Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Hráči počítačových hier majú lepšiu mozgovú aktivitu a schopnosť rozhodovania

Justína Mertušová

Tréning v hraní by mohol byť užitočnou a efektívnou terapiou.

Hráč videohry. Zdroj: iStockphoto.com

Hráč videohry. Zdroj: iStockphoto.com

V našich každodenných úlohách sa zameriavame na relevantné aspekty, ktoré prichádzajú cez naše zmyslové vnímanie vonkajšieho sveta, spracujeme ich a potom vyhodnotíme. V každej fáze spracovania musí náš mozog posúdiť nespočetné informácie o tom čo, kde, ako a pohotovo na ne reagovať.

Na hráčov počítačových hier sa často kladie veľký nápor, sú nútení rýchlo spracovať prichádzajúce vstupy z obrazovky a robiť presné rozhodnutia. Málo sa však vie o tom, či a ako takéto zábavné, percepčne a kognitívne pútavé činnosti, ako je napríklad hranie počítačových hier, menia reakcie mozgu a správanie pri rozhodovaní.

Vedci z Univerzity v Georgii sa preto rozhodli otestovať, či má pravidelné hranie počítačových hier vplyv na našu presnosť rozhodovania, rýchlosť odpovede a aktivitu mozgových oblastí, ktoré sú zapojené vo vyhodnocovaní signálov.

Hranie počítačových hier môže byť prospešné

„Počítačové hry hrá drvivá väčšina našej mládeže viac ako tri hodiny týždenne, ale priaznivé účinky na rozhodovacie schopnosti a mozog nie sú zatiaľ presne známe,“ povedal vedúci výskumu Mukesh Dhamala, docent na univerzitnom Inštitúte neurovied.

Do výskumného projektu sa zapojilo 47 účastníkov vo vysokoškolskom veku, z ktorých 28 bolo pravidelnými hráčmi (viac ako päť hodín týždenne) a 19 bolo nehráčov.

V štúdii na vyhodnocovanie aktivity mozgu autori použili funkčnú magnetickú rezonanciu, ktorá meria mozgovú aktivitu detekciou zmien spojených s prietokom krvi. Počas testovania účastníci ležali vo vnútri prístroja, kde videli testovaciu obrazovku. Test spočíval v tom, že najskôr na monitore zasvietil názov farby, potom sa zobrazili farebné bodky, ktoré mali sledovať, a tie sa po určitom čase začali rozchádzať do strán. Pomocou tlačidiel v pravej a ľavej ruke mali určiť, ktorým smerom sa hýbu bodky určenej farby.

Štúdia zistila, že hráči počítačových hier boli vo svojich odpovediach nielen rýchlejší, ale dokonca aj presnejší. Čas odozvy mali hráči celkovo nižší asi o 190 milisekúnd.

Pomocou analýzy skenov mozgu vedci zistili, že rozdiely medzi hráčmi a nehráčmi súviseli so zvýšenou aktivitou v určitých oblastiach mozgu, konkrétne zapojených vo funkciách vizuálno-motorického a kognitívneho spracovania. Predchádzajúce štúdie pozorovali, že oblasti sú používané na pochopenie slova, vizuálnu selektívnu pozornosť a vizuálne kódovanie komplexných podnetov.

Aktivita mozgu pri sústredení sa na videohru. Zdroj: iStockphoto.com

Aktivita mozgu pri sústredení sa na počítačovú hru. Zdroj: iStockphoto.com

Kognitívny tréning

Výsledky štúdie naznačujú, že počítačové hry by mohli byť užitočným nástrojom pri tréningu percepčného rozhodovania, čiže rozhodovania na základe spracúvaných vnemov. „Hranie počítačových hier možno efektívne využiť pri tréningu efektívnosti a dokonca aj ako formu terapie,“ uviedol Dhamala.

Už v minulosti sa ukázalo, že hranie počítačových hier zlepšuje pracovnú pamäť, kontrolu pozornosti, priestorové vnímanie a zefektívňuje koncentráciu hráčov pri prepínaní medzi rôznymi úlohami. Okrem toho vedci vedia, že tieto zdatnosti si môžu natrénovať aj nehráči.

Timothy Jordan, spoluautor štúdie, ktorý získal doktorát z fyziky a astronómie, ako dieťa slabo videl na jedno oko. V piatich rokoch sa zúčastnil na výskume, v ktorom ho požiadali, aby si prekryl zdravé oko a takýmto spôsobom hral videohry. Cieľom bolo posilniť funkciu slabšieho oka. Cvičenie a odporúčaná technika mu pomohli zlepšiť zrak a vybudovať si silnejšie vizuálne schopnosti, vďaka ktorým mohol nakoniec hrať dokonca lakros a paintball.

„Hranie počítačových hier zlepšuje niekoľko podprocesov vnímania a rozhodovacie schopnosti,“ tvrdili autori štúdie.

Budúce štúdie by sa mali zamerať na tréning ľudí, ktorí nehrajú počítačové hry, a stanoviť tréningový čas, ktorý je potrebný na dosiahnutie zlepšenia rozhodovacích schopností a ich presnosti.

Odvrátená stránka počítačových hier

Okrem prospešných efektov má hranie počítačových hier aj negatívne účinky. Nadmerné hranie môže u hráčov viesť k príznakom správania, aké sa vyskytuje pri iných návykových poruchách.

V roku 2018 Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) klasifikovala nadmerné digitálne hranie alebo hranie videohier ako poruchu, ktorá sa vyznačuje zhoršenou kontrolou nad hernou aktivitou: človek uprednostňuje hru pred inými aktivitami do takej miery, že tá má prednosť pred inými záujmami a každodennými činnosťami, a aj napriek negatívnym dôsledkom hráči v činnosti pokračujú.

Hráč počítačovej hry jediaci pizzu. Zdroj: iStockphoto.com

Hráč počítačovej hry jediaci pizzu. Zdroj: iStockphoto.com

Zdravotné problémy

Výskumy ukazujú, že poruchy spojené s hraním môžu súvisieť aj s úzkosťou, depresiou, obezitou, so stresom a s problémami so spánkom. Ľudia, ktorí sú vinou hier fyzicky neaktívni, môžu byť podľa WHO vystavení vyššiemu riziku obezity a iných zdravotných problémov.

Podľa štúdie v časopise Journal of Clinical Nutrition je obezita u hráčov spojená s nadmerným príjmom potravy bez ohľadu na pocity chuti do jedla. Mechanizmy, ktoré sú zodpovedné za pocit sýtosti, sú narušené. Konzumovanie a hranie aktivujú centrá odmeňovacieho systému, čo len povzbudzuje ďalší príjem.

Hranie hier vplýva nielen na psychiku, ale viditeľne poškodzuje aj telo. Nadmerným opakovaným zapájaním svalov a šliach pri používaní herných konzol dochádza k stresovým zraneniam, rozvíja sa bolesť a zápal. Ak ich neliečime, môže sa postupne vyvinúť necitlivosť a slabosť a dôsledkom je trvalé zranenie. Zranenia rúk a paží z nadmerného používania sú medzi hráčmi nekontrolovateľné.

Jedným z bežných príkladov u mnohých je aj syndróm karpálneho tunela – stlačený a zapálený podráždený nerv, ktorý spôsobuje bolesti a znecitlivenie ruky. Často postihuje aj kancelárskych pracovníkov.

Okrem iného nadmerné a nehybné pozeranie na obrazovku počas počítačových hier spôsobuje problémy so zrakom. Oči sú unavené, pretože rohovka, zrenica a dúhovka nie sú biologicky vybavené na chronické pozeranie na digitálne obrazovky. Napätie zrakového systému počas dlhšieho obdobia môže viesť k bolestiam hlavy, závratom a v niektorých prípadoch aj k nevoľnosti a vracaniu.

Zdroj: HealthHarvard, Sciencedaily, DOI: 10.1016/j.ynirp.2022.100112, DOI: 10.17352/2455-3484.000025

 

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky