Všetko pre záchranu lúk a pasienkov


Všetko pre záchranu lúk a pasienkov

K prioritám európskych krajín patrí udržanie priaznivého stavu biotopov a druhov európskeho významu. Predovšetkým mnohé travinno-bylinné biotopy (najmä kosené lúky a pasienky) sú v rámci celej Európy v súčasnosti v nepriaznivom stave v dôsledku zmien v druhovom zložení a štruktúre rastlinných spoločenstiev, ku ktorým dochádza po opustení obhospodarovania. Zmeny vo využívaní pôdy viedli k poklesu rozlohy travinno-bylinných biotopov takmer v celej Európe. Počas 20. storočia došlo na Slovensku k veľkému úbytku výmery trávnych porastov, ktorá sa zmenšila o viac ako 50 %. Najmä po spoločenských zmenách v roku 1989, keď sa dramaticky znížili stavy dobytka, prestali sa obhospodarovať rozsiahle plochy lúk a pasienkov.

Hľadajú sa preto alternatívne spôsoby obhospodarovania, ktoré dokážu zachovať druhové bohatstvo týchto biotopov aj bez pravidelnej pastvy alebo kosenia. Jedným z takýchto postupov je mulčovanie (biomasa sa pokosí, podrví a ponechá na ploche). Táto technika sa v poľnohospodárskej aj ochranárskej praxi využíva pri obnove porastov zarastených náletovými drevinami, avšak jej dlhodobejšie využitie dosiaľ nie je dostatočne otestované. Doterajšie výsledky sú kontroverzné, pretože bol zdokumentovaný negatívny, ako aj pozitívny vplyv na druhové zloženie a diverzitu biotopov.

Jedným z cieľov projektu Dynamika antropicky ovplyvnených biotopov nelesnej vegetácie v procese ekologickej obnovy (Dynamics of human-altered non-forest habitats in the process of ecological restoration) je sledovanie dlhodobého vplyvu mulčovania na druhovú diverzitu rôznych typov travinno-bylinných biotopov v porovnaní s konvenčnými metódami obhospodarovania (kosenie, pastva), ako aj stanovenie odporúčaní pre vhodnosť využitia mulčovania v poľnohospodárskej a ochranárskej praxi pri ekologickej obnove porastov. Riešitelia projektu už v rokoch 2007 – 2009 založili sériu experimentov na testovanie vplyvu mulčovania v rôznych biotopoch a v rámci projektu pokračujú v zbere dát o výskyte a zastúpení cievnatých rastlín a machorastov na existujúcich riadených experimentoch na Poľane na lokalite Povrazník a v Bielych Karpatoch v Bošáckej doline. Na Poľane sa testuje vplyv mulčovania podhorských lúk v porovnaní s pastvou a tradičným ručným kosením. V Bielych Karpatoch sa sledujú rôzne režimy (letné, jesenné) mulčovania polosuchých lúk v porovnaní s kosením.

Zodpovednou riešiteľkou projektu je Mgr. Iveta Škodová, PhD., Centrum biológie rastlín a biodiverzity SAV.

Počas uplynulých dvoch rokov riešenia projektu pokračovali v monitoringu diverzity polosuchých lúk a horských pasienkov na trvalých výskumných plochách založených v roku 2009 na lokalite Dúbravy (Biele Karpaty) a Povrazník (Poľana), ktoré sú zamerané na sledovanie a vyhodnotenie vplyvu rôznych manažmentových opatrení (pastva, kosenie, mulčovanie) na vegetáciu lúk a pasienkov. V súčasnosti majú skompletizované dáta z 10 rokov sledovania týchto plôch a vyhodnotené prvé výsledky.

Monitoring na trvalých plochách na Povrazníku na Poľane (foto: Ingrid Turisová)

„Doterajšie výsledky ukázali, že krátkodobé použitie mulčovania ako obnovného zásahu má priaznivý vplyv na druhovú diverzitu rastlinného spoločenstva, ale dlhodobé mulčovanie najmä v jesennom termíne vedie k znižovaniu počtu druhov, k zvyšovaniu obsahu živín v pôde a k zvyšovaniu pokryvnosti niektorých tráv náročnejších na živiny. Doterajšie výsledky experimentu na Poľane ukázali, že vplyv mulčovania na vegetáciu dosť závisí od termínu aplikácie. Negatívny vplyv má najmä mulčovanie v neskoršom jesennom termíne, ktoré spôsobuje podobné zmeny druhového zloženia ako ukončenie obhospodarovania. Jarné mulčovanie má výrazne menej negatívne vplyvy a najlepšie sa javí kombinácia pastvy a mulčovania nedopaskov na jeseň, ktorá je podobná tradičnému manažmentu (kosenie kombinované s pastvou). Experiment tiež ukázal, že podhorské psicové porasty po zanechaní pasenia enormne rýchlo zarastajú náletom. V priebehu 10 rokov od opustenia sa zmenia na hustý mladý les,“ konštatovala Mgr. Iveta Škodová, PhD.

Riešitelia projektu monitorovali trvalé plochy na sledovanie vplyvu manažmentových opatrení (odstránenie borovice čiernej, odstránenie krovín a následná pastva kôz) v NPR Devínska Kobyla, ktorých bolo na jeseň v roku 2014 založených 5 a na jar v roku 2016 bolo založených ďalších 7 plôch. Uskutočnili aj zber dát (zoznam druhov, ich pokryvnosť a biomasa) na lokalite Bartkovo pri Hriňovej, kde sa sleduje vplyv poloparazitických druhov rodu štrkáč na populáciu expanzívneho druhu trávy smlz kroviskový. Založili experiment na dvojicu druhov poloparazit všivec močiarny a expanzívny druh trsť obyčajná v slatinnej vegetácii na Sliačskych travertínoch pri Ružomberku.

Zopakovali tiež zápisy na trvalých plochách založených v minulosti v štyroch typoch trávnych porastov v alúviu rieky Moravy a analyzovali a interpretovali postupnosť vegetácie v lužných trávnych porastoch po 25 rokoch. „Zistili sme, že druhové zloženie rastlinných spoločenstiev zaplavovaných lúk závisí hlavne od vodného režimu, ktorý je priamo spojený s mikroreliéfom terénu. Naše výsledky potvrdili, že významný vplyv na druhové zloženie mal počet záplavových týždňov,“ uvádza zodpovedná riešiteľka.

Riešitelia projektu realizovali opakované fytocenologické zápisy na lokalitách vo Veľkej Fatre po 20 – 30 rokoch, kedy bola táto oblasť podrobne fytocenologicky spracovaná, s cieľom vyhodnotiť zmeny nelesnej vegetácie. Počas uplynulých dvoch rokov sa intenzívne venovali aj výskumu tradične obhospodarovaných horských kosných lúk v Rumunských Karpatoch a pripravili publikáciu o rozšírení a ekológii týchto spoločenstiev, ktoré patria k vzácnym biotopom európskeho významu, v celých Karpatoch (Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Ukrajina).

Hodnotili aj sukcesiu a vplyv obnovy niektorých banských háld v okolí Banskej Bystrice (Podlipa v Ľubietovej, Veľká Studňa pri Malachove) na vegetáciu (vrátane špecifického dôrazu na machorasty), kde spracovali flóru, fyziognomické typy vegetácie, obsah potenciálne toxických prvkov (PTP) v pôde a ďalšie environmentálne a ekologické charakteristiky.

Experiment s výsevom poloparazitického druhu štrkáč kohútikový na lokalite Bartkovo (foto: Dobromil Galvánek)

Spoluriešiteľskými organizáciami na projekte sú Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici a Technická univerzita vo Zvolene. Okrem toho úzko je rozvinutá úzka spolupráca s pracovníkmi štátnej ochrany prírody, najmä z CHKO Biele Karpaty a NP Veľká Fatra, ako aj s kolegami z Jihočeskej univerzity v Českých Budějoviciach. Pri výskume nelesnej vegetácie Karpát pracovníci Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV spolupracujú s kolegami z Ukrajiny, Poľska a Rumunska.

Mgr. Iveta Škodová, PhD. predpokladá: „Výsledky projektu prinesú poznatky z dlhodobého sledovania vplyvu mulčovania ako alternatívneho manažmentového zásahu na trvalých plochách, ktoré boli postupne zakladané už od roku 2007 a boli až doteraz kontinuálne sledované. Výsledky pokusov s výsevom poloparazitických rastlín ukážu reálne možnosti ich využitia ako alternatívneho spôsobu manažmentu pri snahách o zachovanie opustených alebo nepravidelne obhospodarovaných nelesných biotopov európskeho významu. Porovnanie druhového zloženia vybraných biotopov v súčasnosti a v minulosti prinesie cenné informácie o zmenách v druhovom zložení a štruktúre skúmanej vegetácie, o vplyve eutrofizácie a výskyte druhov náročnejších na živiny, ako aj o prieniku nepôvodných druhov rastlín do biotopov.“

Na základe zistených výsledkov zo sledovania vplyvu obnovných zásahov realizovaných v NPR Devínska Kobyla bude podľa nej možné posúdiť efektivitu zásahov, ako aj formulovať odporúčania pre ochranársku prax. „Poznatky a informácie z výskumu tradične obhospodarovaných lúk a pasienkov v regióne celých Karpát umožnia porovnanie a klasifikáciu vegetácie z nadnárodného hľadiska. Získavanie údajov o tradičných spôsoboch využívania a obhospodarovania trávnych porastov poslúži pri plánovaní manažmentu konkrétnych sledovaných lokalít s výskytom európsky významných biotopov.“

 

Informácie a fotografie poskytla: Mgr. Iveta Škodová, PhD., Centrum biológie rastlín a biodiverzity SAV

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Uverejnila: VČ

Súvisiace:

Články
Hore
výtvarná súťaž TVT 2019
Aurelium - centrum vedy
Vedec roka 2018
QUARK
Prechod VK na VND - leto
fotografická súťaž TVT 2019
Noc výskumníkov 2019
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
TVT 2019
Publikácie Veda v CENTRE
TVT 2018 články
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Aplikácia probiotických prípravkov na báze laktobacilov zvyšuje imunitu zvierat.
Zistite viac