Či už sa venujete tancu, behu, alebo plávaniu, rozhodne pomáhate nielen svojmu fyzickému, ale aj mentálnemu zdraviu.
Cvičenie pomáha znižovať riziko depresie a úzkosti. Zdroj: iStock/FG Trade Latin
Depresiou a úzkosťami trpí celosvetovo každý prvý až štvrtý človek, pričom najviac sa tieto duševné ochorenia vyskytujú u tínedžerov a žien. Už predchádzajúce štúdie poukazujú na to, že cvičenie alebo akýkoľvek šport spoločne so psychoterapiou, prípadne s nastavenými liekmi redukuje symptómy depresie a úzkosti. Uviedli to vedci v štúdii publikovanej v časopise British Journal of Sports Medicine.
Rozhodli sa preskúmať niekoľko desiatok tisíc ľudí vo veku od 10 do 90 rokov, ktorí vykonávali rôzne druhy aktivity. Vhodné štúdie zahŕňali plánované, štruktúrované, opakované a cielené fyzické aktivity zacielené na zlepšenie fyzického a duševného zdravia. Išlo o rôzne typy cvičenia s rôznou intenzitou, frekvenciou a s rozličným nastavením (individuálne alebo skupinové).
Najviac prospieva mladým ľuďom a ženám po pôrode
Aby vedci zistili, ako fyzická aktivita vplýva na naše duševné zdravie, analyzovali 57 930 účastníkov vo veku od 10 do 90 rokov. Títo ľudia mali buď diagnostikovanú depresiu, alebo trpeli jej symptómami. Cvičebné programy rozdelili do nasledujúcich kategórií: aeróbne cvičenia (19 spoločných analýz údajov); silový tréning, ako napríklad posilňovacie cvičenia (8); cvičenia zamerané na telo a myseľ vrátane jogy, tai-chi a čikung (16) alebo kombinované programy spájajúce viacero formátov (39).
V prípade úzkosti recenzia zahŕňala 24 spoločných analýz údajov, ktoré reprezentovali 258 individuálnych štúdií a 19 368 účastníkov vo veku od 18 do 67 rokov. Cvičebné intervencie boli rozdelené do skupín aeróbnych (7), silových (1), mind-body – holistický tréning apelujúci na telo, myseľ aj dušu (9) – alebo zmiešaných cvičení (13).
Po zosumarizovaní výsledkov sa ukázalo, že cvičenie vedie k strednému zníženiu príznakov depresie a k malému až strednému zníženiu príznakov úzkosti. Najvýraznejšie zlepšenie duševného zdravia odborníci pozorovali u mladých dospelých vo veku od 18 do 30 rokov a u žien, ktoré nedávno porodili.
Ukázalo sa, že všetky fyzické aktivity mali pozitívny vplyv na mentálne zdravie ľudí. Najväčší vplyv na depresiu mali aeróbne aktivity, najmä ak ich účastníci vykonávali pod drobnohľadom trénera alebo v skupinách. Celkovo má cvičenie v oblasti duševného zdravia porovnateľné výsledky s meditáciou či terapiou.
Napriek tomu odborníci dodávajú, že štúdia má aj rôzne obmedzenia. Definície intenzity cvičenia a dĺžky programu sa v analýzach zozbieraných údajov líšili. Navyše mali vedci k dispozícii relatívne obmedzené množstvo zozbieraných údajov, ktoré skúmali účinky cvičenia v každej fáze života.
Napriek tomu je dokázané, že cvičenie účinne zmierňuje príznaky depresie a úzkosti vo všetkých vekových skupinách, pričom je porovnateľné s tradičnými farmakologickými alebo psychologickými intervenciami alebo ich dokonca prevyšuje. Toto môže pomôcť najmä pacientom s nízkymi príjmami či v prostredí, kde môžu byť tradičné liečby duševného zdravia menej dostupné alebo príliš drahé.
