Podľa novej štúdie môže to, ako sa cítime byť oddýchnutí po prebudení, súvisieť s tým, či si zapamätáme vlastné sny alebo nie.
Zistenia môžu pomôcť nájsť lepšie spôsoby liečby porúch spánku. Zdroj: iStock/Prostock-Studio
Talianski vedci prišli na to, že ich zistenia by mohli pomôcť nájsť lepšie spôsoby liečby porúch spánku a možno dokonca zodpovedať aj večnú otázku, prečo vlastne snívame. V rámci štúdie sa rozhodli preskúmať 44 zdravých dospelých a zhromaždili údaje zo 196 nocí týchto osôb. Účastníkov pravidelne budili počas fáz spánku bez snov v priebehu noci a pýtali sa ich na sny a na to, ako sa cítia byť oddýchnutí.
Účastníci uvádzali, že najhlbšie fázy spánku pociťovali tak po hlbokých bezvedomých zážitkoch – bez akéhokoľvek vnímania –, ako aj po živých, pohlcujúcich snových zážitkoch, a to aj v prípadoch, keď mozog vykazoval aktivitu bližšiu k bdelému stavu.
Účastníci štúdie vo všeobecnosti uvádzali, že sa v spánku cítili byť pri vedomí, ale v skutočnosti nesnívali. Inými slovami, nie každú mentálnu aktivitu počas spánku prežívame rovnako. Vyzerá to tak, že kľúčovú úlohu zohráva kvalita snov, najmä to, do akej miery sú pohlcujúce. To naznačuje, že sny môžu ovplyvňovať spôsob, akým spiaci interpretuje mozgovú aktivitu. Čím je sen intenzívnejší, tým hlbší spánok máme.
Aj keď sa nám možno môže zdať, že hlboký spánok, keď sa mozgová aktivita upokojí a keď nesnívame, by mal byť najoddychovejší, niekoľko predchádzajúcich štúdií poukazuje na to, že REM fáza spánku, teda rýchle pohyby očí, počas ktorej často snívame, je konzistentne spájaná so subjektívnymi správami o hlbšom a oddychovejšom nočnom spánku.
Počas snov spracúvame emócie a spomienky uplynulého dňa
Tím sa v tomto prípade zameral na 2. fázu nonREM (non-rapid eye movement – spánku bez rýchlych pohybov očí), teda na fázu N2, ktorá zvyčajne trvá dlhšie ako ostatné fázy. Vedci sa domnievajú, že živé sny môžu pôsobiť ako akási nárazníková zóna proti výkyvom v mozgovej aktivite, čím v našej mysli vytvárajú dojem, že sme v hlbokom spánku, aj keď to surové údaje o neurálnej aktivite nepotvrdzujú.
Zdá sa, že táto ochrana funguje i ráno. Experimenty ukázali, že s klesajúcim spánkovým tlakom, teda našou fyziologickou potrebou spánku, boli sny účastníkov oveľa živšie, dokonca mali hlbší spánok. Podľa autorov štúdie pochopenie toho, ako sny prispievajú k pocitu hlbokého spánku, otvára nové perspektívy v oblasti zdravia spánku a duševnej pohody.
Pokiaľ sny pomáhajú udržiavať pocit hlbokého spánku, potom by mohli zmeny v snívaní čiastočne vysvetliť, prečo majú niektorí ľudia pocit, že spia zle, hoci štandardné objektívne ukazovatele spánku vyzerajú byť v norme.
Vedci upozorňujú, že tento výskum nepreukazuje príčinnú súvislosť a zameriava sa na subjektívnu hĺbku spánku a ospalosť po prebudení, nie na to, ako osoby fungujú v práci po prebudení na druhý deň či na fyzickú regeneráciu.
Aj pri zohľadnení týchto obmedzení si z toho môžeme odniesť veľa poznatkov. Podľa vedcov táto štúdia poukazuje na to, že snívanie pomáha zachovať subjektívny pocit hlbokého, neprerušovaného spánku a umožňuje nášmu mozgu spracovať emócie a spomienky z uplynulého dňa.
Štúdia tiež poukazuje na spôsob, ako potenciálne pomôcť tým, ktorí majú problémy s nedostatočným a nepokojným spánkom. Ak budúce výskumy potvrdia príčinnú súvislosť, je možné, že manipulácia so snami s cieľom urobiť ich intenzívnejšími a živšími by mohla pomôcť v boji proti rôznym nezdravým stavom, akým je napríklad i nespavosť.
„Intervencie zamerané na moduláciu fenoménov snov prostredníctvom kontrolovanej senzorickej stimulácie, kognitívnych techník alebo farmakologických prístupov by mohli pomôcť zlepšiť vnímanú kvalitu spánku,“ dodávajú autori štúdie.
Zdroj: Science Alert
(RR)
