Francúzsky lekár René Laënnec vynašiel stetoskop v roku 1816, a tak umožnil presnejšiu diagnostiku srdcových aj pľúcnych chorôb.
Dioráma znázorňujúca Reného Théophila Hyacintha Laënneca pri vyšetrovaní pacienta v oblasti krku. Zdroj: Wikipedia Commons/Wellcome Collection
Pomocou svojho nového vynálezu skúmal Laënnec zvuky srdca a pľúc. Dnes je tento francúzsky lekár považovaný za otca klinickej auskultácie, vyšetrovacej metódy zisťujúcej zvukové javy vznikajúce pri činnosti niektorých orgánov. Jeho vynález výrazne zlepšil možnosti vyšetrenia hrudníka a umožnil presnejšie rozpoznávanie pľúcnych ochorení podľa charakteristických zvukov. Na základe auskultačných nálezov Laënnec rozlišoval ochorenia ako pneumónia, bronchiektázia, pneumotorax či ftíza. Svoje pozorovania a poznatky zhrnul v diele De l’auscultation médiate, v prvej významnej práci venovanej auskultácii ľudského tela.
Okrem vynálezu stetoskopu bol Laënnec prvý, kto podrobne opísal cirhózu pečene, takisto bola po ňom pomenovaná Laënnecova žltá atrofia pečene, chorobná zmena pečene. Zaviedol tiež množstvo klinických pojmov, ktoré sa v medicíne používajú dodnes.
Pozrite si
Inšpiroval ho akustický jav počas detskej hry
Nápad na vznik stetoskopu dostal René Théophile Hyacinthe Laënnec pozorovaním detskej hry na nádvorí Louvru. V septembri 1816 si počas chladného rána všimol dve deti, ktoré si navzájom posielali signály pomocou dlhého kusa masívneho dreva a špendlíka. Keď si dieťa priložilo ucho k jednému koncu, počulo zosilnený zvuk špendlíka, ktorý škrabal na opačnom konci dreva.
Podľa súčasníka Augusta Granvilla bol Laënnec 13. septembra 1816 privolaný k mladej korpulentnej žene, ktorá javila známky chorého srdca. Ak by išlo o objemného muža, priložil by lekár na stanovenie diagnózy ucho na hruď pacienta. V prípade ženy to však bolo v tých časoch nevhodné. Vtedy si vraj Laënnec spomenul na akustický jav, ktorý pozoroval pri detskej hre. Rozhodol sa improvizovať.
„Vzal som list papiera, pevne ho zroloval, jeden koniec som priložil k hrudníku a ucho som priložil k druhému koncu. Prekvapený a naradovaný som počul údery srdca oveľa čistejšie a zreteľnejšie, ako som ich kedy počul pri priamom priložení ucha.“
Drevená trubica na počúvanie, predchodca stetoskopu
Laënnec bol nadšený a začal vyvíjať drevenú trubicu na počúvanie dlhú 30 centimetrov. Koniec, ktorý sa prikladá k hrudi pacienta, mal tvar lievika. Prístroj pomenoval stethoscope, pričom názov odvodil z gréckych slov stethos (hrudník) a skopein (skúmať).
„V istom zmysle vlastne prostredníctvom sluchu do určitej miery predlžuje zrak natoľko, že je možné nahliadnuť dovnútra živého pacienta.“
Predtým mohli lekári nahliadnuť do hrudníka človeka len počas pitvy. Takému výskumu sa venoval René Laënnec. Po vynáleze prvého stetoskopu začal pomocou neho vyhľadávať nápadné srdcové a pľúcne zvuky, ktoré po smrti pacientov priraďoval k patologickým zmenám v hrudníku.
Laënnecov stetoskop. Zdroj: Wikimedia Commons/Science Museum Group Studio
Stetoskop sa stáva módou
V roku 1819 Laënnec publikoval pojednanie o diagnostike pľúcnych a srdcových ochorení pomocou stetoskopu. Prístroj rýchlo získal na popularite a zvesť o ňom sa šírila po Európe. Ako dokazuje aj zmienka nemeckého lekára, stetoskop sa stal základnou výbavou každého lekára.
„Laënnecov stetoskop sa v Paríži dá kúpiť u všetkých nožiarov a v ďalších obchodoch v okolí lekárskej fakulty. Predáva sa za dva franky. Dá sa rozložiť na dve alebo tri časti. Väčšina praktických lekárov v Paríži ho nosí vo vrecku.“
Drevené stetoskopy umožňovali lekárom počúvať ozvy pacienta len jedným uchom. Vývoj však išiel dopredu, stetoskop nebol výnimkou. Prvé stereoskopické stetoskopy s ušnými nástavcami z olova sa začali vyrábať v polovici 19. storočia. René Laënnec sa tohto vylepšenia už nedožil. Zomrel 13. augusta 1826 na pľúcnu chorobu, pravdepodobne išlo o tuberkulózu.
Zdroj: NLM, deutschlandfunk.de, DEUTSCHES ÄRZTEBLATT, Wikipedia
(zh)
