Pacientom s depresiou sa časom zlepšila kvalita života na minimálne dva roky.
Niektorí pacienti potrebujú na liečbu dlhší čas. Zdroj: iStock/ilona titova
Vedci z Lekárskej fakulty Washingtonskej univerzity v St. Louis zistili, že zariadenie určené na stimuláciu blúdivého nervu súviselo s trvalým zlepšením depresívnych symptómov, každodenného fungovania a celkovej kvality života. U väčšiny pacientov tieto zlepšenia pretrvávali najmenej dva roky.
Zariadenie sa rozhodli otestovať na takmer 500 pacientoch z 84 lokalít v Spojených štátoch amerických. Približne tri štvrtiny účastníkov trpeli depresiou v takej závažnej forme, že neboli schopní pracovať. Všetci pacienti dostali implantované zariadenie, ale len polovica z nich mala zariadenie aktivované počas prvého roka, aby bolo možné porovnať výsledky.
Vedci sledovali zmeny v závažnosti depresie, kvalite života a každodennom fungovaní. Účastníci štúdie trpeli depresiou priemerne 29 rokov a vyskúšali už asi 13 liečebných postupov, všetky však boli neúspešné.
U väčšiny pacientov došlo k vyliečeniu depresie
Cieľom vedcov bolo otestovať, či pridanie stimulácie blúdivého nervu k prebiehajúcej liečbe môže zlepšiť výsledky u ľudí s depresiou rezistentnou na liečbu. Blúdivý nerv je najdlhším z dvanástich hlavových nervov a spája mozgový kmeň s ostatnými orgánmi. Tento nerv zachytáva informácie o fungovaní orgánov do mozgu, okrem toho posiela informácie z mozgového kmeňa naspäť do tela. Takýmto spôsobom mozog kontroluje trávenie, pulz, hlas, náladu aj imunitný systém. Blúdivý nerv upozorňuje organizmus na cudzích votrelcov a sleduje jeho zotavovanie. Pokiaľ tento nerv nefunguje tak, ako má, naše telo si môže prejsť napríklad tráviacimi ťažkosťami, ale najmä depresiou, úzkosťami či zmenami nálad.
Podstatou celého experimentu bolo, že prístroj vysielal kontrolované elektrické signály do ľavého blúdivého nervu. Tento nerv tvorí kľúčovú komunikačnú cestu medzi mozgom a mnohými vnútornými orgánmi. Pred vývinom tohto zariadenia vedci dlhodobo zbierali údaje o nálade, každodennom fungovaní a kvalite života ľudí s ťažkou depresiou rezistentnou na liečbu.
Predchádzajúce zistenia z prvého roka štúdie, ktorá bola vykonaná naslepo, ukázali, že pacienti s aktivovanými zariadeniami trávili viac času s lepšou náladou, lepším fungovaním a vyššou kvalitou života v porovnaní s pacientmi, ktorých zariadenia neboli aktívne. Primárny merací nástroj však nepreukázal štatisticky významný rozdiel ani v jednej zo skupín.
V najnovšej analýze sa výskumníci zamerali na pacientov, ktorých zariadenia boli aktívne od začiatku štúdie. Chceli zistiť, či zlepšenia pozorované po 12 mesiacoch budú pretrvávať aj po 24 mesiacoch. Skúmali aj to, či niektorí pacienti, u ktorých nedošlo k zlepšeniu v prvom roku, môžu reagovať neskôr pri pokračovaní liečby.
Z 214 pacientov, ktorí od začiatku dostávali aktívnu liečbu, približne 69 percent (147 ľudí) vykazovalo po jednom roku významnú odpoveď aspoň v jednom meradle výsledkov. Spomedzi tých, u ktorých sa depresia vyliečila po 12 mesiacoch, viac ako 80 percent malo lepšiu kvalitu života a každodenného fungovania.
Takmer tretina účastníkov, u ktorých nedošlo k zlepšeniu po prvom roku, hlásila prínosy na konci druhého roka, čo naznačuje, že u niektorých jedincov môže terapia trvať dlhšie, kým sa ukážu relevantné výsledky.
Výskumníci tiež zistili, že viac ako 20 percent liečených pacientov (39 ľudí) bolo po 24 mesiacoch v remisii. To znamená, že sa ich príznaky depresie zmiernili natoľko, že mohli normálne fungovať v každodennom živote. Úspechom je napríklad aj to, že jeden z piatich pacientov po dvoch rokoch nemal žiadne symptómy depresie.
Zdroje: Lekár, International Journal of Neuropsychopharmacology, National Library of Medicine, Pediatrics International
(RR)
