Štúdia na myšiach naznačuje, že B-bunky pomáhajú regulovať výkonnosť svalov.
Imunitné bunky, ktoré pomáhajú v tele bojovať proti vírusom a baktériám, poskytujú kľúčovú podporu svalom počas cvičenia. Zdroj: iStock/Ibrakovic
Imunitné bunky, ktoré pomáhajú v tele bojovať proti vírusom a baktériám, poskytujú kľúčovú podporu svalom počas cvičenia. Takzvané B-bunky, teda biele krvinky kľúčové pre špecifickú imunitu, sa tvoria a dozrievajú v kostnej dreni. Ich hlavnou funkciou je produkcia protilátok (imunoglobulínov) po stretnutí s antigénom, čím zneškodňujú patogény.
B-bunky sú strážcami imunitného systému, ktoré identifikujú škodlivé patogény a aktívne produkujú protilátky na ich likvidáciu, vysvetľuje Pcheng Ťiang (Peng Jiang), imunológ z univerzity Čching-chua (Tsinghua) v Pekingu a autor štúdie. Úloha týchto buniek v metabolizme však doteraz nebola pozorovaná. Pcheng Ťiang hovorí, že je to po prvýkrát, čo bola opísaná funkcia týchto buniek, ktorá nesúvisí s imunitným systémom.
Carolin Danielová, riaditeľka Helmholtzovho mníchovského inštitútu pre metabolizmus a imunológiu v Nemecku, uvádza, že rastie záujem o skúmanie funkcií B-buniek a T-buniek aj mimo imunitného systému. Dodáva, že zistenie, že B-bunky môžu byť kľúčovými sprostredkovateľmi medzi imunitným systémom a orgánmi zapojenými do fyzickej záťaže, predstavuje dôležitý koncepčný pokrok.
Myši bežali na bežiacom páse
Pcheng Ťiangov tím skúmal, či existuje súvislosť medzi imunitným systémom a výkonnosťou pri cvičení. Testovali vytrvalosť myší, ktoré boli geneticky modifikované tak, aby mali nízky počet B-buniek, a to tak, že ich nechali bežať na bežiacom páse. Vedci zvyšovali rýchlosť v predurčených intervaloch počas približne 15 minút a zastavili sa, keď sa myš vyčerpala.
Experiment zopakovali s ďalšou skupinou myší, ktoré liečili protilátkovou terapiou, ktorá sa u ľudí používa na cielené ničenie B-buniek spôsobujúcich rakovinu. Protilátky ničia všetky B-bunky, na ktoré narazia.
Vedci zistili, že myši s menším počtom B-buniek – ako geneticky modifikované myši, tak aj skupina, ktorá podstúpila protilátkovú terapiu – dosiahli v testoch vytrvalosti a sily horšie výsledky než ich kontrolné náprotivky.
Neskôr vedci zistili, že myši s menším počtom B-buniek mali po fyzickej záťaži v svaloch nižšiu hladinu aminokyseliny glutamátu v porovnaní s kontrolnou skupinou. Vyššie hladiny glutamátu vedú k efektívnejšiemu fungovaniu mitochondrií a zlepšujú funkciu kostrového svalstva. B-bunky môžu produkovať proteín nazývaný TGF-β1, ktorý zvyšuje množstvo glutamátu, ktoré môže produkovať pečeň. Bez tohto procesu je v svalovom tkanive a krvnom riečisku k dispozícii menej glutamátu, čo by mohlo vysvetľovať zníženie výkonnosti pri cvičení, ktoré autori pozorovali.
Výskumníčka Carolin Danielová však tvrdí, že závery štúdie by mohli príliš zjednodušovať úlohu B-buniek v mnohých procesoch, ktoré určujú fyzickú výkonnosť. Pripisovať zníženú výkonnosť pri cvičení jednej úzkej dráhe je zaujímavé, ale mohlo by to tiež podceňovať úlohu širšej endokrinnej siete, hovorí. Danielová dodáva, že by rada videla podobný výskum vykonaný na ľuďoch.
Zdroj: Nature
(RR)
