Záludnosti posudzovania rizika a pravdepodobnosti

31. jan. 2019 • Psychologické vedy

Záludnosti posudzovania rizika a pravdepodobnosti

Jedným z dôvodov, prečo ľudia veria nezmyslom, je nedostatočná štatistická gramotnosť. Tá pramení v strachu a odpore voči matematike. Akým ilúziám ľudia podliehajú, keď posudzujú číselné údaje? Aké závažné dopady to má na ich zdravie, financie či životné prostredie? A čo s tým môžeme urobiť?

Témou prednášky Lenky Kostovičovej na pôde Centra vedecko-technických informácií SR bolo „Záludnosti posudzovania rizika a pravdepodobnosti“.

„Ľudia majú strach z rôznych javov a živých i neživých objektov. Niektoré obavy sú opodstatnené viac, iné menej, no viaceré z nich zásadne vstupujú do ich uvažovania a rozhodovania. Jedným zo zdrojov úzkosti je matematika a práca s číslami, známa tiež ako ´matemafóbia´. S antipatiami až odporom k matematike sa stretávame dennodenne, už od základnej školy,“ uvádza v knihe Prečo ľudia veria nezmyslom Lenka Kostovičová.

Predstavila v nej kľúčové kognitívne odchýlky (nielen) v súvislosti s vnímaním pravdepodobnosti. „Efekty formátu boli podmienené špecifikami úlohy, no zvyšok omylov a ilúzií vyplýval z charakteristík človeka – posudzovateľa.“ Ďalej svoju pozornosť autorka sústredila na dvanásť kľúčových faktorov, ktoré vstupujú do procesu zvažovania rizík a prípadných prínosov rôznych tém.

Ako uvádza Lenka Kostovičová, ľudia v prvom rade podceňujú bežné každodenné riziká, no majú nadmerný strach so zriedkavých a nevšedných. „Zatiaľ čo sa desia exotických chorôb, prehliadajú, že čelia oveľa väčšiemu nebezpečenstvu kvôli smogu, dlhodobej zlej životospráve či zadlžovaniu sa. Niektoré riziká, napríklad dopad asteroidu alebo hrozba, že sa stanú obeťou teroristického útoku, im navyše pripadajú obzvlášť hrozivé. Nepomerne viac by sa však mali obávať niekoľkonásobne pravdepodobnejších, no menej hrozivých scenárov, akými je napríklad diagnóza cukrovky či ischemickej choroby srdca. Srdcovo-cievnych ochorení, ktoré sú najčastejšou príčinou úmrtia, sa ľudia boja podstatne menej, než by sa mali aj preto, že dôsledky nezdravého životného štýlu sa spravidla prejavia oveľa neskôr. Podobne je to v prípade nezodpovedného prístupu k životnému prostrediu a hrozby kolapsu ekosystému kvôli úhynu druhov, dopady ktorých možno pocítia až ďalšie generácie. Opakom sú riziká s okamžitým prejavom, typu jazdy pod vplyvom alkoholu či experimentovania s pyrotechnikou.“

Autorka práce pokračuje, že v duchu hesla „bojím sa toho, čomu nerozumiem“ ľudia vnímajú menej citlivo známe, pochopené riziká, akými sú priemyselné znečistenie či intenzívna konzumáciu alkoholu. „Menej známe, prípadne zatiaľ málo preskúmané, pochopené a predvídateľné riziká sa v ich mysli spájajú s oveľa väčšou hrozbou. Patria medzi ne pokrok v oblasti vývoja umelej inteligencie či integrácia ľudí z iných kultúr a s odlišným náboženským vierovyznaním do spoločnosti.“

Človek nie je tvor plne racionálny, vysvetľuje Lenka Kostovičová. „Pri posudzovaní pravdepodobnosti a rizika podlieha ilúziám, dopúšťa sa omylov, niektorým aspektom a informáciám prikladá priveľkú – a iným primalú – váhu. O čo ľahšie je kritizovať ho, o to náročnejšie je mu pomôcť. Po dekádach poukazovania na ľudské obmedzenia v rámci procesu posudzovania a rozhodovania nadišiel správny čas na hľadanie riešení. Tie sa v princípe delia na dve základné kategórie: môžeme sa snažiť zmeniť prostredie alebo človeka samotného.“

Prečo je teda dôležité rozumieť pravdepodobnosti a riziku, pýta sa v závere autorka. Už v prvej polovici minulého storočia otec science fiction Herbert Goerge Wells predvídal podľa nej, že štatistická gramotnosť bude jedného dňa pre ľudí rovnako nevyhnutná ako schopnosť čítať a písať. „Ten deň už nastal, a my stále robíme málo preto, aby sa deti matematiky nebáli a chápali, na čo sa im v živote zíde. Nekompetentnosť v oblasti porozumenia štatistickým údajom totiž z človeka robí obeť manipulácie a zavádzania, a znižuje jeho šance pre dobré rozhodnutia a spokojný život. Štatisticky gramotní ľudia sa, naopak, môžu rozhodovať rozumne a slobodne, prípadne niekedy aj intuitívne – no z vlastne iniciatívy, nie preto, že to vyhovuje iným. No a sem-tam môžu okolie pobaviť niektorou z pravdepodobnostných hádaniek. Vysvetliť napríklad taký narodeninový paradox je totiž skutočnou skúškou porozumenia záludností posudzovania rizika a pravdepodobnosti.“

 

Odborný garant textu: Lenka Kostovičová

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Ilustračné foto: Pixabay.com /177789/

 

Prečo ľudia veria nezmyslom?

Súvisiace:

Hore
Vedec roka 2018
QUARK
Prechod VK na VND - leto
fotografická súťaž TVT 2019
Noc výskumníkov 2019
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
TVT 2019
Publikácie Veda v CENTRE
výtvarná súťaž TVT 2019
Aurelium - centrum vedy
TVT 2018 články
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Eustres je typ stresu, ktorý v primeranej miere stimuluje jedinca napríklad k vyšším výkonom.
Zistite viac