V utorok 9. júla 2019 zomrel vo veku 81 rokov popredný odborník v oblasti fytopatológie a mykológie Ing. Anton Janitor, PhD. Pochádzal z Malej Idy, v okrese Košice a od roku 1960 pracoval v Slovenskej akadémii vied, najskôr v Biologickom ústave, potom v Ústave experimentálnej biológie a ekológie a v Botanickom ústave v Bratislave. V rokoch 1998 – 2002 bol riaditeľom Ústavu experimentálnej fytopatológie a entomológie SAV v Ivanke pri Dunaji. V rokoch 2004 – 2007 pracoval v Ústave krajinnej ekológie SAV v Bratislave.
Ing. Anton Janitor, PhD. začal ako prvý študovať otázky fotobiólogie fytopatogénnych húb. Experimentálne rozpracoval metódy vplyvu elektromagnetického žiarenia v oblasti viditeľnej a utrafialovej, röntgenového a gama žiarenia na morfogenézu a fyziológiu viacerých rodov húb. Podieľal sa na spracovaní mykoflóry makromycétov v chránenej krajinnej oblasti Rozsutec a aktívne prispel k výskumu mykoflóry Hornej Oravy. Samostatne spracoval mykoflóru Veľkej Bratislavy, pohoria Tríbeč a Vtáčnik a mykológiu oblastí Východoslovenských železiarní, hlavne vplyvom negatívneho pôsobenia škodlivých emisií na životné prostredie.
Dlhodobo pôsobil na popredných univerzitách a výskumných ústavoch v Kanade, Francúzsku, Kórei, Kube, Rusku a Poľsku, kde sa významne zapojil do výskumu hubových ochorení obilnín, ovocných drevín a cukrovej trstiny. Svoju výskumnú činnosť orientoval hlavne na fytopatologickú mykológiu, patologickú fyziológiu, biológiu, fyziológiu a ekológiu hubových parazitov v ochrane kultúrnych rastlín. Významnou mierou sa podieľal aj na rozvoji vedeckej ako aj praktickej mykológie na Slovensku. Inicioval založenie Slovenskej mykologickej spoločnosti pri SAV. Aj prostredníctvom tejto spoločnosti sa praktická mykológia dostala do povedomia širokej verejnosti. Svojou rozsiahlou popularizačnou aktivitou v posledných rokoch významne prispel k propagácii svojho vedného odboru a celej Slovenskej akadémie vied.
Svojho času sa vyznal: „Najviac ma zaujal rastlinný svet. Jeho rozmanitosť, tvarová aj farebná pestrosť. V lokalite, kde som vyrastal, boli huby často súčasťou nášho jedálnička. Táto oblasť živej prírody mi bola akosi najbližšia. Všetky prvotné vedomosti o hubách som nadobudol od mamy, ktorá bola dobrou hubárkou. Tam kdesi v mojom vnútri sa zapálil plamienok, že huby sa stanú mojim osudom na celý život. Ďakujem osudu, že moje kroky viedol týmto smerom. Prežil som s nimi celú profesionálnu kariéru v službách SAV, ktorá mi umožnila poznať vedeckú úroveň mykológie na viacerých pracoviskách vo svete.“
V rozhovore pre portál Veda na dosah sa vyjadril o svojich dosiahnutých výsledkoch, ktoré považuje za najvýznamnejšie:
„V oblasti populárnej mykológie nastal v posledných rokoch mimoriadny pokrok a záujem širokej verejnosti o poznávanie jedlých a jedovatých húb. Slúži k tomu stála hubárska poradňa v Slovenskom národnom múzeu, výstavy húb a prednášky. Za najväčší úspech považujem to, že mykológia sa etablovala v roku 1976 ako samostatná vedecká disciplína v rámci biologických disciplín. Doteraz získané výsledky ju k tomu v plnej miere oprávňujú. Svojou aktivitou patrí medzi popredné vedecké spoločnosti v rámci SAV. (V rozhovore s M. Bartošovičovou: Anton Janitor: Ríša húb si ma podmanila na celý život )“
Posledná rozlúčka so zosnulým bude v piatok 19. júla 2019 o 14.00 hod. v bratislavskom krematóriu.
Spracovala a uverejnila: Mária Izakovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroje:
Veda na dosah (V rozhovore s M. Bartošovičovou: Anton Janitor: Ríša húb si ma podmanila na celý život )“
Foto: archív NCP VaT pri CVTI SR