Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Ako sa opakované úrazy hlavy stali hrozbou pre duševné zdravie mladých športovcov

René Beláček

Mladí športovci, ktorí utrpeli opakované traumatické poranenie mozgu, mali vyššiu pravdepodobnosť psychiatrických porúch vrátane problémov s alkoholom a inými návykovými látkami.

Futbalista

Výskumy ukazujú, že obmedzenie fyzického kontaktu počas tréningov môže znížiť riziko poranenia hlavy u mladých športovcov. Zdroj: iStock/dtiberio

Aj keď sa chronická traumatická encefalopatia (CTE) spája predovšetkým s profesionálnymi športovcami, rastúci počet výskumov naznačuje, že dospievajúci a mladí dospelí športovci s traumatickým poranením mozgu môžu trpieť negatívnymi krátkodobými či dlhodobými účinkami na mentálne zdravie. Samotní hráči, ako aj ich rodiny a tréneri by preto mali venovať zvýšenú pozornosť týmto rizikám.

V súčasnosti neexistuje spoľahlivý test

Predpokladá sa, že traumatické poranenie mozgu utrpí každoročne najmenej 55 miliónov ľudí po celom svete. Skutočné číslo sa však môže meniť, pretože mnohé poranenia mozgu sa nepodarí diagnostikovať a nie sú ani liečené.

Niektorí pacienti s poranením mozgu sa zotavujú rýchlo, iní nie. Viac ako polovica však aj po roku od traumatického poranenia mozgu hlásila poruchy duševného zdravia. Medzi ne patria problémy s koncentráciou a pamäťou, podráždenosť, opakované bolesti hlavy a problémy s rovnováhou. Mnohí z nich tiež hlásili úzkosti, depresie a užívanie návykových látok počas obdobia rekonvalescencie. Niektorí majú dokonca myšlienky na samovraždu alebo sa o ňu pokúsili.

Hoci hľadanie súvislosti medzi traumatickým poranením mozgu a chronickou traumatickou encefalopatiou stále prebieha, mnohí odborníci sa domnievajú, že tento stav nie je spôsobený jedným silným úderom do hlavy, ale opakovanou traumou hlavy.

Chronická traumatická encefalopatia (CTE), alebo staršie dementia pugilistica, je neurodegeneratívne ochorenie, ktoré je v športe spôsobené opakovanými nevýznamnými nárazmi do hlavy (napríklad pri hlavičkovaní). Zvyčajne sa vyskytuje u hráčov vo veku 30 až 50 rokov, ale môže sa objaviť aj u tínedžerov. Spočiatku sa prejavuje ako mierna zábudlivosť, zlá nálada, hnev a spomalenie myšlienkového procesu, až môže vyústiť do demencie a motorických príznakov, ako je nestabilita rovnováhy či extrapyramídové poruchy (poruchy pohyblivosti).

Nie je ničím výnimočným, že bývalí vrcholoví športovci z kontaktných športov majú pocit, že môžu trpieť chronickou traumatickou encefalopatiou. Nielen preto, lebo majú za sebou opakované úrazy hlavy alebo diagnostikované otrasy mozgu, ale aj preto, lebo na sebe pozorujú problémy s pamäťou, koncentráciou či náladou – teda príznaky typické pre traumatické poškodenie mozgu. Niektorí sa s týmito ťažkosťami snažia vyrovnať pomocou alkoholu, liekov proti bolesti alebo iných návykových látok.

Problémom je, že chronickú traumatickú encefalopatiu zatiaľ nie je možné diagnostikovať u žijúcich ľudí. V súčasnosti neexistuje žiadny spoľahlivý test, ktorý by ochorenie potvrdil počas života. Lekári ho dokážu s istotou určiť až po smrti, pri vyšetrení mozgového tkaniva počas pitvy.

Opakované poranenia mozgu

Zvýšená pozornosť venovaná chronickej traumatickej encefalopatii priniesla všeobecne vyšší záujem o dôsledky traumatických poranení mozgu. Ukazuje sa, že tieto poranenia sa týkajú nielen profesionálnych športovcov, ale sú časté aj medzi dospievajúcimi a mladými dospelými, ktorí sa venujú športu. Podobné poranenia sú navyše bežné aj u vojnových veteránov.

V štúdii publikovanej v roku 2025 sa hodnotilo viac ako 500 vysokoškolských športovcov z univerzitných aj klubových tímov. Podľa záverov štúdie až 75 percent z nich uviedlo, že utrpeli poranenie hlavy ešte pred nástupom na vysokú školu. Takmer 40 percent malo diagnostikovaný aspoň jeden otras mozgu a u viac než polovice z týchto športovcov došlo aj k strate vedomia.

Štúdia zároveň ukázala, že mladí športovci s poranením hlavy mali výrazne vyššiu pravdepodobnosť, že im počas života diagnostikujú aspoň jednu psychiatrickú poruchu. Pozorovala sa u nich vyššia pravdepodobnosť nadmernej konzumácie alkoholu a v ich anamnéze sa častejšie uvádzalo užívanie návykových látok. Najvýraznejšie problémy s alkoholom sa spájali s poranením hlavy v mladšom veku, vyšším počtom úrazov hlavy, diagnostikovanými otrasmi mozgu a so stratou vedomia po úraze.

Znepokojujúce zistenia poukazujú na často prehliadané psychické dôsledky poranení hlavy u adolescentov a mladých dospelých. Štúdia je zároveň v súlade s predchádzajúcim výskumom, ktorý preukázal súvislosť medzi poraneniami mozgu počas športu a problémami duševného zdravia. Patrí tak medzi prvé, ktoré sa nezamerali len na subjektívne ťažkosti, ale aj na skutočné psychiatrické diagnózy.

To, ako presne tieto prípady súvisia s rozvojom chronickej traumatickej encefalopatie, zatiaľ nie je jasné. Existujú však náznaky prepojenia. Pri analýze zdravotných záznamov 152 bývalých športovcov z kontaktných športov, ktorí zomreli pred tridsiatym rokom života, vedci našli známky chronickej traumatickej encefalopatie až v 40 percentách z nich. Rodinní príslušníci pri väčšine z nich opisovali príznaky psychických porúch a približne v tretine sa zaznamenala nadmerná konzumácia alkoholu alebo užívanie návykových látok.

Kroky k lepšej ochrane športovcov

Kým v minulosti sa poranenia hlavy v mládežníckom športe často bagatelizovali, dnes im športové ligy venujú čoraz väčšiu pozornosť. Výskumy ukazujú, že obmedzenie fyzického kontaktu počas prípravného obdobia alebo medzi zápasmi môže výrazne znížiť riziko poranení hlavy u mladých športovcov.

Tréneri kontaktných športov, ako je americký futbal či futbal, dnes často absolvujú školenia, vďaka ktorým dokážu rozpoznať príznaky poranenia hlavy a vedia, ako v takýchto situáciách postupovať. Dôležitú úlohu zohrávajú aj športoví tréneri a zdravotní pracovníci, ktorí sú bežne prítomní na stredoškolských športových podujatiach a čoraz častejšie aj pri zápasoch mladších detí.

Ako prví zasahujúci pri športových úrazoch sú vyškolení na posúdenie príznakov poranenia hlavy a v spolupráci s lekárskym tímom rozhodujú o tom, kedy sa môže športovec bezpečne vrátiť späť do hry. Zároveň sú v dobrej pozícii na to, aby si všimli aj psychické zmeny, ktoré sa po poraneniach hlavy často objavujú.

Príznaky otrasu mozgu u športovcov, ktoré spúšťajú nárazy lopty či otrasy hlavou pri jednotlivých športových disciplínach. Zdroj: Youtube/Centers for Disease Control and Prevention (CDC)

Po úraze hlavy by mali byť obozretní aj rodičia a opatrovníci. Zmeny nálady alebo správania po poranení hlavy by nemali zostať bez povšimnutia a mali by viesť k vyšetreniu u neurológa alebo odborníka na duševné zdravie, ktorý zabezpečí ďalšie posúdenie a prípadnú liečbu.

Zdroje: Nature (1, 2), Psychology Research and Behavior Management, British Journal of Sports Medicine, JAMA Network (1, 2, 3), Alzheimer’s & Dementia, Clinical Journal of Sport Medicine, Today, Pediatrics, Centers for Disease Control and Prevention

(RR)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky

Mediálni partneri

ÁMOS vision FonTech Startitup