Pilotná brazílska štúdia na malej vzorke probandov ukázala, že mikrodávky konopného extraktu môžu u pacientov s Alzheimerovou chorobou stabilizovať ich kognitívne funkcie bez toho, aby vyvolali psychotropné účinky.
Mikrodávky konope môžu chrániť mozog pred úbytkom kognitívnych schopností. Zdroj: iStock/Vanessa Nunes
S pribúdajúcim vekom svetovej populácie rastie počet ľudí žijúcich s rôznymi formami demencie, akou je napríklad Alzheimerova choroba. Keďže zatiaľ nevieme, ako samotné neurodegeneratívne ochorenie vzniká, a neexistuje naň ani spoľahlivá liečba, zvyšuje sa záujem o nové terapeutické prístupy. Medzi ne patrí aj užívanie kanabinoidov pochádzajúcich z rastliny konope.
Mikrodávky konope
Štúdia, publikovaná v medzinárodnom časopise Journal of Alzheimer’s Disease, skúmala účinky mikrodávok extraktu z kanabisu u pacientov s miernou formou Alzheimerovej choroby. Výsledky naznačili pozitívne účinky liečby, a to bez typického opojenia, ktoré sa s užívaním kanabisu spája.
Brazílsky bádateľ a profesor Francisney Nascimento spolu so svojím tímom z Federálnej univerzity latinskoamerickej integrácie (UNILA) získali pre svoj výskum 24 seniorov vo veku od 60 do 80 rokov, ktorým bola diagnostikovaná mierna forma Alzheimerovej choroby. Vedci sledovali účinky každodenného užívania oleja pripraveného z extraktu z konope, ktorý obsahoval THC (tetrahydrokanabinol) a CBD (kanabidiol) v približne rovnakom pomere, no v mimoriadne nízkych dávkach – len 0,3 mg každého kanabinoidu.
Ide o takzvané subpsychoaktívne dávky hlboko pod hranicou, pri ktorej by sa dostavili akékoľvek zmeny vedomia, tzv. rauš, a iné psychotropné účinky typické pre rekreačné užívanie kanabisu. Seniorom sa v priebehu 24 týždňov podával tento olej, pričom polovica účastníkov experimentu slúžila ako kontrolná skupina a dostávala placebo.
V súčasnosti sa kanabis môže skúmať len v rámci výskumu alebo v špecifických legislatívnych rámcoch. Zdroj: iStock/Pitchaya Pingpithayakul
Použitý extrakt poskytla organizácia ABRACE, najväčšia brazílska asociácia pacientov. Štúdia nebola financovaná žiadnymi kanabisovými spoločnosťami ani inými komerčnými zdrojmi, čo posilňuje jej nezávislosť.
Pojem mikrodávkovanie sa zvyčajne spája skôr s rekreačným užívaním psychedelických látok. Pri takýchto nízkych dávkach sa preto môže zdať otázne, či vôbec môžu mať nejaký biologický účinok. V klinickej praxi sa dávky nižšie ako 1 mg kanabinoidov uvádzajú len zriedkavo. Rozhodnutie výskumníkov použiť mikrodávkovanie však nebolo náhodné.
Opora v predchádzajúcom výskume
Už v roku 2017 tím vedcov vedený Andreasom Zimmerom a Andrasom Bilkeiom-Gorzom preukázal, že veľmi nízke dávky THC dokázali obnoviť kognitívne schopnosti starších myší. Zároveň došlo k zmene génovej expresie a hustoty synapsií v hipokampe, oblasti mozgu dôležitej pre pamäť, na úroveň podobnú mladým zvieratám. Tieto výsledky naznačili, že mikrodávky kanabinoidov môžu mať pre mozog ochranný alebo obnovujúci účinok, čo otvorilo cestu aj k výskumu u ľudí.
Následné výskumy potvrdili, že endokanabinoidný systém, ktorý zohráva dôležitú úlohu v ochrane nervových buniek a v regulácii bežnej činnosti mozgu od telesnej teploty až po pamäť, sa s pribúdajúcim vekom prirodzene oslabuje.
Len málo klinických štúdií skúmalo účinky kanabisu priamo u pacientov s Alzheimerovou chorobou a väčšinou sa na nich zúčastnil len malý počet účastníkov. Zdroj: iStock/PIKSEL
Na základe týchto zistení vedci najprv vyskúšali mikrodávkovanie extraktu z kanabisu u jedného pacienta s Alzheimerovou chorobou počas 22 mesiacov. Pozorovali pritom zlepšenie kognitívnych schopností, hodnotené pomocou testu ADAS-Cog, ktorý zahŕňa úlohy ako zapamätanie a vybavovanie si slov a slúži na meranie mentálnych funkcií.
Tieto povzbudivé výsledky viedli výskumný tím k rozhodnutiu uskutočniť rozsiahlejšiu klinickú štúdiu na dobrovoľníkoch, aby sa overili pozorované účinky na zlepšenie kognície. Druhá štúdia už mala prísnejší dizajn. Išlo o kontrolovaný, randomizovaný a dvojito zaslepený klinický experiment, ktorý predstavuje zlatý štandard v klinickom výskume.
Malý, ale významný efekt
Na objektívne zhodnotenie účinkov liečby kanabisom vedci použili viacero štandardizovaných klinických hodnotiacich škál. Tentoraz sa zlepšenie prejavilo v teste MMSE (Mini-Mental State Examination), ktorý patrí medzi najčastejšie používané nástroje na hodnotenie kognitívnych funkcií u pacientov s demenciou. Ide o overený súbor otázok, na ktoré pacient odpovedá často s pomocou sprievodnej osoby, zvyčajne rodinného príslušníka alebo opatrovateľa.
Po 24 týždňoch liečby si skupina užívajúca extrakt z kanabisu udržala stabilné skóre, zatiaľ čo v prípade skupiny s placebom došlo k zhoršeniu kognitívnych schopností, teda k progresii príznakov Alzheimerovej choroby.
Pozorovaný efekt bol síce mierny, no klinicky významný. Pacienti, ktorí dostávali mikrodávky kanabisu, dosiahli v priemere o dva až tri body vyššie skóre než pacienti v placebo skupine (maximálny počet bodov v teste MMSE je 30). U ľudí so zachovanými alebo s len mierne narušenými kognitívnymi funkciami navyše nemožno očakávať výrazné zmeny v priebehu niekoľkých týždňov.
Kanabisový extrakt však nezlepšil iné, nekognitívne príznaky ochorenia, ako sú depresia, celkový zdravotný stav či kvalita života. Zároveň sa nepreukázal rozdiel vo výskyte nežiaducich účinkov medzi skupinami, čo je pravdepodobne dôsledkom použitia extrémne nízkych dávok.
Tieto výsledky korešpondujú aj so štúdiou z roku 2022, ktorá ukázala, že s vekom dochádza k oslabeniu endokanabinoidného signalizačného systému. Starnúci mozog je teda náchylnejší na kognitívny úpadok v dôsledku chýbajúcej ochrany, ktorú kanabinoidy poskytujú. Jedným z mechanizmov ich pôsobenia je pravdepodobne potláčanie zápalových procesov v mozgu, ktoré sú spojené s rozvojom neurodegeneratívnych ochorení.
Nový pohľad na kanabis
Najväčšou prekážkou prijatia kanabisu ako terapeutického nástroja pri starnutí mozgu nemusí byť samotná veda, ale skôr kultúrne a spoločenské predsudky. V mnohých krajinách totiž obava z opojenia odrádza nielen pacientov, ale aj lekárov a zdravotníckych pracovníkov. Štúdia Francisneya Nascimenta však ukazuje, že existuje spôsob, ako sa tomuto problému vyhnúť – použitím takých nízkych dávok, ktoré nespôsobujú citeľné zmeny vedomia, no zároveň dokážu ovplyvňovať dôležité biologické procesy, ako sú zápalové reakcie či neuroplasticita.
Nízke dávky určitých liekov môžu modulovať kľúčové mozgové systémy bez zmeny vedomia. Zdroj: iStock/Rasi Bhadramani
Mikrodávky kanabisu sa tak dokážu pohybovať mimo psychoaktívnej zóny a napriek tomu prinášať zdravotné benefity. To by mohlo otvoriť cestu k novým formám prípravkov zameraných najmä na prevenciu, predovšetkým u zraniteľnejších skupín – napríklad u starších ľudí s miernym kognitívnym oslabením alebo s rodinnou anamnézou demencie.
Potreba longitudinálnych štúdií s vyšším počtom probandov
Napriek svojmu potenciálu má táto štúdia aj významné obmedzenia. Počet účastníkov bol malý a pozorované účinky sa prejavili len v jednej oblasti hodnotenia kognitívnych funkcií. Ide však o prelomový krok – je to vôbec prvá klinická štúdia, ktorá úspešne otestovala prístup mikrodávkovania u pacientov s Alzheimerovou chorobou. Zároveň ponúka nový pohľad na využitie tejto rastliny pri liečbe závažných ochorení.
Na ďalší posun budú potrebné rozsiahlejšie výskumy s väčším počtom účastníkov, dlhším sledovaním a v kombinácii s biologickými ukazovateľmi, ako sú zobrazovacie metódy mozgu či zápalové markery. Až potom bude možné definitívne odpovedať na zásadnú otázku, či dokáže kanabis spomaliť postup Alzheimerovej choroby.
Zdroj: The Conversation, Cury et al. 2025, Ruver-Martins et al. 2022
(RR)
