Rodinné traumy si môžeme prenášať z generácie na generáciu.
Vedci objavili nové fyzické mechanizmy, ktoré stoja za medzigeneračnou traumou u ľudí. Zdroj: iStock/SB Arts Media
Stresujúci život môže zanechať stopy na našom genetickom kóde, pričom tieto sa môžu preniesť aj na naše deti. Nová štúdia uverejnená v časopise Nature odhalila, ako biologický vplyv traumy u matky prechádza na dieťa aj po tom, čo spúšťače traumy už odzneli.
Medzinárodný tím výskumníkov objavil nové fyzické mechanizmy, ktoré stoja za medzigeneračnou traumou u ľudí, a vysvetľuje, prečo sú ľudia s rodinnou anamnézou nepriaznivých udalostí náchylnejší na duševné poruchy, ako je úzkosť a depresia, napriek tomu, že sami tieto negatívne okolnosti nezažili.
Výskumníci analyzovali DNA 48 sýrskych rodín troch generácií, skúmali teda staré mamy alebo matky, ktoré v tehotenstve utiekli pred masakrom v sýrskom meste Hamá v roku 1982 alebo pred ozbrojeným povstaním v roku 2011, ktoré boli súčasťou prebiehajúcej sýrskej občianskej vojny.
Odobrali vzorky 131 osobám, na ktorých následne analyzovali zmeny v epigenetických znakoch. Nejde o zmeny v samotnej sekvencii DNA, ale o chemické zmeny, ktoré ovplyvňujú fungovanie tejto sekvencie.
Gény súvisiace s násilím mali aj tí, ktorí ho nezažili
Rodiny, ktoré opustili Sýriu pred rokom 1980, teda dva roky pred vojnou, mali zmeny v 14 genómových oblastiach súvisiacich s násilím. Gény porovnali s ich starými rodičmi, ktorých v roku 1982 už vojna zasiahla a boli rovnaké. Osem z týchto modifikácií pretrvávalo aj u vnukov, ktorí násilie priamo nezažili.
Výsledky tiež naznačujú zrýchlené epigenetické starnutie, ktoré potenciálne zvyšuje riziko ochorení súvisiacich s vekom. Okrem toho ďalších 21 oblastí genómu vykazovalo známky zmien spôsobených priamo násilím v sýrskej občianskej vojne. Zmeny, ktoré výskumníci pozorovali, boli konzistentné u všetkých obetí násilia a ich potomkov, čo naznačuje, že práve stres spôsobený konfliktom majú ľudia v génoch.
Takéto trvalé, viacgeneračné zmeny génov v reakcii na stres vedci už našli aj pri zvieratách, ale doteraz len veľmi málo skúmali, ako môžu fungovať u ľudí. Zo štúdie nie je jasné, ako by tieto zmeny mohli ovplyvniť zdravie jednotlivcov.
Výskumníci poukazujú na fakt, že aj keď si tieto rodiny niesli v génoch zmeny súvisiace s násilím, žijú plnohodnotný, produktívny život a majú deti. Samozrejme, nemôžeme zabúdať na mnoho ďalších deštruktívnych dôsledkov násilia na obete a ich deti, najmä negatívny vplyv na duševné zdravie či fyzickú kondíciu.
Podľa vedcov sa tieto zistenia pravdepodobne vzťahujú na mnohé ďalšie formy násilia vrátane domáceho násilia, sexuálneho násilia a násilia páchaného strelnými zbraňami. Tieto činy majú trvalé následky, ktoré ďaleko presahujú rámec osôb zúčastnených na výskume.
Tieto zistenia vedcov môžu pomôcť vysvetliť aj rôzne formy zneužívania, chudoby a traumy, ktoré sa vyskytujú u rôznych rodinných príslušníkov medzi generáciami.
Zdroje: Nature, Science Alert
(RR)
