Ak sa lepra nelieči, dochádza k trvalým deformitám na tele, ktoré sú jednou z príčin stigmatizácie a života v chudobe.
Lepra, v minulosti známa aj ako malomocenstvo, postihuje kožu, periférne nervy, sliznicu horných dýchacích ciest a oči. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStock.com/a3701027
Už od roku 1953 si poslednú januárovú nedeľu pripomíname Svetový deň lepry (World leprosy day), ktorý tento rok pripadá na 25. január 2026. Do života bol deň uvedený s cieľom upozorniť na toto zanedbávané chronické infekčné ochorenie, šíriť osvetu o možnostiach liečby a destigmatizovať chorých, ktorí sú v dôsledku ochorenia odsúdení na život na okraji spoločnosti.
Aj preto znie téma tohtoročného Svetového dňa lepry: Lepra je liečiteľná, najväčšou výzvou je stigma (Leprosy is curable, the real challenge is stigma). Svetový deň tak vyzýva k akcii s cieľom zvýšiť povedomie o lepre, poukázať na problémy, s ktorými sa stretávajú osoby postihnuté leprou. Veľkým problémom je aj stigmatizácia chorých, ktorí pre ňu prichádzajú o prácu aj domov, sú izolovaní od rodinného a spoločenského života. Ochorenie postihuje tiež deti, ktoré pre stigmatizáciu často nechodia do školy.
Výskyt lepry vo svete
Lepra alebo Hansenova choroba sa vyskytuje v 120 krajinách sveta. Podľa údajov WHO pribudne každý rok v priemere 200 000 nových prípadov lepry, z toho 10-tisíc detí. Pretože sa s leprou v priemyselných krajinách takmer nestretneme, nevenuje sa tomuto ochoreniu, ktoré bolo kedysi obávaným aj v Európe, dostatočný záujem. I preto sa v súvislosti s leprou hovorí ako o zanedbávanej chorobe.
Ochorenie postihuje primárne obyvateľov rozvojových krajín a chudobných regiónov. Najviac prípadov chorých na lepru (až 90 percent) má India, Brazília a Indonézia. Ojedinele sa lepra vyskytuje aj v Severnej Amerike, Európe či Austrálii. V roku 2025 boli napríklad hlásené prípady nakazenia v Rumunsku a Chorvátsku, ktoré však nie sú dôvodom na paniku.
Pohľad do histórie
V minulosti bola lepra obávanou a smrteľnou chorobou rovnako ako mor či cholera. Najväčší rozmach dosiahlo ochorenie v dôsledku križiackych výprav v období 12. až 15. storočia. Chorí boli izolovaní od zvyšku spoločnosti v tzv. leprozóriách.
Dnes sa už vie, že na prenos ochorenia je potrebný pomerne dlhý čas a úzky kontakt s chorým. Napriek tomu pretrváva aj dnes stigmatizácia chorých v niektorých krajinách, ako je napríklad India.
Čo je lepra?
Lepru spôsobuje najmä baktéria Mycobacterium leprae. Ochorenie sa môže na zdravého človeka preniesť po opakovanom kontakte s chorým neliečeným človekom. Baktérie sa prenášajú kvapôčkami z nosa a úst chorého. Na prenos je ale potrebný úzky a dlhodobejší kontakt s chorým, pramene uvádzajú aj niekoľko mesiacov. Choroba sa nešíri bežným kontaktom (podaním ruky alebo objatím, spoločným stolovaním alebo tým, že sedíme vedľa chorého). Lepra sa neprenáša pohlavným kontaktom a nie je prenosná z matky na plod počas tehotenstva.
Dlhá je tiež inkubačná doba ochorenia. Od nakazenia až po objavenie sa prvých príznakov môžu uplynúť 3 mesiace, ale môže to byť aj 40 rokov, v priemere je inkubačná doba 2 až 4 roky. Ochorenie nemusí prepuknúť u každého, svoju úlohu zohráva aj imunita človeka. Po kontakte s pôvodcom ochorenia Mycobacterium leprae sa príznaky prejavia len u 5 percent osôb.
Ochorenie postihuje kožu, periférne nervy, sliznicu horných dýchacích ciest a oči. V niektorých prípadoch môžu časti tela stratiť citlivosť na dotyk a bolesť, čo zvyšuje pravdepodobnosť poranení, ako sú rezné rany a popáleniny.
Liečba lepry
Lepra je už v súčasnosti úplne liečiteľná. Svetová zdravotnícka organizácia WHO odporúča kombináciu troch antibiotík (rifampicínu, dapsónu a klofazimínu). Liečba trvá šesť až 12 mesiacov. Ak sa začne včas, zamedzí sa trvalým následkom.
Dobrou správou je, že keď sa u nakazeného človeka začne s liečbou antibiotikami, prestáva byť infekčný. Podľa WHO dochádza v tele k eliminácii 99 percent baktérií už po podaní prvej dávky rifampicínu.
Problém nastáva, ak sa ochorenie nelieči a od prepuknutia príznakov uplynie dlhší čas. Vtedy dochádza k trvalým deformitám na tele, ktoré sú jednou z príčin stigmatizácie a života v chudobe.
Trvalým následkom sa dá predísť
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sú takmer všetky nové prípady hlásené z chudobných rozvojových krajín. Nemecká humanitárna organizácia DAHW hovorí o začarovanom kruhu, keďže prepuknutie infekcie súvisí aj s biednymi životnými podmienkami. Okolnosti ako chronický stres, podvýživa, zlé hygienické podmienky, stiesnené bývanie alebo znečistená pitná voda podporujú vznik lepry.
Postihnuté osoby žijú navyše často v odľahlých oblastiach alebo nemajú prístup k lekárskej starostlivosti. Aj preto sa infekcia veľakrát nezistí a nelieči včas, čo vedie k zápalom a trvalým následkom, ktoré podľa WHO postihujú 3 milióny ľudí. Postihnutí tak často trpia celý život stigmatizáciou a diskrimináciou pre viditeľné deformity.
Prinesie prelom očkovanie?
Prelom v boji s leprou by mohla priniesť účinná vakcína. V súčasnosti vakcína proti lepre neexistuje. Určitú obmedzenú ochranu (cca 26 percent) poskytuje očkovanie proti tuberkulóze (BCG očkovanie), pretože pôvodca tuberkulózy je príbuzný s Mycobacterium leprae.
Vývoj vakcíny proti lepre sa opakovane oneskoroval. Medzičasom sa vyvíja špecifická očkovacia látka. Vakcína s názvom LepVax sa nachádza v procese testovania.
Zdroj: WHO, UNLP Košice, leprosymission.org, apotheken-umschau.de, cdc.gov, Deutschlandradio, SWR
(zh)
