Menšia štúdia poukazuje na regeneračný potenciál buniek kostnej drene pri ochorení, ktoré postihuje ženy.
Ochorenie postihuje ženy štyrikrát častejšie ako mužov. Zdroj: iStock/PeopleImages
Vedci z nemocnice na Floride vykonali štúdiu na desiatich starších ženách, ktoré mali niekoľkokrát zlomené kosti po menších pádoch. Po podaní jedinej infúzie vlastných buniek kostnej drene, ktoré boli v laboratóriu upravené tak, aby ľahšie prenikli do kostného tkaniva, sa zlomeniny u týchto žien takmer úplne prestali tvoriť.
Pred liečbou trpeli zlomeninami chrbtice, bedier, rúk a iných kostí priemerne raz za rok alebo dva. Po štúdii sa u žien vyskytovali zlomeniny spôsobené miernym nárazom s frekvenciou približne raz za desať rokov.
Štúdia naznačuje, že jednorazová bunková terapia by mohla obnoviť krehké kosti u ľudí s osteoporózou, ochorením súvisiacim so starnutím, ktoré postihuje približne 200 miliónov žien po celom svete, najmä po menopauze.
Jedným z problémov štúdie je to, že ju vykonali na menšom počte účastníčok, nemala kontrolnú skupinu a väčšina jej účastníčok užívala konvenčné lieky na osteoporózu pred začiatkom aj počas štúdie, čo sťažuje odlíšenie účinkov bunkovej terapie.
Navyše vedci priamo nesledovali terapeutické bunky, čím zostala nezodpovedaná kľúčová otázka: Dostalo sa do kostí dostatočné množstvo buniek na to, aby to malo nejaký účinok?
Dôležitý je jeden druh cukru
Robert Sackstein, špecialista na regeneratívnu medicínu v Nemocnici pre veteránov v Miami na Floride a spoluautor štúdie, je presvedčený, že sa im to podarilo.
Robert Sackstein sa už desaťročia venuje skúmaniu nasmerovania rôznych buniek s regeneračným potenciálom – vrátane progenitorových buniek tvoriacich kosť známych ako mezenchýmové stromálne bunky (MSC) – v tele tak, aby dosiahli maximálny terapeutický účinok.
Pozrite si
Keď sa bunky injekčne podajú do krvného obehu, zvyčajne nedokážu dosiahnuť kostné tkanivo. V roku 2008 Sackstein a jeho kolegovia zistili, že keď kmeňové bunky obohatia o fukózu, umožnia im preniknúť do kostí. Fukóza je cukor, ktorý patrí medzi dôležité stavebné jednotky živých organizmov a nachádza sa aj v morských riasach. To viedlo k tvorbe kostného tkaniva myší.
Pridané cukry sa zvyčajne vstrebávajú približne do dvoch dní a predpokladá sa, že pôsobia tak, že podporujú interakcie medzi MSC a stenami krvných ciev. Tieto interakcie spomaľujú pohyb buniek, čím im umožňujú preniknúť do kostnej drene.
Podľa autorov existovalo len málo štúdií, v ktorých sa testoval účinok mezenchýmových stromálnych buniek pri osteoporóze, a v žiadnej štúdii týkajúcej sa akéhokoľvek ochorenia neboli bunky zámerne modifikované s cieľom zlepšiť ich schopnosť migrácie. Trvalo niekoľko rokov, kým sa podarilo doladiť výrobný proces a získať potrebné predklinické údaje, aby štúdia mohla pokračovať.
Nakoniec však v roku 2015 začali klinickú štúdiu španielski spolupracovníci pod vedením špecialistu na transplantáciu kostnej drene Josého Moraledu z Univerzity v Murcii. Ženy vo veku od 51 do 72 rokov, ktoré trpeli pokročilou osteoporózou a v anamnéze mali zlomeniny, sa liečili pomocou MSC extrahovaných z ich kostnej drene a obohatených o fukózu.
Modifikované bunky nespôsobili zvýšený výskyt rakoviny a iné závažné vedľajšie účinky ani po šiestich rokoch. Navyše frekvencia zlomenín u žien prudko klesla a vyšetrenia odhalili zlepšenie veľkosti a hustoty kostí. Účastníčky hlásili zníženie bolesti a obmedzenia pohyblivosti a v ich krvi sa zvýšili hladiny kľúčových proteínov podieľajúcich sa na tvorbe kostí.
„Je to naozaj pozoruhodné,“ povedal José Moraleda, ktorý teraz plánuje nadväzujúcu štúdiu približne so sto ľuďmi trpiacimi osteoporózou. Okrem štandardnej liečby liekmi budú účastníci náhodne zaradení do jednej z troch možných liečebných skupín: MSC obohatené o fukózu získané z vlastnej kostnej drene účastníkov; MSC obohatené o fukózu získané od zdravých darcov; pacienti, ktorí neabsolvovali nijakú bunkovú terapiu.
Rozsiahlejšia štúdia by mala pomôcť vyvrátiť pretrvávajúce pochybnosti o tom, či bunky skutočne spôsobujú regeneráciu kostí. Richard Eastell, výskumník v oblasti osteoporózy na Univerzite v Sheffielde v Spojenom kráľovstve, uvádza, že zmeny v proteínoch pozorované v štúdii s desiatimi účastníkmi naznačujú zvýšený kostný obrat, no tento výsledok by mohol odrážať nielen tvorbu kostí, ale aj úbytok kostnej hmoty.
„Skutočnosť, že po šiestich rokoch pozorujeme pokles počtu zlomenín, však znamená, že sa niečo deje,“ hovorí Jasmeen Merzabanová, biochemička z Univerzity vedy a techniky kráľa Abdullaha v Thuwale v Saudskej Arábii, ktorá absolvovala odbornú prípravu v Sacksteinovom laboratóriu a podieľala sa na štúdii z roku 2008.
„Teraz potrebujeme rozsiahlejšiu štúdiu, aby sme naozaj mohli odpovedať na niektoré otázky týkajúce sa liečby a jej účinkov,“ dodala na záver.
Zdroje: Food Research International, Nature
(RR)
