Svetový deň boja proti rakovine nám pripomína, že onkologické ochorenia boli dlho vnímané predovšetkým ako problém spojený so starnutím.
Onkologické ochorenie v mladšom a strednom veku prináša špecifický druh šoku. Prichádza totiž v čase, keď sa človek cíti byť na vrchole síl a má pred sebou ešte množstvo nesplnených cieľov. Zdroj: iStock.com/KatarzynaBialasiewicz
S pribúdajúcim vekom sa totiž v našej DNA prirodzene hromadia chyby, ktoré nestíha imunitný systém opravovať. Dnes však lekári v čakárňach vidia čoraz viac tridsiatnikov a štyridsiatnikov. Čo sa zmenilo pre generácie narodené po roku 1990? Veda hľadá odpovede v našich črevách, zložení taniera a v predčasnom starnutí buniek.
Štatistiky z posledných troch desaťročí ukazujú znepokojujúci trend. Výskyt rakoviny u staršej populácie v mnohých vyspelých krajinách klesá alebo stagnuje. Tento pozitívny jav je výsledkom desaťročí cieleného skríningu, ktorý odhalí polypy skôr, než sa zvrhnú na nádor. Významnú úlohu zohráva v tejto vekovej skupine aj dlhodobý pokles fajčenia. U ľudí pod 50 rokov však sledujeme presný opak. Odborníci tento fenomén nazývajú rakovina s včasným nástupom. Najvýraznejší nárast zaznamenali lekári pri rakovine hrubého čreva a konečníka. Stúpajúce krivky sa však týkajú tiež nádorov prsníka, pankreasu, obličiek či štítnej žľazy.
Efekt kohorty narodenia
Kľúčom k pochopeniu tohto javu je takzvaný efekt kohorty narodenia. Tento koncept vysvetľuje, prečo sa riziko ochorenia mení v závislosti od roku, v ktorom ste sa narodili. Znamená to, že ľudia narodení okolo roku 1990 čelia vyššiemu riziku rakoviny v mladom veku, než akému čelili ich rodičia (narodení okolo roku 1950), keď mali rovnaký vek. Každá ďalšia generácia narodená od polovice 20. storočia si so sebou nesie vyššie riziko. Tento posun naznačuje, že príčinou nie je len genetika, ale sú to zmeny v prostredí, ktorým sme vystavení už od detstva.
Diagnóza v tomto veku často nie je len otázkou genetiky, ale výsledkom celoživotného pôsobenia prostredia. Lekári dnes čelia pacientom, ktorých telá boli od detstva vystavené iným vplyvom než telá ich rodičov. Zdroj: iStock.com/Ridofranz
Nie je to len o obezite
Hoci obezita zvyšuje riziko viacerých druhov rakoviny, mnohí mladí pacienti s touto diagnózou vyzerajú navonok zdravo. Vedci preto skúmajú širší pojem zvaný expozóm. Ide o súhrn všetkých vplyvov prostredia a životného štýlu, ktorým je človek vystavený od počatia až po súčasnosť.
Hlavným podozrivým sú zmeny v stravovaní. Od 50. rokov 20. storočia sa výrazne zvýšila konzumácia ultraspracovaných potravín. Tieto produkty často obsahujú priemyselné prísady, rafinované cukry a nezdravé tuky. Ich konzumácia mení metabolizmus a podporuje chronický zápal v tele. Ďalším faktorom je sedavý spôsob života. Výskumy naznačujú, že sedenie viac ako 10 hodín denne zvyšuje riziko skorého nástupu rakoviny, a to nezávisle od telesnej hmotnosti.
Skrytý nepriateľ v tráviacom trakte
Jednou z najsilnejších hypotéz súčasnej vedy je narušenie črevného mikrobiómu. Črevné baktérie hrajú kľúčovú úlohu v imunitnom systéme a ochrane pred chorobami. Moderný životný štýl však vedie k dysbióze, teda k nerovnováhe medzi prospešnými a škodlivými baktériami.
Na tento stav vplýva najmä nadužívanie antibiotík v detstve, ktoré môže dlhodobo zmeniť zloženie črevnej flóry. Situáciu zhoršuje strava chudobná na vlákninu, čím vyhladujeme prospešné baktérie produkujúce ochranné látky pre črevnú stenu. Pri dysbióze sa môžu v čreve premnožiť špecifické baktérie, ako sú Fusobacterium nucleatum alebo Flavonifractor plautii. Tieto mikroorganizmy dokážu priamo poškodzovať DNA buniek čreva alebo vytvárať prostredie, ktoré potláča imunitnú reakciu tela voči nádorom.
Zrýchlené biologické starnutie
Nový pohľad na nárast rakoviny u mladých prináša teória zrýchleného biologického starnutia. Chronický stres, zlá kvalita spánku a environmentálne toxíny (znečistenie ovzdušia, mikroplasty či chemikálie vo vode) môžu spôsobiť, že bunky mladých ľudí starnú rýchlejšie. Ich biologický vek je teda vyšší, než by zodpovedalo počtu sviečok na narodeninovej torte. Tento proces vedie k tomu, že tkanivá sú náchylnejšie na genetické chyby. Nádory tak vznikajú oveľa skôr, než bolo v minulosti bežné.
Chronický stres, únava, emocionálne vypätie a úzkosť nie sú len prechodnými pocitmi, ale sú spúšťačmi biochemických procesov, ktoré môžu neviditeľne oslabovať imunitu a zvyšovať náchylnosť na ochorenia. Zdroj: iStock.com/Mary Long
Nový prístup k prevencii
Tieto zistenia menia zaužívané pravidlá v zdravotníctve. V Spojených štátoch inštitúcie ako Americká onkologická spoločnosť (American Cancer Society) či Pracovná skupina pre preventívne služby USA (USPSTF) odporučili posunúť začiatok skríningu rakoviny hrubého čreva z 50 na 45 rokov. Podobné diskusie prebiehajú aj v Európe. Cieľom je zachytiť predrakovinové štádiá (polypy) skôr, než sa zmenia na zhubný nádor.
Pre dnešnú generáciu mladých ľudí je najdôležitejšia všímavosť. Príznaky ako krv v stolici, pretrvávajúce bolesti brucha, nevysvetliteľná únava či zmena vyprázdňovania (časté striedanie hnačky a zápchy) netreba ignorovať. Často sa tieto symptómy mylne pripisujú hemoroidom (ľudovo zlatá žila, teda opuchnuté cievy v konečníku) alebo syndrómu dráždivého čreva. Ide o dlhodobé ťažkosti ako kŕče a nafukovanie, pri ktorých však lekár v čreve nenájde zápal ani viditeľné poškodenie. Varovné príznaky sa dnes objavujú v životných fázach, ktoré sme donedávna považovali za zdravotne bezpečné.
Samovyšetrenie prsníkov. Zdroj: iStock.com/Drazen Zigic
Dostupné sú aj jednoduché návody na samovyšetrenie prsníkov či semenníkov, ktoré môžu odhaliť problém včas. Hoci je percentuálny nárast prípadov u mladých výrazný, absolútne riziko je stále nižšie ako u seniorov, preto nie je dôvod na paniku. Zvýšená pozornosť zameraná na vlastné zdravie je však malou cenou za včasné odhalenie choroby, ktorá by mohla inak vážne zmeniť celý život.
Zdroje: Nature Reviews Clinical Oncology, Gut, Cell Reports Medicine, Nature Reviews Disease Primers, cancers, Nature Communications
(KAM)
