Po skúsenostiach s pandémiou ochorenia COVID-19 sa na veľké medzinárodné podujatia pozeráme inak než kedysi. Majstrovstvá sveta vo futbale ukážu, ako dobre sú zdravotnícke systémy pripravené čeliť infekčným hrozbám v ére globálnej mobility.
Majstrovstvá sveta spájajú fanúšikov z celého sveta. Rovnaké medzinárodné prepojenia však môžu urýchliť aj prenos niektorých infekčných chorôb. Zdroj: iStock/Drazen Zigic
Už vo štvrtok 11. júna sa roztočí kolotoč zápasov futbalových majstrovstiev sveta FIFA v Spojených štátoch, Kanade a Mexiku, kde budú reprezentácie z rekordného počtu 48 krajín rozdelených do 12 skupín súťažiť o majstrovskú trofej. Pôjde nielen o najväčšie športové podujatie planéty, ale aj o jednu z najväčších skúšok verejného zdravotníctva v posledných rokoch. Počas piatich týždňov sa medzi 16 hostiteľskými mestami rozmiestnenými naprieč Severnou Amerikou a štyrmi časovými pásmami presunú milióny fanúšikov z viac než stovky krajín sveta. Letiská, štadióny, hotely, reštaurácie, fanúšikovské zóny i verejná doprava sa stanú miestami intenzívneho kontaktu medzi ľuďmi z rôznych kontinentov.
Epidemiologická hrozba
Masové podujatia predstavujú z epidemiologického hľadiska ideálne podmienky na šírenie infekčných ochorení. Hoci veľké športové akcie len zriedka spôsobia rozsiahlu epidémiu, odborníci upozorňujú, že výrazne zvyšujú pravdepodobnosť lokálnych ohnísk nákazy a preverujú pripravenosť zdravotníckych systémov.
Tento fenomén nie je nový. Počas púte hadždž v Saudskej Arábii, olympijských hier či veľkých hudobných festivalov epidemiológovia pravidelne sledujú výskyt respiračných infekcií, gastrointestinálnych ochorení alebo nákaz prenášaných hmyzom. Vedecké štúdie, publikované za posledné dve desaťročia, ukazujú, že globálna mobilita patrí medzi hlavné faktory urýchľujúce šírenie nových patogénov.
Pandémia ochorenia COVID-19 zároveň ukázala, aké rýchle môžu byť presuny infekčných chorôb v prepojenom svete. Práve preto sú dnes organizátori veľkých podujatí pod väčším drobnohľadom než kedykoľvek predtým. Epidemiológovia hovoria o globálnom miešaní populácií, pri ktorom sa stretávajú ľudia s rozdielnou imunitou, s rozdielnym očkovacím statusom aj vystavením rôznym infekciám.
Nie všetky zdravotné hrozby však majú rovnakú pravdepodobnosť nákazy. Niektoré znejú dramaticky, ale ich reálne riziko je nízke. Iné sú oveľa menej nápadné, no z pohľadu verejného zdravia predstavujú podstatne väčší problém.
Krvácavá horúčka ebola
Veľkú pozornosť odborníkov aj médií priťahuje aktuálna epidémia eboly v strednej Afrike. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila medzinárodný stav zdravotnej núdze v súvislosti s výskytom vzácneho kmeňa Bundibugyo v Ugande a Konžskej demokratickej republike. Tento variant má vysokú úmrtnosť (dokáže usmrtiť približne každého tretieho človeka s nákazou) a zatiaľ proti nemu neexistujú schválené vakcíny ani špecifická liečba.
Napriek tomu odborníci zdôrazňujú, že pravdepodobnosť rozsiahleho šírenia eboly je počas šampionátu veľmi nízka. Vírus sa neprenáša vzduchom, ale iba priamym kontaktom s telesnými tekutinami nakazenej osoby. Navyše človek nie je pred objavením príznakov infekčný.
Skúsenosti z minulosti ukazujú, že aj počas veľkých epidémií zostáva medzinárodný prenos eboly relatívne zriedkavý. Počas západoafrickej epidémie v rokoch 2014 – 2016 sa síce objavili importované prípady v Európe a Severnej Amerike, no dôsledné trasovanie kontaktov zabránilo rozsiahlejšiemu šíreniu.
To však neznamená, že zdravotnícke orgány môžu poľaviť. Pri ochoreniach s vysokou smrtnosťou je rozhodujúca rýchla identifikácia a izolácia pacientov. Práve preto sú na letiskách a v nemocniciach pripravené špeciálne protokoly pre prípad podozrivých infekcií.
Z epidemiologického hľadiska je však ebola skôr príkladom choroby s vysokým mediálnym dosahom než s vysokou pravdepodobnosťou masového šírenia počas športového podujatia.
Osýpky, chrípka aj COVID-19
Oveľa väčšie obavy vyvolávajú respiračné ochorenia. Práve tie sa šíria najjednoduchšie v preplnených priestoroch, akými sú štadióny, fanúšikovské zóny, letiskové terminály alebo vlaky.
Najväčšiu pozornosť epidemiológov momentálne priťahujú osýpky. V Spojených štátoch, Kanade aj Mexiku bol v posledných rokoch zaznamenaný výrazný nárast prípadov. Osýpky patria medzi najnákazlivejšie choroby vôbec – jeden infikovaný človek môže nakaziť viac než desať ďalších osôb v nevakcinovanej populácii.
Práve pokles zaočkovanosti v niektorých regiónoch sveta vedie odborníkov k obavám, že jediný infekčný cestujúci môže spustiť lokálne ohnisko nákazy. Historické analýzy ukazujú, že medzinárodné letiská zohrávajú pri šírení osýpok mimoriadne významnú úlohu.
Popri osýpkach zostáva aktuálna aj chrípka. Sezóna 2025 – 2026 patrila v Severnej Amerike medzi najintenzívnejšie za posledné desaťročia. K tomu sa pridáva ochorenie COVID-19, ktoré síce už nevyžaduje pandemické opatrenia ako v roku 2020, ale stále spôsobuje státisíce hospitalizácií ročne.
Zaujímavé je, že vedci zároveň pozorne sledujú vývoj vtáčej chrípky H5N1. Hoci sa zatiaľ neprenáša efektívne medzi ľuďmi, vírus neustále mutuje. Práve veľké medzinárodné zhromaždenia predstavujú príležitosť na intenzívny monitoring potenciálnych nových variantov.
Sezóna komárov
Významnou, no často prehliadanou kategóriou sú ochorenia prenášané komármi. Zápasy sa budú hrať aj v južných oblastiach Spojených štátov a Mexika počas obdobia vysokej aktivity komárov.
Najväčšie obavy vyvoláva dengue. Toto vírusové ochorenie spôsobuje vysoké horúčky, bolesti svalov a v niektorých prípadoch aj život ohrozujúce komplikácie. V posledných rokoch sa počet prípadov v Amerike výrazne zvýšil, čo odborníci spájajú so zmenou klímy, s urbanizáciou a rastúcou mobilitou obyvateľstva.
Klimatológovia už dlhšie upozorňujú, že otepľovanie planéty rozširuje geografické rozšírenie komárov rodu Aedes, ktoré prenášajú vírusy dengue, zika či chikungunya. Regióny, ktoré boli ešte pred dvadsiatimi rokmi pre tieto choroby nevhodné, sa postupne stávajú potenciálnymi ohniskami nákazy.
Odborníci sledujú aj žltú zimnicu a vírus Oropouche, ktorý sa v Latinskej Amerike v posledných rokoch šíril výraznejšie než v minulosti. Hoci pravdepodobnosť veľkej epidémie počas šampionátu zostáva nízka, medzinárodný pohyb miliónov ľudí vytvára nové príležitosti na zavlečenie infekcií do oblastí, kde sa predtým nevyskytovali.
Verejné zdravotníctvo dnes preto čoraz viac prepája epidemiológiu s klimatickou vedou. Ochorenia prenášané hmyzom totiž patria medzi kategórie, ktorých význam bude v budúcnosti pravdepodobne narastať.
Podceňované riziká sexuálne prenosných chorôb
Menej pozornosti sa venuje sexuálne prenosným infekciám. Výskumy cestovateľského správania však naznačujú, že približne pätina medzinárodných cestovateľov počas pobytu nadviaže príležitostný sexuálny kontakt, pričom značná časť z nich nepoužije ochranu.
Epidemiológovia preto upozorňujú na možné zvýšenie výskytu syfilisu, kvapavky či infekcie mpox (monkey pox – predtým označovaná ako opičie kiahne). Práve mpox ukázal počas epidémie v rokoch 2022 – 2023, ako rýchlo sa môže infekcia šíriť v medzinárodne prepojených komunitách.
Takéto infekcie zvyčajne nevyvolávajú okamžitú pozornosť médií, no ich dlhodobé dôsledky môžu byť pre verejné zdravie významné. Mnohé prípady zostávajú nediagnostikované a šíria sa ďalej po návrate cestovateľov domov.
Zaujímavé je, že odborníci dnes venujú veľkú pozornosť aj digitálnemu monitorovaniu rizík. Okrem tradičných epidemiologických metód analyzujú sociálne siete, anonymizované zdravotné záznamy a dokonca aj údaje z odpadových vôd. Takéto systémy dokážu zachytiť začínajúce ohniská nákazy skôr, než sa objavia v oficiálnych štatistikách.
Počas majstrovstiev sveta bude v Severnej Amerike fungovať rozsiahla sieť monitorovania odpadových vôd využívajúca sekvenovanie DNA a RNA mikroorganizmov. Cieľom je identifikovať potenciálne hrozby ešte pred tým, ako sa rozšíria medzi obyvateľstvom.
Odborníci na verejné zdravie zintenzívňujú monitorovanie chorôb a robia ďalšie prípravy, aby pomohli zaistiť bezpečnosť miliónov fanúšikov na majstrovstvách sveta. Zdroj: Youtube/Associated Press
Experiment pripravenosti
Futbalové majstrovstvá sveta 2026 budú v mnohých ohľadoch skúškou toho, ako sa svet poučil z pandémie ochorenia COVID-19. Hlavnou otázkou nie je, či sa počas turnaja objaví infekčné ochorenie. To je prakticky isté. Dôležité bude, ako rýchlo ho dokážu zdravotnícke systémy odhaliť a reagovať naň.
Odborníci sa zhodujú, že najväčším rizikom nie sú exotické vírusy z titulkov novín, ale dobre známe respiračné ochorenia, proti ktorým existujú účinné preventívne opatrenia. Aktualizované očkovanie, dôsledná hygiena rúk, používanie repelentov v rizikových oblastiach a zodpovedné správanie pri príznakoch infekcie zostávajú najúčinnejšími nástrojmi ochrany.
Svetový šampionát tak nebude len oslavou futbalu. Stane sa aj unikátnym experimentom globalizovaného sveta, v ktorom sa stretávajú šport, cestovanie, klimatické zmeny, moderná epidemiológia a pripravenosť spoločnosti čeliť zdravotným hrozbám 21. storočia.
Čo ešte potrebujete vedieť o šampionáte?
- Prvý svetový šampionát vo futbale sa konal v roku 1930 v Uruguaji a odvtedy (s výnimkou prestávky počas 2. svetovej vojny) sa hrá každé 4 roky. Na titul doposiaľ siahlo iba 8 krajín – Uruguaj, Taliansko, Nemecko, Brazília, Anglicko, Argentína, Španielsko a Francúzsko.
- Úradujúcimi šampiónmi spred štyroch rokov sú Argentínčania, keď vo finále po riadnom hracom čase (3 : 3) a následnom penaltovom rozstrele (4 : 2) zdolali francúzske družstvo.
- Keďže sa dohromady odohrá až 104 zápasov (o 40 zápasov viac ako na MS v Katare 2022), turnaj z kapacitných dôvodov odvysielajú až dve slovenské stanice. Finále bude dokonca prebiehať súbežne na troch kanáloch (JOJ, JOJ Šport, STVR Šport).
- Rada Medzinárodnej futbalovej asociácie (IFAB) prišla s úpravou viacerých pravidiel. Hlavní rozhodcovia si budú môcť overiť systémom videoasistenta rozhodcu (VAR) správnosť udelenia druhej žltej karty, po ktorej by nasledovalo vylúčenie. Doposiaľ mohli svoj verdikt preveriť len vtedy, ak išlo o priame udelenie červenej karty. VAR bude pomáhať aj pri rohových kopoch – ak arbiter chybne nariadi roh, jeho kolegovia pri videu ho môžu odvolať. Cieľom je predísť gólom, ktorým by predchádzal chybný verdikt arbitra. Obmedzuje sa aj zdržovanie pri striedaniach hráčov na desať sekúnd od vztýčenia tabule s vysvietenými číslami, ale aj pri odkopoch od brány a pri vhadzovaniach na maximálne päť sekúnd.
- Napriek tomu, že pre šampionát nebolo potrebné stavať nové štadióny, odborníci odhadujú, že pre obrovské vzdialenosti medzi hostiteľskými mestami môže mať celé podujatie viac než dvojnásobnú uhlíkovú stopu v porovnaní s MS 2022.
- Cena vstupeniek na jednotlivé zápasy je astronomická. Medzinárodná futbalová federácia (FIFA) strojnásobila ceny vstupeniek. Kým na skupinové stretnutia sa lístky predávajú v cene začínajúcej na 550 dolároch, jeden takýto lístok na finálový zápas momentálne stojí od 7 700 po 34 000 dolárov. FIFA obhajuje tieto sumy prispôsobením sa trhu, pričom prezident organizácie Gianni Infantino argumentuje tým, že zábavný priemysel je v súčasnosti najrozvinutejší na svete.
- Historicky prvému somálskemu rozhodcovi na svetových šampionátoch Omarovi Artanovi neudelili víza, a tak mu neumožnili vstup do Spojených štátov. Africká futbalová konfederácia (CAF) ho pritom vlani vyhlásila za rozhodcu roka. Somálsko je jednou z niekoľkých krajín, ktorej občanom zakázal americký prezident Donald Trump v rámci migračnej politiky vstup do Spojených štátov. Problémy s vízami mala aj iránska reprezentácia, ktorá si musela rozložiť tréningový kemp v mexickej Tijuane, aj keď všetky zápasy skupiny G odohrá v Spojených štátoch.
Zdroje: ArcaMax, JAMA Network (1, 2), Centers for Disease Control and Prevention (1, 2), Nature Medicine, PLOS One, Reuters, The Lancet, Wikipedia, BBC
(RR)
