„Závislostný gén“ sa zatiaľ nepodarilo objaviť

23. jan. 2018 • Sociálne vedy

„Závislostný gén“ sa zatiaľ nepodarilo objaviť

Otázka, prečo ľudia užívajú drogy, je stará ako ľudstvo samo a odborníkov i širokú verejnosť trápi mnohé desaťročia. Prof. PhDr. Peter Ondrejkovič, PhD. z Katedry sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre vysvetľuje, že o drogách, ktoré pôsobia na centrálny nervový systém, hovoríme ako o psychotropných substanciách.

„Ich presný účinok nie je dodnes dostatočne vysvetlený. Stále existujú veľké medzery v našom poznaní. Vieme však, že tzv. systém odmeňovania v našom mozgu v spojení s dopamínom zaujíma ústredné miesto pri vzniku závislosti. Pocity šťastia, radosti a nádeje, ktoré vznikajú pri konzumácii drog, vznikajú práve aktivovaním systému odmeňovania. To možno preukázať osobitne pri kokaíne a amfetamínoch, ktoré systém odmeňovania priamo aktivujú.“

Možno preto sa podľa neho dá s určitým zjednodušením povedať, že na prvom mieste ide o pociťovanie šťastia, radosti a nádeje, ktoré sprostredkuje spravidla látka nazývaná dopamín. „Tieto pocity zohrávajú rozhodujúcu úlohu ako príčina konzumácie drog. Účinok drog však nie je iba telesný. U väčšiny závislých konzumentov drogy vyvolávajú okrem telesných porúch aj psychiatrické poruchy, priamo odvoditeľné z ich konzumácie. Je však možné, že niekedy až psychiatrické problémy vedú ku konzumácii drog. Túto skutočnosť nazývame psychiatrická komorbidita, sprevádzajú ju poruchy osobnosti, strach, depresie, fóbie a nutkanie, tlak. Tieto poruchy majú ´do činenia´ s osobnosťou človeka, s jeho sebavedomím a so spracovávaním pocitov. Vznik závislosti na základe konzumácie drog potom vystupuje ako akási možnosť ´sebaošetrovania´, prípadne ´samoliečby´, prekonávania ťažkostí, smútku, depresií a podobne.“ 

Ako uvádza prof. PhDr. Peter Ondrejkovič, PhD., rozhodujúca pre vznik závislosti je ľudská psychika, aj keď nemožno povedať, že existuje osobnosť predurčená na vznik závislosti, s čím je možné sa neraz stretávať v rôznych názoroch. „Isté osobnostné znaky však spôsobujú ľahší vznik závislosti, ako napríklad nedostatočná frustračná tolerancia, nedostatočne silné ja alebo neurotický vývoj osobnosti. Psychológia skúma a diskutuje o rôznych modeloch, prostredníctvom ktorých by bolo množné vysvetliť vznik závislosti (napríklad hľadanie vlastnej identity, ´skúšanie´ roly dospelého u detí a mladistvých, akceptovanie konzumácie drog v rovesníckej skupine ako riešenie problémov, psychoanalytické teórie vývoja človeka a i.).“ 

Odborník vysvetľuje, že teória učenia predpokladá, že konzumácia drog je naučeným správaním. „Príjemný účinok (spočiatku) užívania drog pôsobí ako pozitívny posilňovač a vedie k opakovanej konzumácii. Ak sa následne konzumuje droga v situáciách, ktoré konzument pociťuje ako negatívne alebo konfliktné, dochádza k javu, ktorý nazývame Kuplung (spojenie). Tento jav vedie k tomu, že konzumácia drogy sa začína považovať za vyrovnávanie, prípadne zvládanie alebo vyvarovanie príslušným situáciám.“

Aj nedostatočná frustračná tolerancia, konflikt v oblasti vlastných hodnôt a nedostatočná schopnosť nadväzovať vzťahy podľa neho neraz zapríčiňujú siahnutie po droge alebo podporujú jej konzumáciu. „Často sme svedkami výpovedí typu ´iba s extázou sa cítim výborne´, ´po niekoľkých pivách mi začína byť všetko jedno´, ´keď fajčím, som in´ a podobne. Uvedené príčiny konzumácie drog by sme mohli klásť na ďalšie miesto v poradí.“  

Prof. PhDr. Peter Ondrejkovič, PhD. uvádza, že často sa stretáva s názormi, podľa ktorých má vývoj drogovej závislosti v mnohých prípadoch svoje korene v oblasti dedičnosti. „Konkrétne poznatky o tom, do akej miery je vznik drogovej závislosti podmienený geneticky, však nie sú ešte stále dostatočne preskúmané. Hypotézy dedičnosti ako dispozície na drogové správanie však existujú a sú predmetom viacerých výskumov. Doterajšie výskumy ukazujú, že pri aktivácii neurotransmiterov v mozgu existujú geneticky podmienené rozdiely. Uvedené rozdiely sa zaznamenali práve v dopamínovom odmeňovacom systéme, v spracovávaní drog v tele a v citlivosti, prípadne vnímavosti efektov vyvolaných drogou. Špeciálny gén, zodpovedný za sklon ku konzumácii drog a vzniku závislosti, akýsi ´závislostný gén´, sa však zatiaľ nepodarilo objaviť. Možno existuje súhra viacerých génov vytvárajúcich predispozíciu závislosti.“

Príčin, prečo ľudia užívajú drogy, je iste mnoho, dopĺňa odborník z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Samotný výsledok – konzumácia drog a vznik drogovej závislosti – nikdy podľa neho nie je vyvolaný jedinou príčinou. „Navyše je to spravidla dlhodobý proces, len zriedka sa možno stretnúť s okamžitým alebo veľmi krátkym obdobím vzniku závislosti. Poznávať tento proces, odhaľovať jeho zákonitosti a fyzickú, psychickú i sociálnu podmienenosť je mimoriadne dôležité. Iba ak budeme dôkladne poznať príčiny vzniku závislostí, máme nádej na úspešnú intervenciu do tohto spoločensky nežiaduceho javu, či už vo forme prevencie, liečby, alebo resocializácie.“

Aké sú odborné postupy pri liečbe závislostí?

MUDr. Silvia Lúčna, primárka Kliniky drogových závislostí Slovenskej zdravotníckej univerzity, ktorá zároveň pôsobí v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela v Pezinku, predovšetkým pripomína výskumy, ktoré potvrdzujú, že počet ľudí, ktorí z rôznych dôvodov aspoň občas užívajú nejakú drogu, či už legálnu alebo ilegálnu, na celom svete postupne stúpa.

„Droga je akákoľvek psychoaktívna látka, ktorá je schopná meniť duševné procesy a má potenciál stať sa návykovou látkou. Pôsobí na ľudský organizmus veľmi komplexne. Najviac škody na telesnom a duševnom zdraví spôsobuje pri chronickom užívaní, ale veľmi nebezpečné je aj jednorazové požitie drogy, lebo môže nastať akútna otrava a bezprostredné ohrozenie života. Závislosti od psychoaktívnych látok a telesné a duševné komplikácie spôsobené závislosťou alebo škodlivým užívaním psychoaktívnych látok patria medzi najčastejšie diagnózy, a to nielen na psychiatrických oddeleniach a v psychiatrických nemocniciach, ale aj na oddeleniach pre liečbu telesných ochorení.“

ilustračné foto /lieky/

Liečba závislostí je podľa nej veľmi komplexná a zložitá, pretože táto diagnóza zasahuje do všetkých oblastí ľudského života. „Liečba zasahuje a ovplyvňuje bludný kruh závislosti, ktorý tvorí: jedinec (a jeho vnútorný telesný a duševný systém) – droga – prostredie jedinca (teda vonkajší systém – rodina, priatelia, partia, škola, práca, médiá, spoločnosť). Liečba by mala zmeniť tento bludný kruh takto: jedinec – zdravý životný štýl – prostredie. Liečba je diferencovaná, lebo musí zohľadňovať rôzne štádiá ochorenia.“

Motivácia závislého na liečbu a vôbec na vyhľadanie pomoci je podľa MUDr. Silvie Lúčnej veľmi dôležitá. „Ani tá najprepracovanejšia a najmodernejšia metóda liečby nemôže byť úspešná, ak pacient nespolupracuje alebo ak spoluprácu len predstiera. Motívom na nástup na liečbu u mnohých závislých nie je ich presvedčenie alebo aspoň snaha liečiť sa zo svojej závislosti, ale rôzne sociálne okolnosti, napríklad strata zamestnania, bývania, odmietnutie rodinou, nátlak partnera či zamestnávateľa alebo hrozba väzenia. Pacienta často privedú do zdravotníckeho zariadenia telesné komplikácie a nie jeho ochota podstúpiť liečenie.“ 

Odborníčka popisuje princípy medikamentóznej liečby. Lieky sa podľa nej používajú najviac v prvých fázach liečby závislostí pri detoxifikácii a pomáhajú závislým predovšetkým zmierniť telesné a duševné ťažkosti, ktoré sa vyskytujú v súvislosti s odňatím drogy, tzn. pri výskyte abstinenčného syndrómu. Uvádza, že podľa rozvinutých príznakov a pridružených duševných porúch sa používajú lieky z týchto skupín:

Antipsychotiká – napríklad tiapridal, haloperidol, atypické antipsychotiká – sú potrebné pri rozvoji závažných psychotických stavov, napríklad delirium tremens pri závislosti od alkoholu, výskyt halucinácií, nadmerná vzťahovačnosť (paranoidný syndróm), bludová porucha.

Anxiolytiká a hypnotiká – sú to lieky, ktoré znižujú úzkosť, napätie, pôsobia relaxačne, zlepšujú spánok, uvoľňujú svalstvo.

Antidepresíva – sú veľmi dôležité, pretože mnohí pacienti so závislosťou majú depresívne a úzkostné príznaky.

Thymostablizátory – sú to lieky, ktoré pri dlhšom užívaní zabraňujú výkyvom nálady, potláčajú impulzivitu a tým celkovo stabilizujú psychické funkcie.

Anticravingové lieky – znižujú túžbu po droge, tzv. craving, a pomáhajú tak udržať pacientovu abstinenciu. „Craving je neodolateľná túžba po užití psychoaktívnej látky, s ktorou má pacient už skúsenosti, napriek tomu, že si uvedomuje negatívne dôsledky. Pri liečbe alkoholizmu sa využíva najmä acamprosat,“ vysvetľuje odborníčka.

Substitučná liečba – zatiaľ sa na liečbu opiátového typu závislosti využíva napríklad methadon a buprenorfín. Je vhodná pre silne závislých, ktorí zlyhávajú v abstinencii a slúži hlavne na zníženie zdravotného a celospoločenského rizika, spojeného s užívaním nelegálnej drogy.

MUDr. Silvia Lúčna ďalej uvádza psychoterapeutickú liečbu, pričom najviac sa využíva skupinová psychoterapia „Užšia skupina pacientov pod vedením psychoterapeuta pracuje spoločne na problémoch jednotlivca i skupiny. Vytvárajú sa terapeutické vzťahy a dôvera. Zameriava sa na vytvorenie nového systému hodnôt, prijatie zodpovednosti za svoje konanie, posilňuje schopnosť vyjadrovať, prežívať a porozumieť svojim citom, podporuje rozvoj asertívnych schopností, zvýšenie sebavedomia a motiváciu na zmenu životného štýlu, samostatnosť, ukazuje nové životné perspektívy.“

ilustračné foto /liečba/

Terapeutická komunita je podľa nej liečebné spoločenstvo. „Nevyhnutná je aktívna účasť klienta na liečbe. Vychádza z predpokladu, že ľudia s rovnakým problémom si dokážu účinne pomáhať tým, že si poskytujú vzájomnú podporu, učia sa jeden od druhého, hodnotia sa navzájom.“ 

Režimová terapia zas podľa odborníčky znamená pre pacienta dodržiavanie denného programu, rešpektovanie rôznych zákazov a príkazov, plnenie určitých povinností, starostlivosť o svoje okolie a veci. „Jej zmyslom je navrátiť pacienta do normálneho života. Didaktoterapia a edukácia poskytuje pacientovi informácie a vedomosti o jeho poruche, o jej komplikáciách, rizikách a následkoch.“

MUDr. Silvia Lúčna pripomína aj relaxačné techniky – hlavne autogénny tréning, joga – slúžia na uvoľnenie napätia, zlepšujú spánok a náladu, zmierňujú psychosomatické ťažkosti. „Muzikoterapia a arteterapia využíva možnosti liečivého pôsobenia hudby a umenia na psychiku. Hudba ovplyvňuje predovšetkým náladu, vyvoláva silné emócie, ktoré sa môžu vyjadriť neskôr napríklad kresbou pri arteterapii alebo sa o nich môže rozprávať na skupinovej psychoterapii. Ergoterapia alebo pracovná terapia je liečba prácou, väčšinou v parku, záhrade či v skleníku. Podporuje pracovné návyky a stereotypy, kolektívne cítenie, fyzickú kondíciu.“      

Neopomeňme ani rodinnú terapiu, kde podľa odborníčky rodinné vzťahy často motivujú na liečbu a pozitívnu zmenu. „Pri liečbe neplnoletých pacientov je nevyhnutná spolupráca s rodičmi pacienta. U dospelých pacientov je dôležitá spolupráca s ich partnermi, deťmi alebo inými príbuznými. Psycho-sociálna rehabilitácia znamená obnovovanie sociálnych kompetencií, komunikačných schopností a prispôsobovanie novému životnému štýlu.“

MUDr. Silvia Lúčna uzatvára, že základným cieľom liečby pacienta so závislosťou od akejkoľvek psychoaktívnej látky vrátane alkoholu, je motivovať ho na zmenu doterajšieho životného štýlu tak, aby nemal potrebu vracať sa k droge a vyhľadávať ju. „Liečba neznamená len prekonanie telesných a duševných príznakov závislosti, zameriava sa aj na spôsob života pacienta, jeho nevhodné a škodlivé návyky, rodinu, sociálne a pracovné problémy, prípadne aj právne.“

Cieľom je podľa nej priviesť pacienta k novému životnému štýlu. „Abstinencia od drogy nie je cieľ, ale prostriedok na zdravší, šťastnejší a spoločensky prijateľný život. Pri liečbe závislostí sú lekár terapeut a pacient partnermi a spolupracovníkmi. Pacient nesmie byť len pasívnym prijímateľom lekárových rozhodnutí, musí sa aktívne, samostatne a so záujmom podieľať na vlastnej liečbe.“    

 

Informácie poskytli: Prof. PhDr. Peter Ondrejkovič, PhD. z Katedry sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a MUDr. Silvia Lúčna, primárka Kliniky drogových závislostí Slovenskej zdravotníckej univerzity

Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR

Ilustračné foto: Pixabay.com

Uverejnila: VČ

Súvisiace:

Hore
fotografická súťaž TVT 2019
Noc výskumníkov 2019
QUARK
Aurelium - centrum vedy
TVT 2019
Prechod VK na VND - jeseň
výtvarná súťaž TVT 2019
Veda v Centre
Publikácie Veda v CENTRE
kúpa časopisov jún 2016
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Agrofilm 2019
Zaujímavosti vo vede
25. apríl 2018 predstavuje pre „molekulu života“, resp. DNA významný medzník.
Zistite viac