Keď futbalový tím funguje dokonale, hráči sa pohybujú a rozhodujú, akoby boli súčasťou jedného spoločného mozgu. Práve táto neviditeľná súhra, nazývaná kolektívna inteligencia, zohráva dôležitejšiu úlohu než individuálny talent.
Futbalové tímy majú kolektívne zmýšľanie. Jedenástka hráčov reaguje na situácie na ihrisku tak rýchlo a presne, že pôsobí ako jeden organizmus. Zdroj: istock/PeopleImages
Prečo niektoré futbalové tímy pôsobia, akoby hrali podľa dokonalej partitúry, teda v úplnej harmónii, s plynulými akciami, akoby si hráči navzájom čítali myšlienky? A prečo iné mužstvá, hoci plné hviezd, niekedy vyzerajú, akoby sa nedokázali zosúladiť ani pochopiť? Za týmito scénami, ktoré pozná každý fanúšik futbalu, sa skrýva kľúčový pojem. Je ním kolektívna inteligencia.
Skutočne kolektívny šport
Hoci je dnes futbal globálnym kultúrnym fenoménom, nie je to len šport oslavujúci individuálne talenty, ale aj skutočné kolektívne a kognitívne dobrodružstvo mysle.
Kognícia označuje súbor procesov, ktoré nám umožňujú vytvárať myšlienky a správanie. Zahŕňa vnímanie, pamäť, jazyk, učenie sa, uvažovanie, riešenie problémov i rozhodovanie. Futbalový tím je zložitý kognitívny systém, z ktorého môže vzniknúť forma kolektívnej inteligencie.
Univerzálny fenomén
Kolektívna inteligencia vyjadruje schopnosť skupiny dosahovať lepší výkon, než by sme sčítali výkony jednotlivých členov skupiny dohromady. Umožňuje riešiť problémy, ktoré by jednotlivec nezvládol, či už ide o známe výzvy, alebo o úplne nové situácie. Vďaka nej je skupina spoľahlivejšia (výkony sú stabilnejšie a konzistentnejšie), pružnejšia (dokáže reagovať na viacero situácií) a silnejšia (dosahuje lepšie výsledky).
Podľa teórie antropológa Josepha Henricha je výnimočná kolektívna inteligencia ľudí výsledkom našej kultúrnej schopnosti učiť sa jeden od druhého. No nie je to vlastnosť výhradne ľudská.
Ako zdôrazňuje Émile Servan-Schreiber, kolektívna inteligencia sa môže objaviť v akomkoľvek zoskupení, ktoré tvoria členovia schopní spracúvať informácie a vzájomne interagovať.
To znamená, že vedomé uvažovanie nie je podmienkou. Kolektívna inteligencia nie je výsadou človeka, je to univerzálny jav vnímaný v celej prírode. Pozorujeme, že ňou disponujú mnohé druhy zvierat, ale aj rastlín. Dokonca i jednoduché mikroorganizmy, ako je slizovka alebo améba Dictyostelium, dokážu spoločne prekvapivo „prekypovať“ inteligentným správaním.
Francúzsky mysliteľ Jean-François Noubel rozlišuje viacero typov kolektívnej inteligencie. Najznámejšia je tzv. rojová inteligencia (swarm intelligence). Má ju spoločenský hmyz (mravce, včely či termity), ale identifikujeme ju aj v húfoch rýb či kŕdľoch vtákov. Množstvo jedincov tu koná bez centrálneho plánu, bez vodcu a bez úplného prehľadu o situácii. Stačia jednoduché pravidlá správania a ich vzájomné interakcie. Výsledkom je prekvapivo zložité a efektívne kolektívne správanie.
Pre futbal je však najdôležitejším typom pôvodná kolektívna inteligencia, typická pre menšie skupiny (približne do desiatich členov). Táto forma si vyžaduje fyzickú blízkosť a opiera sa o spoločný symbol alebo cieľ. Pre vlčiu svorku je to korisť, pre hudobnú skupinu melódia a pre futbalový tím zas lopta.
Aspekty kolektívnej inteligencie
Inteligencia, či už individuálna, alebo kolektívna, má mnoho podôb. V skupinách vznikajú rozličné schopnosti vďaka vzájomným interakciám medzi ľuďmi. To, ako sa kolektív správa, závisí od jeho veľkosti, rozmanitosti, skúseností, spôsobu komunikácie aj od prostredia, v ktorom pôsobí.
James Surowiecki, autor knihy Múdrosť davov, rozlišuje tri základné typy problémov, ktoré dokážu skupiny vyriešiť. Sú to:
- kognitívne problémy – pozostávajú z odhadnutia, predpovedania alebo hľadania správnej hodnoty, je to napríklad uhádnutie hmotnosti predmetu, predpovedanie výsledku volieb alebo hľadanie strateného objektu;
- problémy s koordináciou – pri nich musia členovia skupiny zosúladiť svoje kroky bez toho, aby ich niekto riadil, pravidelne sa s nimi stretávame v doprave, na cyklotrasách alebo pri odchode z preplnenej koncertnej sály;
- otázky spolupráce – v týchto situáciách sa osobné záujmy jednotlivcov môžu líšiť od záujmu celku, úlohou je konať v prospech spoločného dobra, napríklad pri očkovacej kampani alebo snahách o triedenie odpadu.
Vo futbalových tímoch nadobúda kolektívna inteligencia obzvlášť originálny rozmer, ktorý spája rozhodovanie, koordináciu pohybov a predvídanie rôznych situácií na ihrisku počas zápasu.
Kapitán nie je ten, kto nosí pásku na rukáve. Je to tlmočník mysle tímu. Nesie posolstvo vytvorené v šatni a odovzdáva ho rečou tela, tónom a správnym načasovaním. Zdroj: iStock/koldo studio
Kolektívna projekcia v čase
Predstavte si, že dokážete odhadnúť, čo sa stane o niekoľko sekúnd. Práve to je anticipácia (predvídanie). Hovoríme o schopnosti, ktorá je vo futbale kľúčová. Hráči neustále čítajú správanie spoluhráčov aj súperov a podľa toho okamžite reagujú. Keď to robí celý tím spoločne, vzniká silná výhoda. Mužstvo sa totiž dokáže v reálnom čase prispôsobovať situácii bez slov.
Predikčné trhy ukazujú, že veľké skupiny dokážu mimoriadne dobre predpovedať budúce udalosti. Spájajú totiž množstvo čiastkových informácií a pohľadov do jedného spoločného odhadu, ktorý často prekoná výkon izolovaných expertov v určitej oblasti.
Tento efekt súvisí s tzv. kognitívnou rozmanitosťou, teda s tým, že ľudia majú viacero pohľadov na svet a interpretáciu rôznych vecí. Podľa sociológa Scotta E. Pagea môže skupina s rôznorodým spôsobom myslenia prekonať aj skupinu veľmi schopných, ale podobne uvažujúcich jedincov.
Výhoda v kritických situáciách
Výskumy na futbalových tímoch ukazujú, že v malých skupinách zohráva veľkú úlohu odbornosť hráčov. Tím začiatočníkov bude vždy v predvídaní hry horší než tím skúsených profesionálov, hoci by mal určitý stupeň kognitívnej rozmanitosti.
Pri rovnakej úrovni zručností sa ukázalo, že určitý stupeň rozmanitosti je výhodou. Tímy, v ktorých sa nachádzala menšina hráčov mysliacich inak, dokázali lepšie predvídať, čo sa stane. Ich spoločné odhady boli správne približne v dvoch prípadoch z troch, čo im na ihrisku dávalo obrovskú výhodu.
Zručnosti jednotlivcov a rozmanitosť myslenia sú kľúčové tiež v kritických situáciách. Platí to nielen vo futbale, ale aj u hasičov, záchranárov či vojakov, ktorí musia rýchlo a spoločne reagovať pod tlakom.
Výskumy navyše ukazujú, že veľkú úlohu zohrávajú i sociálne zručnosti – schopnosť počúvať, vnímať emócie či čítať výraz v očiach druhých. Práve toto je cesta, ktorú treba v budúcnosti preskúmať s cieľom rozvíjať kolektívnu inteligenciu.
Zdroj: The Conversation, The Football Week
(RR)
