Verejnosť o sociálnej spravodlivosti

19. feb. 2018 • Spoločenské vedy

Verejnosť o sociálnej spravodlivosti

Svetový deň sociálnej spravodlivosti vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN na 20. februára a pripomíname si ho od roku 2009. Sociálna spravodlivosť je všeobecne vnímaná ako podpora zamestnanosti, rovnosť, dôstojnosť a spravodlivé podmienky pre zamestnancov, boj proti chudobe, ako aj dodržiavanie ľudských práv a slobôd. Pri príležitosti spomínaného Svetového dňa sociálnej spravodlivosti, Sociologický ústav SAV informuje o výskume európskych hodnôt 2017.

Samotný výskum poukázal na fakt, že obyvatelia Slovenska si zachovávajú presvedčenie, že spravodlivá spoločnosť by mala všetkým zaručiť uspokojovanie základných potrieb, oceňovať ľudí podľa výsledkov ich práce a odstraňovať veľké príjmové nerovnosti: podiel tých, ktorí tvrdia, že to nie je veľmi alebo vôbec dôležité je blízky 10 % alebo menší. Zaujímavým výsledkom výskumu sa ukázalo, že podiel presvedčených o veľkej dôležitosti spomínaných podmienok však v porovnaní s minulosťou klesol, a to najvýraznejšie v podmienke zabezpečenia uspokojenia základných potrieb pre všetkých obyvateľov (zo 78 % v roku 1999 na aktuálnych 50 %).

Výskum taktiež odhalil fakt, že v slovenskej spoločnosti chýba konsenzus v otázke, či sociálna spravodlivosť je základnou charakteristikou demokracie. Spravodlivosť v zmysle prerozdeľovania nie je väčšinovo považovaná za typickú charakteristiku demokracie.

V reprezentatívnom prieskume európskych hodnôt EVS, ktorý sa uskutočnil v októbri a novembri 2017, boli rovnako tak ako v predchádzajúcich dvoch vlnách výskumu (1999 a 2008) zisťované aj predstavy respondentov o tom, čo by mala spravodlivá spoločnosť zabezpečovať pre svojich obyvateľov. „Pýtali sme sa na dôležitosť znižovania veľkých príjmových nerovností, zaručenie všetkým uspokojovanie základných potrieb ako je strava, bývanie, oblečenie, vzdelávanie a zdravotná starostlivosť a dôležitosť toho, aby ľuďom bolo zabezpečené uznanie podľa zásluh/výsledkov ich práce,“ povedala Zuzana Kusá zo Sociologického ústavu SAV.

„V zisťovaní EVS 2017 sme sa zároveň prvýkrát pýtali na to, aké charakteristiky spoločenského a politického zriadenia si ľudia spájajú s demokratickým režimom a v akej miere. Tu prezentujeme názory na spojenie demokracie a prerozdeľovania medzi bohatými a chudobnými, štátnej podpory nezamestnaných a úsilia štátu o vyrovnávanie príjmov“, uviedla.

Predstavy o úlohách spoločnosti – Čo by mala spravodlivá spoločnosť zabezpečovať? (v %)

Podpora spravodlivosti ako redistribúcie 

Veľkú dôležitosť odstraňovania príjmových nerovností v roku 2017 významne častejšie ako priemer SR uvádzali respondenti starší ako 65 rokov (48 %), obyvatelia miest s viac ako 100 tisíc obyvateľmi (50 %). Menej často ako priemer SR veľkú dôležitosť odstraňovania príjmových nerovností uvádzali mladí ľudia do 24 rokov (37,6 %) a respondenti s vysokoškolským vzdelaním (35 %). Rod má zanedbateľnú súvislosť s uvádzaním veľkej dôležitosti odstraňovania veľkých príjmových nerovností.

Veľkú dôležitosť zaistenia základných potrieb pre všetkých v roku 2017 významne častejšie ako priemer SR uvádzali obyvatelia najväčších miest (63 %), respondenti so základným vzdelaním (55 %) a ženy (54 %).

Podpora spravodlivosti ako zásluhovosti

V názoroch na dôležitosť zásluhovosti výskum nezaznamenal významnejšie rozdiely medzi rôznymi kategóriami respondentov. Zásluhovosť je teda na Slovensku prijímaná konsenzuálnejšie ako spravodlivosť založená na prerozdeľovaní.

Demokracia a sociálna spravodlivosť

Vo výskume EVS 2017 sa respondenti vyjadrovali aj k súboru tvrdení o demokracii a na 10 stupňovej škále mali posúdiť, či to, čo tieto tvrdenia opisujú, podľa nich vôbec nie je základnou charakteristikou demokracie (bod 1 na škále) alebo naopak, je základnou charakteristikou demokracie (bod 10). V nasledujúcej tabuľke sú predstavené názory obyvateľov SR na tri charakteristiky, ktoré úzko súvisia s koncepciou sociálnej spravodlivosti ako prerozdeľovania. Sú to názory na to, či a do akej miery sú základnými charakteristikami demokracie pomoc v nezamestnanosti od štátu, zdaňovanie bohatých a podpora chudobnýchzabezpečovanie rovnosti príjmov štátom

Priemerná pozícia posúdenia tvrdení ako základnej charakteristiky demokracie

Výsledky ukazujú, že respondenti nevnímajú spojenie medzi prerozdeľovaním a demokraciou tak jednoznačne pozitívne ako v prípade normatívnych predpokladov spravodlivej spoločnosti. Vysoký rozptyl hodnotení (veľkosť štandardnej odchýlky) naznačuje nízku názorovú zhodu verejnosti.

Pomoc od štátu v prípade nezamestnanosti je spomedzi hodnotených výrokov najsilnejšie a najkonsenzuálnejšie vnímaná ako charakteristika demokracie. Rozdiely v priemernej hodnote odpovedí sú medzi kategóriami podľa vzdelania najnižšie. Rozdiely vo vnútri kategórií sú vysoké, súvislosť odpovedí so vzdelaním a tiež vekom a ďalšími premennými je preto nejednoznačná.

Ženy sa o čosi viac ako muži súhlasia s tým, že pomoc od štátu v prípade nezamestnanosti a zaistenie rovnosti príjmov je základnou charakteristikou demokracie. V názore na zdaňovanie bohatých a podporu chudobných ako charakteristiku demokracie sa približujú mužom.

Respondenti s vysokoškolským vzdelaním majú najväčší rozptyl hodnotení uvádzaných výrokov. Najvyššia názorová rôznorodosť je v hodnotení zdaňovania bohatých a podporovania chudobných ako základnej charakteristiky demokracie. Respondenti s vysokoškolským vzdelaním sa prikláňajú skôr k hodnoteniu, že nejde o základnú charakteristiku demokracie.

Zdaňovanie bohatých a podpora chudobných má v očiach obyvateľov SR paradoxne najmenšiu súvislosť s demokraciou. O paradoxe hovoríme s uvážením vysokej deklarovanej podpory prerozdeľovania (zaistenia uspokojenia základných potrieb pre všetkých) a tiež relatívne vysokého príklonu k názoru, že poskytovanie podpory nezamestnaným je základnou charakteristikou demokracie.

Charakteristika výskumu EVS

Výskum európskych hodnôt (EVS: European Values Study) je najstarším komparatívnym výskumom hodnotových orientácií v Európe (od r. 1983). Uskutočňuje sa v deväťročných cykloch a skúma kontinuitu a zmeny v hodnotách viažucich sa k najdôležitejším oblastiam ľudského života. Spoločným garantom projektu je medzinárodná metodologická skupina pri University of Tilburg, Holandsko (www.europeanvaluesstudy.eu). Na Slovensku sa výskum EVS realizoval v rokoch 1991, 1999, 2008 a 2017. Sociologický ústav SAV je garantom slovenskej časti Výskumu európskych hodnôt od roku 1999. Zber údajov pre výskumnú vlnu EVS 2017 prebieha v krajinách Európy od septembra 2017.

 

Informácie poskytla: Zuzana Kusá, Sociologický ústav SAV (Monika Hucáková za tlačový odbor SAV)

Redigovala: Zuzana Vetrecin Čeplíková, NCP VaT pri CVTI SR

Ilustračné foto: Pixabay.com /ColiN00B/

Uverejnila: VČ

 

Súvisiace:

Hore
fotografická súťaž TVT 2019
Noc výskumníkov 2019
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
TVT 2019
Publikácie Veda v CENTRE
výtvarná súťaž TVT 2019
Aurelium - centrum vedy
Vedec roka 2018
QUARK
Prechod VK na VND - leto
TVT 2018 články
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Aplikácia probiotických prípravkov na báze laktobacilov zvyšuje imunitu zvierat.
Zistite viac