedbateľný problém, ktorý sa veľmi často nerieši a vidíme absenciu správneho základného manažmentu na všetkých úrovniach od všeobecných lekárov pre dospelých až po univerzitné nemocnice a špecializované pracoviská“.
Profesor Robert Hatala počas prednášky o srdcových arytmiách. Foto: ZŠH
Náhla zástava srdca vs. infarkt
Jednou zo život ohrozujúcich komplikácií fibrilácie predsiení je náhla zástava srdca, ktorú si mnohí laici zamieňajú s infarktom myokardu. Nejde o tie isté diagnózy a mechanizmus týchto diagnóz je väčšinou úplne iný. Náhla zástava srdca je problém „elektrického“ systému srdca, kým infarkt myokardu postihuje cievy, ktoré zásobujú srdce krvou. Pri zástave srdce dochádza u postihnutého k strate vedomia a pulz nie je hmatateľný. Pri infarkte je vedomie zachované a pulz je hmatateľný, ale aj infarkt môže vyústiť do zástavy srdca.
Náhla zástava srdca predstavuje ohrozenie života, keďže sa väčšinou udeje doma alebo vonku, kde títo ľudia nedostanú adekvátnu pomoc. Tú predstavuje najmä automatický externý defibrilátor (AED). Ako uvádza stránka www.155.sk, „ide o prenosný prístroj na poskytovanie prvej pomoci, ktorý vydáva hlasové i grafické povely na správny postup kardiopulmonálnej resuscitácie (KPR). Prístroj dokáže analyzovať srdcový rytmus a po jeho vyhodnotení, ak je to potrebné, podá elektrický výboj. Inštrukcie na použitie AED v rámci telefonicky asistovanej neodkladnej resuscitácii (TANR) poskytnú aj operátori linky tiesňového volania (OLTV) 155. Použitím AED do 5 minút dokážeme maximalizovať šancu na záchranu postihnutého až na 75 percent. Miera úspešnosti resuscitácie sa v EÚ pohybuje v rozmedzí od 9 percent do 61 percent.“ Na stránke je aj mapa AED uvádzajúca pozíciu AED v rámci Slovenska. Viac podrobností nájdete na stránke www.155.sk.
Zdravý životný štýl ako pilier prevencie
Faktory ako starnutie, genetika, etnikum a pohlavie (postihnutí sú najmä muži) nedokážeme ovplyvniť. Ďalšie faktory, ktoré sa dajú zhrnúť pod pojem zdravý životný štýl, však máme v našich rukách.
V tejto oblasti má Slovensko podľa doktora Urbana veľké rezervy, keďže, ako uviedol, „4 z 10 ľudí nikto nevysvetlil, akým spôsobom majú dodržiavať zdravý životný štýl“.
Základné rizikové faktory, ktoré vieme sami ovplyvniť, sú:
- zdravá hmotnosť,
- kontrola krvného tlaku,
- obmedzenie alkoholu,
- dostatok pohybu.
Čo môžete urobiť pre včasné rozpoznanie fibrilácie predsiení?
Aby sme včas rozpoznali, že naše srdce nebije tak, ako má, odporúčajú lekári kontrolovať si tep. Túto kontrolu môžeme robiť v stoji alebo v sede v pokoji. Položíme si dva prsty (ukazovák a prostredník, nie palec) na zápästie alebo na krk. Sledovaním tepu môžeme zistiť, či je rytmus srdca nepravidelný, chaotický alebo príliš rýchly (nad 90 úderov za minútu v pokoji).
Príznaky ako nepravidelný pulz, búšenie srdca, dýchavičnosť či strata výkonnosti môžu byť prejavom srdcovej arytmie. V prípade, že máme podozrenie na poruchu rytmu srdca, sa odporúča kontaktovať svojho všeobecného lekára. Ten nás vyšetrí pomocou niektorej z metód na zaznamenanie arytmie na EKG. V prípade podozrenia, že by mohlo ísť o srdcovú arytmiu, odošle pacienta k internistovi alebo ku kardiológovi.
Možnosti terapie
Srdcovým arytmiám dokáže medicína predísť vhodnou liečbou alebo modernými zásahmi. Nasadenie liekov býva v tomto ohľade prvou, aj keď nie najefektívnejšou voľbou. Polovica pacientov totiž lieky netoleruje, mnohí pacienti lieky prestanú užívať v priebehu dvoch rokov. Až 7 z 10 pacientov nevie udržať normálny rytmus užívaním liekov. Ďalšou terapiou, ktorá sa u nás používa menej, je elektrický výboj. Táto terapia však nie je veľmi efektívna.
Najúčinnejšia je pre pacientov s fibriláciou predsiení katétrová ablácia, ktorá prispieva k zlepšeniu kvality života pacientov. Pri tomto zákroku sa teplom (rádiofrekvenciou), mrazom (kryoabláciou) alebo pulzným elektrickým poľom odstráni (abladuje) malé miesto v srdci, ktoré vytvára alebo udržiava chybný elektrický signál.
Až 7 z 10 pacientov po jednom roku nepotrebuje žiadne lieky na udržanie rytmu. Táto liečba tiež znižuje riziko srdcového zlyhávania o viac ako polovicu a eliminuje aj ďalšie riziká spojené s fibriláciou predsiení už v prvom roku po výkone.
Dobrou správou pre slovenského pacienta určite je, ako uviedol kardiológ Adrián Bystriansky, že „všetky najmodernejšie postupy sú dostupné na Slovensku v komplexných špecializovaných centrách“.
O Slovenskej asociácii srdcových arytmií
Slovenská asociácia srdcových arytmií je občianskym združením, ktorej hlavným poslaním je rozvoj odbornej úrovne arytmológie ako pododboru kardiológie. Edukačné i vedeckovýskumné aktivity zameriava prioritne na prevenciu, diagnostiku a liečbu porúch srdcového rytmu. Ako jediný zástupca arytmológie v SR je SASA prizývaná orgánmi štátnej a verejnej moci do poradných orgánov a vyjadruje sa k legislatívnym i organizačno-technickým normám v oblasti kardiovaskulárnej medicíny. Reprezentuje slovenskú arytmológiu v medzinárodných odborných spoločnostiach. V záujme zabezpečenia udržateľného rozvoja a kvality arytmologickej starostlivosti prevádzkuje elektronické registre arytmologických výkonov.
(zh)
