Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Vitamín C pozitívne ovplyvňuje naše vnútorné dýchanie

Monika Tináková

Juraj, Katarína a Jana

Potvrdili to študenti Juraj Krajčír, Katarína Kučerová a Jana Laceková vo svojej práci „Vplyv podávania vitamínu C na vybrané charakteristiky ľudských erytrocytov“. Vysokoškoláci z odboru všeobecné lekárstvo sa umiestnili na 3. mieste v kategórií Predklinická sekcia v súťaži Študentská vedecká odborná činnosť /ŠVOČ/. Prezradili, že s výskumom začínali ako traja veľmi dobrí kamaráti a zároveň študenti Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V treťom roku štúdia zatiaľ vnímajú svoje plány do budúcna a špeciálne kariéru budúcich vedcov hmlisto a ako sami tvrdia: „Ťažko povedať, či z nás budú vedci alebo sa budeme uberať skôr klinickým smerom.“

M. HUCÁKOVÁ: Vitamín C dodávame telu, aby bolo v lepšej kondícií. Ako tento príjem ovplyvňuje naše dýchanie? 

JURAJ, KATARÍNA a JANA: Dýchanie môžeme rozdeliť na vonkajšie dýchanie – výmenu kyslíka a oxidu uhličitého medzi atmosférickým vzduchom a pľúcami, a vnútorné dýchanie – výmenu dýchacích plynov medzi krvou a jednotlivými orgánmi či tkanivami. Z našich výsledkov nemôžeme určiť, či a ako vitamín C ovplyvňuje vonkajšie dýchanie, no môžeme povedať, že zlepšuje kvalitu mikrocirkulácie v celom tele, čím pozitívne ovplyvňuje vnútorné dýchanie.

M. H.: Ako to v ideálnom prípade vyzerá, keď erytrocyty potrebné na výmenu dýchacích plynov fungujú „správne“?

JURAJ, KATARÍNA a JANA: Normálne erytrocyty sú bezjadrové krvné elementy, ktoré majú tvar bikonkávneho disku (v strede sú preliačené). Tento tvar im umožňuje meniť svoj tvar, čo je schopnosť nazývaná deformabilita. Je to dôležité najmä v malých krvných vlásočniciach, ktorými erytrocyty musia prechádzať, pričom najmenšie vlásočnice majú priemer menší ako je priemer samotných erytrocytov.

M. H.: Ako sa dá sledovať tento vplyv vitamínu na deformabilitu erytrocytov – ako ste postupovali v rámci metodiky?

JURAJ, KATARÍNA a JANA: V prvom rade sme účastníkom v našom pokuse museli odobrať krv. Tá bola následne centrifugovaná, aby sme ju rozdelili na krvnú plazmu a časť s erytrocytmi. Erytrocyty sme opakovane premývali vo fyziologickom roztoku, aby sme odstránili prípadné biele krvinky a krvné doštičky. Až takéto čisté erytrocyty sme použili na stanovenie ich deformability. Jednoduchou filtračnou metódou sme deformabilitu stanovili ako pomer počtu erytrocytov, ktoré prešli cez filter s pórmi o veľkosti 5 mikrometrov z celkového počtu erytrocytov pred filtráciou.

deformabilita

M. H.: Vo svojej práci uvádzate, že je zarážajúce, že tieto procesy doteraz nikto podrobne neskúmal. Na čo ste prišli a čo tieto zistenia znamenajú?

JURAJ, KATARÍNA a JANA: Áno, sami sme boli prekvapení, že takýto pokus ešte nikto pred nami nerobil. Podarilo sa nám ukázať, že 3-týždňové podávanie vitamínu C u zdravých mladých ľudí zlepšuje deformabilitu erytrocytov. Toto zlepšenie by mohlo byť, prinajmenšom čiastočne, spôsobené zvýšenou tvorbou oxidu dusnatého samotnými erytrocytmi, ktorú sme v našom pokuse tiež zaznamenali. Okrem toho sme sledovali aj niektoré parametre oxidačného stavu plazmy, pretože vitamín C sme podávali v pomerne vysokej dávke – 1 000 mg/deň. Zmeny v týchto parametroch sme však po podávaní vitamínu C nepozorovali. Tieto zistenia poukazujú na fakt, že vitamín C má ochranný vplyv na erytrocyty – tzv. erytroprotektívny efekt.

M. H.: Ako tento výskum môže raz ovplyvniť aj váš život, ale aj životy bežných ľudí, ktorí do tejto problematiky nevidia až tak, ako vy odborníci?

JURAJ, KATARÍNA a JANA: U človeka vitamín C ochraňuje jeho erytrocyty. Znamená to, že prežívajú dlhšie a majú zvýraznené svoje fyziologické funkcie, takže dochádza k zlepšeniu mikrocirkulácie v tele. Toto sme pozorovali u zdravých mladých ľudí. Zaujímavé bude v budúcnosti sledovať, ako vitamín C pôsobí na erytrocyty starších ľudí, prípadne ľudí s niektorými ochoreniami, ako je napr. diabetes mellitus (cukrovka) alebo hypertenzia (vysoký krvný tlak).

odbery

M. H.: Na záver nám ešte prezraďte, čo môže mladému človeku dať takýto výskum, kam vás to posunulo?

JURAJ, KATARÍNA a JANA: Táto skúsenosť nám otvorila nové obzory a sme vďační sa všetko, čo sme sa mohli počas tohto obdobia nášho skúmania a bádania naučiť. Preto by sme sa ešte raz chceli takto verejne poďakovať našej školiteľke Janke Radošinskej a aj ostatným kolegom (Angelike Púzserovej, Ľubomíre Tóthovej), bez ktorých pomoci a ľudského prístupu by sa nám len ťažko pracovalo

 

Viac informácií o práci študentov

 

Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah

Foto: z archívu Juraja, Kataríny a Jany

Uverejnila: VČ

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky