Výber správnych krmív pre hospodárske zvieratá

16. máj. 2019 • Veterinárske vedy

Výber správnych krmív pre hospodárske zvieratá

V celej EÚ platí zákaz používania antibiotík a iných chemických látok v krmivách hospodárskych zvierat. Žiaduca je tak cielená suplementácia krmív fytogénnymi zdrojmi a minerálnymi aditívami organického pôvodu. Projekt Modulácia tráviacich procesov u hospodárskych zvierat naturálnymi a minerálnymi aditívami (Digestive modulation by phytogenic and mineral feed additives in farm animals) je zameraný na sledovanie vplyvu rastlinných extraktov (tanínov, saponínov, silíc, polyfenolov) a organicko-minerálnych komplexov na metabolizmus a vzájomné interakcie v gastrointestinálnom trakte hospodárskych zvierat.

Zodpovednou riešiteľkou je MVDr. Ľubomíra Grešáková, PhD., Centrum biovied SAV. V projekte sa vedci zameriavajú na ovplyvňovanie gastrointestinálneho metabolizmu rastlinnými extraktmi s dôrazom na znižovanie metanogenézy a optimalizáciu fermentácie. Taktiež sledujú dopad aplikácie nových organických zdrojov zinku a mangánu na ich absorpciu a depozíciu v tkanivách hospodárskych zvierat, ako aj ich vplyv na antioxidačný status zvierat.

Chov a životné prostredie

Ako vysvetlila MVDr. Ľubomíra Grešáková, PhD., výber správnych krmív a kŕmnych aditív pre hospodárske zvieratá je kľúčový na dosiahnutie vysokej úžitkovosti zvierat a zároveň má prispievať aj k zníženiu environmentálneho zaťaženia. „Chov hospodárskych zvierat a odpady vznikajúce pri ich chove prispievajú k znečisteniu pôdy a povrchových vôd a celkovým antropogénnym emisiám skleníkových plynov, preto jednou z vážnych priorít vedeckého záujmu je zahrnutie eliminácie emisií skleníkových plynov do chovateľských stratégií, čím by sa minimalizoval dopad živočíšnej výroby na všetky environmentálne aspekty.“

Jedným z cieľov riešiteľov projektu je správnym výberom kŕmnych aditív znížiť produkciu metánu, ktorý vzniká činnosťou anaeróbnych baktérií v tráviacom trakte prežúvavcov, a patrí medzi najnebezpečnejšie skleníkové plyny. Pozornosť venujú aj zaťaženiu životného prostredia ťažkými kovmi zo živočíšnej výroby. „Použitím organických komplexov stopových prvkov ako kŕmnych aditív vo výžive zvierat by sa mohlo prispieť k zníženiu ich akumulácie v pôde. Potenciálna vyššia biovyužiteľnosť nových organických aditív stopových prvkov znamená ich lepšie využitie v tele zvierat, čím sa môže výrazne znížiť ich vylučovanie trusom do prostredia. Náš výskum teda zohľadňuje tieto environmentálne aspekty, pri cielenom ovplyvňovaní trávenia hospodárskych zvierat prostredníctvom rastlinných a minerálnych aditív.“

Úžitkovosť a zdravie hospodárskych zvierat

Použitie rastlinných aditív (liečivé rastliny, rastlinné extrakty) s vysokým obsahom bioaktívnych látok a organických komplexov stopových prvkov vo výžive zvierat podľa nej môže výrazne zlepší úžitkovosť a zdravie hospodárskych zvierat (zlepšenie antioxidačného a minerálneho statusu, podpora imunity...). Hlavný cieľom projektu je teda formulovať nové perspektívne aditíva vo výžive zvierat (s optimálnym obsahom a formou stopových prvkov) vo výžive zvierat s potenciálom zvyšovať zdravie a udržať produkciu hospodárskych zvierat, no zároveň výrazne prispieť k zníženiu environmentálnej záťaže.

V priebehu doterajšieho trvania projektu vedci analyzovali množstvá bioaktívnych látok v jednotlivých druhov liečivých rastlín. V in vitro podmienkach bol skúmaný vplyv týchto rastlinných aditív a rôznych foriem stopových prvkov (organické aj anorganické zdroje) na fermentáciu, lipidový metabolizmus a bachorový mikrobióm. „Zistili sme, ako tieto aditíva ovplyvňujú minerálny a lipidový metabolizmus v jednotlivých úsekoch tráviaceho traktu prežúvavcov a vybrali sme vhodné aditíva, ktoré budú následne použité v in vivo podmienkach,“ uviedla MVDr. Ľubomíra Grešáková, PhD. V nasledujúcom období budú vedci sledovať vplyv nimi vyselektovaných rastlinných a minerálnych aditív a ich kombinácií u monogastrických zvierat a prežúvavcov na vyššie spomínané ukazovatele (metabolické a funkčné procesy v tráviacom trakte – znižovanie produkcie metánu, zlepšovanie fermentačných parametrov, ovplyvňovanie lipidového metabolimu; ovplyvnenie minerálneho a antioxidačného statusu zvierat, zvyšovanie imunity zvierat).

V rámci tohto projektu bola rozbehnutá rozsiahla spolupráca s viacerými zahraničnými inštitúciami, ktoré sa dlhé roky venujú skúmaniu účinkov bioaktívnych látok v organizme či znižovaniu skleníkových emisií v chove hovädzieho dobytka.

„Z doterajších výsledkov môžeme povedať, že sa nám úspešne podarilo správnou kombináciou a pomerom jednotlivých kŕmnych aditív zvýšiť biovyužiteľnosť niektorých esenciálnych prvkov a tak zlepšiť minerálny a antioxidačný status mladých prasiat. Rovnako využitím herbálnych nutraceutík je možné znížiť produkciu metánu so zachovaním správnych tráviacich procesov u prežúvavcov,“ pripomenula MVDr. Ľubomíra Grešáková, PhD.

Projekt má realizačné obdobie 1. 1. 2017 – 31. 12. 2020

 

Informácie poskytla: MVDr. Ľubomíra Grešáková, PhD.

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Ilustračné foto: Pixabay.com /Capri23auto/

Uverejnila: VČ

Súvisiace:

Hore
Bratislavská vedecká cukráreň
Aurelium - centrum vedy
TVT 2019
Veda v Centre
Prechod VK na VND - jeseň
kúpa časopisov jún 2016
Publikácie Veda v CENTRE
TVT 2019
QUARK
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Extrapolácie 2019
Zaujímavosti vo vede
M. Hell sa v roku 1755 z poverenia Márie Terézie stal riaditeľom Viedenskej univerzitnej hvezdárne.
Zistite viac