Vybrali sme z Quarku 10/2019

30. okt. 2019 • Iný

Vybrali sme z Quarku 10/2019

Nestihli ste si kúpiť októbrový Quark? Dávame vám do pozornosti najzaujímavejšie články a novinky zo sveta vedy a techniky, ktoré priniesol Quark za posledný mesiac.

V obrannej zóne impéria (Téma)

Kvôli demografickému tlaku v súčasnosti pamiatky staroveku v nílskej delte súperia o miesto s moderným osídlením. Hrozí tak, že sa navždy stratia dôležité informácie o živote ľudí, aj o historických udalostiach.

Hlavná téma októbrového čísla Quarku sa venovala výsledkom poľsko-slovenského výskumu v oblasti nílskej delty v Egypte v lokalite Tell el-Retábí. Výskum v tejto časti Egypta sa zanedbával. Desať sezón výskumu však odhalilo, že pod vrstvami piesku sa na Tell el-Retábí skrýva oveľa viac, ako sa predpokladalo.

Tell el-Retábí je jedno z najvýznamnejších starovekých sídel v údolí (wádí) Tumilát, na okraji východnej nílskej delty. V súčasnosti sa toto údolie veľmi nelíši od iných poľnohospodárskych oblastí delty. V minulosti však bolo významnou spojnicou v polopúšti, ktorou viedli cesty z Egypta k ložiskám medi a tyrkysu na polostrove Sinaj a ďalej k mestám v Syropalestíne na severe a k pobrežiu Červeného mora na juhu. Najzaujímavejšie výsledky expedícií si môžete pozrieť v trojrozmernej vizualizácii starovekého osídlenia.

Tell el-Retábí – 3D vizualizácia, zdroj YouTube/Nadácia Aigyptos, Dwarf Digital s. r. o.

Vo svete vírusov (Rozhovor)

Vďaka masívnemu sekvenovaniu DNA sa podarilo objaviť množstvo nových druhov vírusov baktérií – bakteriofágov. O dosiaľ neznámych vírusoch sme sa rozprávali s mikrobiologičkou Máriou Džunkovou.

„Otázka špecificity fágov je veľmi dôležitá pri bioinžinierskom vývoji fágov, ktoré by mohli liečiť závažné bakteriálne infekcie, a tak nahradiť antibiotiká, na ktoré si baktérie veľmi rýchlo vytvárajú rezistencie. Vedci hľadajú alternatívy antibiotík v podobe špecifických fágov. Obávam sa však, že ich špecificita sa bude zisťovať len testovaním niekoľkých izolátov v laboratóriu. Je to najjednoduchšia cesta, ale je príliš obmedzená.“

Ing. Mária Džunková, PhD., sa k sekvenovaniu DNA dostala ešte počas štúdia v Prahe. Doktorát získala na Universidad de Valencia v Španielsku, časť jej doktorandského výskumu o baktériách v ľudskom tráviacom trakte urobila počas stáže na Harvard Medical School. V rokoch 2016 až 2019 pracovala ako výskumníčka v austrálskom Brisbane, v Australian Centre for Ecogenomics (University of Queensland). Tam vyvinula metódu viral tagging, ktorá slúži na hľadanie spojení medzi neznámymi baktériami a neznámymi bakteriofágmi. V súčasnosti žije v Kalifornii, pracuje na Joint Genome Institute (Lawrence Berkeley National Lab), kde aplikuje viral tagging na rôzne ekosystémy.

Ing. Mária Džunková, PhD.. Foto: archív M. Dž.

Harmónia v zelenej (Príroda)

Interval spektra vlnových dĺžok viditeľných pre človeka a označovaných človekom ako farba je v rozmedzí 380 až 780 nm. Vlnovú dĺžku 510 až 550 nm interpretuje ľudský mozog ako zelenú farbu.

Zelená je farba života a zdravia najmä vďaka kľúčovej role chlorofylu. Zelený chlorofyl je zvláštny fenomén. Svojou štruktúrou sa podobá krvnému farbivu hemoglobín u človeka, dýchaciemu pigmentu v červených krvinkách, ktorý zabezpečuje prenos dýchacích plynov. Hemoglobín sa chemicky organizuje okolo atómu železa, chlorofyl obsahuje vo svojej obdobnej porfyrínovej kostre atómy horčíka. Mierne nadnesene by sme mohli tvrdiť, že chlorofyl a krv sú z hľadiska chemickej štruktúry dvojčatá. Hemín sa zlučuje s bielkovinou globínom a vytvárajú tak hemoglobín, ktorý sa nachádza v červených krvinkách.

Chlorofyl možno považovať za látku, ktorou príroda umožňuje tvorbu krvi všetkým bylinožravcom, a teda aj človeku. V chlorofyle nahromadená slnečná energia sa odovzdáva k dispozícii rastlinným bunkám rovnako ako aj bunkám človeka.

Z evolučného hľadiska je ľudské oko najcitlivejšie na žltozelenú farbu, pretože na Zem dopadá zo Slnka najviac žiarenia práve v tejto oblasti elektromagnetického spektra. Foto: Pixabay (congerdesign)

Viac z rubriky Príroda: Tatranské kozy, Lietajúce perly

Takmer perpetuum mobile (Doprava)

Japonská spoločnosť Komatsu je známa výrobou ťažkých strojov, ktoré sa používajú nielen v stavebníctve, ale aj v ťažobnom priemysle. Komatsu vyrába aj tažkotonážny sklápač 930E, ktorý síce má dieselový pohon, ale je kombinovaný s elektrickými generátormi poháňajúcimi zadné kolesá.

Výrobca batérií Lithium Storage dodal do motorového priestoru namiesto naftového motora a nádrže najväčšiu batériu, aká bola kedy vyrobená pre elektrické vozidlo. Samotné akumulátory majú hmotnosť viac ako 4,5 tony, čo je asi 10 % z celkovej hmotnosti tohto 45 ton vážiaceho kolosu, ktorý odvezie na korbe ďalších 65 ton nákladu. Batérie sa skladajú zo štyroch blokov, sú zložené z 1 440 niklovo-mangánovo-kobaltových článkov a majú celkovú kapacitu 700 kWh, čo je sedemkrát viac ako pri luxusnej Tesle X P100D.

Takto pripravený obor začal pracovať v kameňolome pri švajčiarskom meste Biel na úpätí pohoria Jura. Tam prázdny nákladiak s rozmermi 9,36 × 4,24 × 4,40 m (dĺžka × šírka × výška) vystúpi k lomu po náročnej ceste s 13 % stúpaním, pričom musí prekonávať prevýšenia 200 metrov, aby potom v lome nabral 65-tonový náklad vápenca. S viac ako dvojnásobnou hmotnosťou, s ktorou sa vracia z kopca späť, sa pri jednej ceste nadol vygeneruje vďaka rekuperácii brzdnej energie 40 kWh. Takýchto ciest má zvládnuť e-obor denne dvadsať, takže celkovo vyrobí 800 kWh elektrickej energie. A keďže cestu späť do kopca ide e-Dumper prázdny, a teda aj podstatne ľahší, vystačí si len s časťou tejto energie. Inými slovami – každý pracovný deň by tak mal gigantický nákladiak skončiť s prebytkom 200 kWh, čo je viac ako 70 MWh prebytočnej energie za rok!

Foto: eMining AG

Čo je nové vo výskume?

Krátkodobé a prerušované postenie sa znižuje chronický zápal a tlmí chronické zápalové ochorenia bez ovplyvnenia reakcie imunitného systému na akútne infekcie.

Komárí sosák nie je schopný preniknúť cez grafénovú vrstvičku nanesenú na koži.

Lietadlo Bird of Prey využíva prvky z aerodynamiky dravých vtákov.

Mikrokvapky vody spontánne produkujú peroxid vodíka.

Vedci sú o krok bližšie ku krvnému testu, ktorý predpovedá, kedy človek zomrie.

Inžinieri z MIT vyvinuli robotické vlákno, ktoré je možné magneticky riadiť krvnými cievami v ľudskom mozgu.

Prvýkrát prečítali genóm hrachu, ktorý odhaľuje, ako sa strukovina vyvíjala a pomôže pri ďalšom zlepšovaní úrody.

Nový nanomotor tvorí jediný vápnikový ión a je približne 10-miliárdkrát menší ako motor automobilu.

Aligátory majú prekvapujúco tenkú zubnú sklovinu.

Archeológovia v Peru objavili na rozsiahlom obetnom mieste pozostatky 227 obetovaných detí.

Čítajte viac...

 

Nové vydanie časopisu Quark nájdete v novinových stánkoch od 1. novembra 2019.

Ak chcete dostávať Quark každý mesiac pohodlne do vašej schránky a získať prístup k archívu časopisu na www.quark.sk, objednajte si zvýhodnené predplatné na tejto adrese: www.quark.sk/predplatne/

Pre aktuálne informácie a ďalšie zaujímavosti sledujte facebookovú stránku www.facebook.com/casopisquark.

Uverejnila: ZH

Súvisiace:

Hore
Aurelium - centrum vedy
Veda v Centre
Publikácie Veda v CENTRE
kúpa časopisov jún 2016
Quark_2019
Bratislavská vedecká cukráreň
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Extrapolácie 2019
Zaujímavosti vo vede
Na získanie veľkého množstva energie rozkladáme potravu chemickými reakciami, ktoré potrebujú kyslík
Zistite viac