Všetko pre záchranu ohrozených druhov rastlín

01. júl. 2019 • Prírodné vedy

Všetko pre záchranu ohrozených druhov rastlín

Do dnešného dňa sa podarilo zozbierať 37 614 druhov semien rastlín zo 189 krajín sveta. Čo sa týka územia Slovenska, vedci zozbierali semená z 800 druhov rastlín. Z uvedeného počtu nazbieraných druhov je 16 panónskych (sub)endemitov, 74 karpatských (sub)endemitov. Z kategórie ohrozených rastlín sa podarilo nazbierať 309 druhov rastlín (81 kriticky ohrozených druhov, 79 ohrozených druhov, 94 zraniteľných druhov a 55 menej ohrozených druhov).

Taká je zatiaľ základná štatistika projektu Príspevok BÚ SAV k medzinárodnému projektu Millenium Seed Bank  (Contribution of IB SAS to the international project Millenium Seed Bank). Zodpovedným riešiteľom je Ing. Jaromír Kučera, PhD., Centrum biológie rastlín a biodiverzity SAV.

Ako vysvetlil, projekt Millenium Seed Bank Partnership je najväčším svetovým projektom, ktorý je zameraný na záchranu rastlín mimo ich prirodzeného výskytu, a to zberom a uskladnením ich semien. Vznikol v roku 2000 a je koordinovaný Kráľovskými Botanickými záhradami (Royal Botanic Gardens) v Kew (Veľká Británia). „Zber semien je zameraný na druhy ohrozené vyhynutím, endemické druhy, ako aj na liečivé, hospodársky významné či invázne druhy rastlín. Semená sú uskladnené v semennej banke vystavanej vo Wakehurst Place, West Sussex, Anglicko. Proces uskladnenia semien začína správnym vytypovaním lokality výskytu druhu s dostatočne veľkou populáciou vo voľnej prírode, ktorá umožní odobrať 500 – 10 000 ks semien a správnym vytypovaním termínu zberu semien. V tomto kroku je veľmi dôležitá spolupráca s odborníkmi pre danú oblasť zberu či pre daný druh, z ktorého sa semená plánujú zbierať. Pred samotným uskladnením sa semená musia vyčistiť a vysušiť na 4 – 6 % vlhkosti. Uskladnené sú pri -20 °C, no v niektorých prípadoch až pri -180 °C,“ približuje odborník.

Cieľom projektu je podľa neho mať uskladnené semená v semennej banke z väčšiny dnes známych voľne rastúcich rastlinných druhov z celého sveta. Prvým cieľom do roku 2020 je zozbierať semená zo 75 000 druhov rastlín, najmä z tých druhov, ktoré sú ohrozené vyhynutím. Toto číslo predstavuje 25 % zo všetkých rastlinných druhov sveta.

„K dosiahnutiu cieľa projektu sme prikročili vytvorením siete, ktorá bude zabezpečovať zber semien z oblasti Karpát. Karpatský oblúk siaha od Slovenska, cez Ukrajinu po Rumunsko s malým presahom do Čiech a Poľska. Preto sme oslovili rôzne inštitúcie z týchto krajín pre spoluprácu na tomto projekte. Úsilie nakoniec v roku 2017 vyústilo do vytvorenia konzorcia pod názvom Karpatská výskumná sieť zo 6 vedeckých inštitúcii. Botanický ústav CBRB SAV je zodpovedná inštitúcia a zároveň koordinátorom spomínaného projektu zameraného na Karpaty. Od konca roka 2018 je tento projekt financovaný, čo zabezpečuje jeho plnú funkčnosť,“ uviedol Ing. Jaromír Kučera, PhD.

Spolupracujúce inštitúcie

Na projekte naši vedci spolupracujú s poprednými vedeckými inštitúciami v danej krajine z Rumunska s Institute of Biological Research Cluj-Napoca, National Institute for Research and Development in Biological Sciences a „A. Borza“ Botanical Garden Babes-Bolyai University (UBB), Cluj-Napoca; z Ukrajiny s Ivan Franko National University of Lviv; z Poľska s W. Szafer Institute of Botany, Polish Academy of Sciences, Kraków; z Čiech s Herbarium and Department of Botany, Charles University, Praha a z Francúzska s Laboratoire d'Écologie Alpine (LECA), Univ. Joseph Fourier, Grenoble. V rámci územia Slovenska sú to viacerí odborníci, ktorí pochádzajú z rôznych inštitúcií z oblasti vysokých škôl: Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Univerzita Komenského v Bratislave, Technická univerzita vo Zvolene, z oblastí múzeí Prírodovedné múzeum SNM v Bratislave a zo správ národných parkov Nízke Tatry a Slovenský kras.

Zber semien v teréne (Veľká Fatra). Foto J. Kučera

Plány Karpatskej výskumnej siete

Do roku 2021 vedci v rámci Karpatskej výskumnej siete naplánovali zber semien z 500 druhov rastlín vyskytujúcich sa na území Karpát. „Pri zbere sa zameriame hlavne na endemické druhy a druhy ohrozené vyhynutím. Za týmto účelom sme vytvorili zoznam druhov pre celú oblasť, kde sú zaradené druhy, ktoré majú najvyššiu prioritu, aby boli takýmto spôsobom zabezpečená ich existencia. Okrem tejto časti sú v projekte zahrnuté i viaceré vedecké štúdie týkajúce sa týchto druhov, ktoré napomôžu k lepšiemu pochopeniu ich existencie, či ich životnej stratégie. Jedným z hlavných cieľov projektu je aj vytvorenie monografie Flora Endemica Carpathica, ktorá bude zahŕňať zoznam všetkých endemických druhov Karpát s ich podrobnými informáciami a fotografiami. Do budúcnosti plánujeme vytvorenie takejto siete aj v rámci Balkánskeho polostrova, ktorého územie je známe vysokým stupňom endemizmu, a preto je pre náš pre veľmi významné,“ dodáva Ing. Jaromír Kučera, PhD.

Prínos pre verejnosť

Hlavný prínos tohto projektu pre ľudstvo spočíva podľa neho v tom, že aktivitami tohto projektu sa zabezpečuje uchovanie druhovej rozmanitosti rastlín, ktoré sú využiteľné napr. pri šľachtení nových odrôd pre poľnohospodársky významné druhy pre človeka alebo pri získaní obsahových látok pre farmaceutický priemysel.

„Uskladnené semená predstavujú zdroj pre rôzne vedecké štúdie, ktorých výsledkom môže byť i prevratný objav významný pre ľudstvo, ktorý sa dopredu nedá ani predpokladať. Čo sa týka vyššie spomínanej knižnej publikácie, jej cieľom je oboznámiť širšiu verejnosť o tom, aké vzácne a ohrozené druhy sa na území Karpát vyskytujú a prispieť tak k osvete, aby si ľudia pri prechádzke prírodou uvedomili aké dôležité je tieto druhy chrániť. Veď rastliny sú pre človeka nenahraditeľné. Poskytujú kyslík, ktorý dýchame, palivo, stavebné materiály, farbivá, textílie, vlákna, živice, lieky, ale slúžia najmä ako zdroj potravy. Od nich však závisí aj život nielen človeka, ale aj zvierat, vtákov a hmyzu.“

Odborník ešte pripomína, že rastliny hrajú tiež dôležitú úlohu v boji proti zmene klímy tým, že absorbujú oxid uhličitý, mnohé ťažké kovy a v konečnom dôsledku zabezpečujú aj udržiavanie stabilnej teploty planéty. „V dnešnej uponáhľanej dobe si ľudia začínajú uvedomovať silu a hodnotu prírody a hľadajú v nej relax, ale stačí veľmi málo, napr. vyhynutie jedného druhu rastliny a naruší sa tým celý ekosystém. Je to síce dosť katastrofický scenár, ale vďaka takýmto a podobným projektom vieme, že ľudia majú záujem chrániť prírodu.“

Projekt má realizačné obdobie 1. 1. 2007 – 31. 12. 2020.

 

Informácie poskytli: J. Kučera a E. Gbúrová Štubňová

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Fotografie poskytol: J. Kučera

Uverejnila: VČ

 

Súvisiace:

Hore
fotografická súťaž TVT 2019
Noc výskumníkov 2019
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
Publikácie Veda v CENTRE
Aurelium - centrum vedy
Vedec roka 2018
QUARK
Prechod VK na VND - leto
TVT 2018 články
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
V prírode sa občas môže vyskytnúť okrem bieleho snehu aj sneh rôznej farby – oranžový, červený ...
Zistite viac