Mikrobiológovia opísali, čo sa v ústach stane už pár sekúnd po zjedení cukru. Frekvencia má väčší vplyv ako množstvo sladkého.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: featherwhite
Od halloweenskych sladkostí až po vianočné koláče – záver roka býva plný príležitostí dopriať si viac cukru než zvyčajne.
Hoci si pravdepodobne uvedomujete, že konzumácia priveľkého množstva cukru môže spôsobiť zubný kaz (poškodenie zubov), nemusí vám byť známe, ako používajú baktérie tieto cukry na vytvorenie lepkavého filmu, nazývaného plak, na zuboch hneď po prvom sladkom súste.
Tím mikrobiológov, ktorý skúma, ako ústne baktérie spôsobujú zubný kaz, odhalil a vysvetlil, čo sa deje v ústach v okamihu, keď sa cukor dostane do úst a ako môžeme svoje zuby chrániť.
Kyselinový prepad
Už v priebehu niekoľkých sekúnd po prvom súste niečoho sladkého začnú baktérie, ktoré bežne žijú v ústach, využívať prijatý cukor na svoj rast a na svoje množenie. Pri premieňaní cukru na energiu však produkujú aj veľké množstvo kyselín.
Výsledok? Už minútu či dve po konzumácii potravín alebo nápojov s vysokým obsahom cukru sa kyslosť v ústach zvýši na úroveň, ktorá dokáže rozpúšťať zubnú sklovinu – minerálnu vrstvu tvoriacu povrch zubov.
Našťastie, skôr ako začnú tieto kyseliny narúšať povrch skloviny, prichádzajú na pomoc sliny. Oplachujú prebytočný cukor a zároveň neutralizujú kyseliny v ústach.
Ústa sú zároveň domovom ďalších baktérií. Tie s tými, ktoré tvoria kaz, súťažia o priestor a zdroje – bojujú proti nim a pomáhajú obnoviť kyslosť v ústach na úroveň, ktorá zubom neškodí. Ak však človek často konzumuje sladkosti a sladené nápoje, škodlivé baktérie dostávajú toľko „potravy“, že ich premnoženie už sliny ani prospešné baktérie nedokážu zvládnuť.
Útok na sklovinu
Baktérie tvoriace kaz využívajú cukor aj na vytváranie lepkavej vrstvy zvanej biofilm. Ide o akúsi „pevnosť“, ktorá sa prilepí na zuby. Biofilm sa veľmi ťažko odstraňuje bez mechanického čistenia, či už bežným čistením zubov, alebo profesionálnym čistením u zubára.
Okrem toho biofilmy vytvárajú fyzickú bariéru, cez ktorú sa ťažko dostanú látky zvonku. To znamená, že sliny už nedokážu tak účinne neutralizovať kyseliny. A čo je ešte horšie, baktérie tvoriace kaz prežívajú v kyslom prostredí, zatiaľ čo „dobré“ baktérie, ktoré ich brzdia, nie.
V tejto ochránenej pevnosti sa baktérie tvoriace kaz môžu ďalej množiť, udržiavať dlhodobo vysokú kyslosť v ústach a spôsobiť ďalšiu stratu minerálov zo skloviny, až kým sa neobjaví viditeľný alebo bolestivý zubný kaz.
Pozrite si
Ako chrániť svoje zuby
Pred tým, než si dáte ďalšiu sladkosť, môžete urobiť niekoľko vecí, ktoré pomôžu udržať baktérie tvoriace kaz na uzde a ochránia vaše zuby.
Po prvé sa snažte znížiť množstvo cukru, ktoré zjete, a sladké jedlá či nápoje si dajte radšej počas hlavného jedla. Zvýšená tvorba slín pri jedení totiž pomáha odplavovať cukry a neutralizovať kyseliny v ústach. Okrem toho sa vyhýbajte tomu, aby ste počas dňa neustále „ďobkali“ sladkosti alebo popíjali sladké nápoje, vhodné nie sú ani tie s repným cukrom či glukózovo-fruktózovým sirupom. Neustály prísun cukru udržuje vysokú kyslosť v ústach dlhé časové obdobia.
A napokon nezabúdajte na pravidelné čistenie zubov. Po sladkom jedle je vhodné prepláchnuť ústa čistou vodou a s čistením kefkou počkať 20 – 30 minút, pretože kyseliny vytvorené baktériami dočasne oslabujú sklovinu a jej okamžité mechanické drhnutie by ju mohlo ešte viac narušiť.
Okrem toho pomáha aj:
- piť počas dňa čistú vodu, ktorá vyplavuje zvyšky cukrov a podporuje tvorbu slín,
- žuť žuvačky bez cukru – xylitol dokáže brzdiť rast baktérií a podporiť neutralizáciu kyselín,
- obmedziť popíjanie sladkých nápojov „po dúškoch“ – dlhé vystavovanie cukru je pre sklovinu najškodlivejšie,
- používať remineralizačnú pastu (napr. s fluoridom alebo hydroxyapatitom), ktorá pomáha posilniť sklovinu,
- raz až dvakrát ročne profesionálne odstrániť zubný kameň a povlaky u zubného hygienika,
- každý deň používať dentálnu niť, ktorá odstráni plak z miest, kam sa kefka nedostane.
Takto dáte svojim zubom šancu, aby sa po sladkých „útokoch“ opäť zregenerovali.
Zdroj: The Conversation, Science Alert
(LDS)
